naokraj

Vypočula som si rozhovor na youtubovom kanáli Tomáša Lukavca “Zákony bohatství” s Milanom Markovičom. A pán Markovič tam v jednej chvíli (57:04 – 57:43) položil otázku, čo chcú vlastne tí, ktorí sa nedokážu zmieriť s tým, že ľudia si vo voľbách na Slovensku, nepochybne demokratických, vybrali tak, ako si vybrali. Ako by to chceli zmeniť? Doviezli by sem päť miliónov nových voličov z Taiwanu?

Tak mi napadlo, že tá podpora imigrácie do EU zo vzdialených a kultúrne nekompatibilných častí sveta, z iných kultúr, môže mať aj tento dôvod: výmenu národa! Lebo národ je historicky vzniknutá skupina, ktorá sa postupne sformovala na určitom teritóriu a ktorá je spojená spoločnou kultúrou, to znamená predovšetkým jazykom, hodnotami (teda tým, čomu pripisuje význam a čo si váži ako cieľ, zmysel bytia a k čomu smerujú jej aktivity), normami, odrážajúcimi tieto hodnoty, tradičnými zvykmi, obyčajmi, rituálmi, ktorými sa posilňuje pocit spolupatričnosti a udržiavajú sa spoločné hodnoty a blízke vzťahy. Aj tí najindividualistickejší ľudia spomedzi nás, či si to priznávajú, alebo nie, majú potrebu k niekomu patriť, majú potrebu zdieľať s niekým svoje pocity, myšlienky, radosti aj smútky. S niekým, kto je schopný porozumieť ich jazyku a ich reči. A to Taiwanec asi nebude.

Je taká pravda, že ak sa v nejakej spoločnosti vyskytuje príliš veľa od seba vzdialených subkultúr a nedajbože kontrakultúr, pomaly ale iste smeruje tá spoločnosť k rozpadu. Niekto môže namietať, ale veď čo sú to Slováci? Sú to vôbec Slovania? Veď tu bolo po Skýtoch a keltských oppidách germánske Vanniovo kráľovstvo, Avari plodili deti so ženami podrobených Slovanov, krížili sa s nami kočovné kmene, čo sem vtrhli s Maďarmi, hranice Uhorska na našom území strážili Pečenehovia, usadili sa tu Kumáni, svoje gény nám zanechali Turci aj Cigáni, nemeckí, rumunskí a bohvieakí ešte kolonisti …Tak aký slovanský národ?

Lenže, vážení kozmopoliti, taký národ nie je biologický jav a jeho kultúra nevznikla zo dňa na deň. Odráža sa v nej dlhá historická skúsenosť, a tá si vybrala: toto je tu pre nás dobré, a toto nie! Skús naraz bez rozmyslu zmiešať ingrediencie, čo ti len tak prídu pod ruku a ochutnaj, či sa nepozvraciaš. A možno z nich aj mimovoľne vyrobíš výbušnú zmes! Takže je jedno, či mám tmavú pleť a šikmé oči, alebo som modrooká svetlovláska, nezáleží na mojej krvnej skupine a DNA: som Slovenka. A dokonca by som sa mohla od toho pred Britom či Nemcom hanblivo dištancovať a vydávať sa za akéhosi Európana, ktorý – zatiaľ – ako príslušník jednotného národa neexistuje. Aj tak budem Slovenka a budem to so zahanbením (?) zisťovať zo svojich podvedomých reakcií, vo svojich potlačovaných pocitoch, mimovoľných myšlienkach. Inak to nepôjde. Strom zotnú, ale zo zlomeného kmeňa ako na potvoru vyženú mládniky a z koreňov výhonky. Ach, Hviezdoslav a Vajanský :-)! Kto by tomu dnes rozumel?

Národ či vlasť a nedajbože vlastenectvo sú dnes neslušné slová! Len fašisti sa nimi – vraj – radi oháňajú. Je to ich poznávací znak. Ešte tak “domovina”. To je také neutrálnejšie. Tým nič nepokazím – každý musí mať niekde domov, niekde býva, a nie je to jeho vina, že akurát medzi tými hlúpymi Slovákmi, čo by ani volebné právo mať nemali.

Tak im tu navozme do tých plánovaných zbrojoviek v Snine, Bardejove či kde všade Ukrajincov. Nech si vyrábajú náboje na zabíjanie v bratovražednej vojne. A do baterkární na Žitný ostrov nejakých tých malých šťúplych Aziatov trebárs z Bangladéša alebo Srí Lanky. Tí aj menej zjedia. A čo tak doplniť vymierajúcu populáciu mnohodetnými obyvateľmi Blízkeho východu, Strednej Ázie alebo Indie, A kam rozmiestniť afrických migrantov v husto osídlených oblastiach Európy? No predsa na riedko osídlené Slovensko! Slovákom môže len prospieť, keď bude tá ich skostnatená zatuchnutá spoločnosť sto rokov za opicami obohatená o nové kultúrne podnety. Je čas na pokrokové zmeny. Hlavne na zmeny voličského elektorátu progresívnych síl. Preto, súdruhovia,. vymeňme voličov!

Že konšpirácia? A či ti ja viem?