naokraj

nariadila by som dekrétom, že na všetkých pre štát významných pozíciách musia byť tí najlepší a najskúsenejší odborníci. Neexistovalo by, že by sa na ministerskú stoličku v ktoromkoľvek rezorte dostal nejaký hocijako výrečný diletant, ktorý by dokázal oblbovať rečami a sebavedomým vystupovaním. Nijaký „krízový manažér“, bývalý lakýrnik a člen poľovníckeho združenia, či absolvent politológie a podnikového manažmentu – ale ozajstný expert v danom rezorte! Nikto by nedostal flek iba preto, že je lojálny, bez reptania poslúcha a pomáha mi v upevňovaní mojej absolútnej moci.

Na politickú opozíciu, ktorá by ani nevedela, čo si už všetko vymyslieť, aby kritizovala a rozvracala môj absolutistický režim Bbacha! Poslala by som ju do pracovných táborov, aby sa tam odnaučila furt len na všetko frfľať. Tam by sa tie kdejaké Meštérové museli stať majsterkami nejakého remesla. Použila by som hoci aj donucovacie prostriedky, aby sa, aj keby mali obe ruky ľavé, naučili robiť niečo užitočné, a poriadne! Mlátiť šanónmi, tárať dve na tri a skákať do reči v televíznych akože politických diskusiách dokáže každý blbec.

Pri sedení na dvoch stoličkách a neustálom obracaní sa na všetky štyri svetové strany ako koruhvička možno napokon nadobro stratiť Ssmer. A tak by som sedela len na tej jednej s pevnými štyroma nohami, hoci by to bol aj len taký obyčajný hokerlík bez operadla, a neriskovala by som, že sa raz v zrkadle už sama nespoznám.

A každý by si mohol byť istý, že dostane, čo si zaslúži. Aj ten neschopný lenivec, zlodej a podvodník, aj taký, čo priložil ruku k spoločnému dobrému dielu a je pre nás všetkých prínosom. Na to by som ja mala nos! A fungujúcu organizáciu bez zbytočných byrokratov.

Ale to už je asi skôr rozprávka o kráľovi Matejovi…:-)