naokraj

Aj by som sa vyhla politike, keby to šlo. Lenže kde, v čom tá politika nie je. Každé pôsobenie na tých druhých sledujúce nejaký cieľ, vychádzajúci z nejakej, hoci aj neuvedomenej, či aj z pred samým sebou skrývanej potreby (zamaskujeme za ušľachtilejšiu, aby nám neklesla sebaúcta) je politika. Uplatňujeme ju v zamestnaní, v okruhu ľudí, s ktorými sa stýkame, dokonca aj vo vlastnej rodine. Taká pedagogika, nehovoriac o od nej odvodených “vedách”, ako je psychológia, nie je nič iné, ako snaha všetkými možnými prostriedkami to decko dokopať k našim cieľom. Pravda, máme pritom vyzerať láskavo, a akože rešpektujeme jeho individuálnu osobnosť a potreby. (Ale figu borovú, tie výchovno-vzdelávacie ciele určuje niekto na vrchole celej tej ideologickej mašinérie a v každej dobe sú tí “určovatelia” ovplyvňovaní nejakými predstavami, ktoré sa časom ukážu ako vyšinuté). Vždy ide o manipuláciu, takže sa dosť čudujem, keď ma niekto začne poúčať o tom, že ma (samozrejme, len tí “moji”) politici manipulujú. Veď pre mňa to dávno žiaden objav nie je! A lúštenie hádaniek, o čo tým okolo mňa ide, do čoho sa ma snažia vmanévrovať, keď mi niečo hovoria, o niečom ma presviedčajú, nejakým spôsobom sa ku mne správajú, ma celkom baví. A potom môžem zvážiť, či a nakoľko sa viem s ich cieľmi stotožniť, hoci môžem mať zároveň výhrady k niektorým ich pohnútkam a metódam.

Čo ma vie vyprovokovať k opačnej reakcii, než je tá mojím manipulátorom zamýšľaná, je, ak to robí príliš primitívne. Naopak, viem oceniť meisterstück, čo ešte stále neznamená, že len pre umenie diplomacie u dotyčného manipulátora ohodnotím kladne aj jeho zámery.

Tí z iných názorových táborov (i keď by sme sa mohli pristaviť aj pri definíciách názoru, objektívnej skutočnosti, faktu, pravdy atď.), ktoré sú v opozícii voči tomu, ako vidím veci ja, ako je to vidno aj podľa ich komentárov, automaticky predpokladajú, že ak niekto nezdieľa ich obraz skutočnosti, musí to byť určite hlupák podliehajúci nejakej jednoduchej mediálnej propagande plochozemcov, staroslovákov a neviem ešte akých konšpirátorov. Ja ako neveriaca si napríklad rada prečítam aj niečo od veriacich, zaujíma ma, ako oni vidia svet a miesto človeka v ňom, a nejaká konvergencia medzi ich a mojimi predstavami o tom, akými zákonmi by sa mal riadiť vesmír v nás tu je. To, že ich reálne nie vždy dodržiavame, je vec druhá.

Médiá bojujú o našu dušu. Ak by som sa chcela pozrieť pomocou stroja času do nejakej inej doby, asi by to bola tá Belle Époque. Navštívila by som tam aj nejaký ten špiritistický krúžok, kde podvodníci manipulujú sugestibilných jedincov, a mladého redaktora Marka Twaina, vtedy ešte Samuela Clemensa, vo Virginia City v Nevade. V roku 1862 sa nielen medzi tamojšími baníkmi zo strieborných baní šírili chýry o objavoch skamenených ľudí a iných prírodných zázrakoch. Twain sa, znechutený týmito hlúpymi historkami, ktoré zamorili aj noviny, rozhodol napísať satirický článok o náleze skameneného muža v Graverly Hill, ktorý mali preskúmať učenci z bezprostredného okolia, hoci tam široko-ďaleko, ako so svojím typickým humorom poznamenáva, okrem niekoľkých hladujúcich Indiánov; nejakých zmrzačených kobyliek a štyroch alebo piatich sysľov bez mäsa a príliš slabých na to, aby sa dostali preč, nič iné nežilo. Článok bol plný zjavných nemožných tvrdení a bláznivých nezmyslov a autor ním chcel ukázať dôverčivej a naivnej verejnosti, čo naletela na hoaxy o objavoch ľudských skamenelín, že nemajú veriť všetkému, čo sa hovorí a píše v novinách. S prekvapením však zistil, že ľudia vôbec jeho zámer nepochopili, neprišli na to, že ide o satiru na senzačné správy o podobných neexistujúcich úkazoch. Ľudia si vymieňali názory na tento zázračný objav a vymyslenú dočista absurdnú historku o zázračnom náleze skameneného muža v Graverly Hill prevzali aj ďalšie noviny.

Skamenený muž nemá ani tak ďaleko od Počiatkovej či Ficovej vily. A nespoliehala by som sa, že by verejnosť, tá, čo ešte stále veri v Matoviča, alebo tá, ktorá dôverčivo pritakáva pod tribúnami tým hlásateľom falošných správ, vymýšľaných ich globálnym think thankom a šírených ich roztlieskavačmi v mienkotvorných médiách, odhalila podvod a skutočné motívy klamárov. Je taká zaslepená negatívnymi emóciami, opantaná davovou psychózou, že si v nej jednotlivec a jeho vlastný rozum nedokáže udržať odstup od bludov, ktoré mu podsúvajú. Nemožno očakávať, že by dal na múdre rady Konfucia: „Keď dav niekoho nenávidí, je treba, skôr kým ho odsúdime, dobre zvážiť, prečo je to tak. Ak je dav niekomu naklonený, je takisto potrebné, predtým kým si urobíme úsudok, dobre zvážiť, prečo je to tak.“

Členovia jednotlivých názorových skupín sa zgrupujú obyčajne tam, kde médiá, či už je to tá tribúna, alebo iný kanál, vysielajú k nim príbeh, aký radi počúvajú. Mňa ani tak nezaujíma samotný príbeh pertraktovaný v nejakom článku, monológu či rozhovore na videu, ten si, koniec-koncov, viem predstaviť podľa ideového zamerania danej platformy, zaujímajú ma komentáre pod ním. Okrem hlúpych a primitívnych, vyznačujúcich sa osobnými útokmi na úhlavných nepriateľov (aj tu je nejedna taká nenávistná, oheň a síru chrliaca bohyňa pomsty, však?) a na oponenta sa občas vyskytnú aj také, nad ktorými sa možno aj zamyslieť a niekedy i zasmiať.

Na jednom ruskom webe v diskusii som si prečítala napr. tieto komentáre:

A: Francúzsky europoslanec požaduje, aby USA vrátili Sochu

slobody.

B: Prečo to potrebuje?

C: Vylepšiť slobodu Francúzka.

Aj takto sa rodia vtipy.

To Konfuciovo prečo je veľmi dôležité a vždy by sme mali nad ním uvažovať, keď vidíme následky. Ja si napríklad kladiem otázku, prečo ten dav na piatkových protestoch tak nenávidí osobne toho Fica. A keďže to chcem pochopiť, sledujem aj tie komentáre ficobijcov. Ale nevidím tam poriadny racionálny argument, nejaký jasný dôvod založený na konkrétnych overených faktoch o zločinoch, ktorých sa mal údajne dopustiť na občanoch, čo ho tak neznášajú. Jediné prečo, čo viem za tou nenávisťou odhaliť, je dlhodobá mediálna manipulácia zameraná na jeho očierňovanie.

A za tou je ďalšie prečo…Koho potrebám, ktorému manipulátorovi nevyhovoval (nevyhovel), alebo nevyhovuje?