Prepáčte mi tento dlhý titulok, ale chcela som ním vystihnúť mentalitu, ktorou sa vyznačuje značná časť predovšetkým voličov Progresívneho Slovenska a účastníkov ich protestných zhromaždení. Jeden taký komentoval môj včerajší blogpost a inšpiroval ma tým k tomuto dnešnému.
Volila som Smer, a to napriek tomu, že som mala a mám voči nim výhrady ako voči strane, tak aj voči jednotlivým predstaviteľom a nerobila som a nerobím si ilúzie, že by boli čistí ako Kristovo ľavé oko a že nenesú za tie roky, čo tu mali v rukách moc, zodpovednosť za bujnenie klientelizmu a korupcie, ktorá je prerastená celou spoločnosťou, odspodu až po po najvyššie miesta. A tiež si nemyslím, že tie najvyššie miesta o tom, čo sa deje na nižších poschodiach moci nič nevedeli a nevedia a sami sa nijakých nezákonností nedopustili a nedopúšťajú. Prinajmenšom niektorí nad nimi účelovo zatvárali oči, lebo by bolo politicky nevhodné, aby sa to vynieslo na verejnosť. A tak to bolo za každej vlády. Za Mečiara celkom na hulváta, čo ho napokon odstrelilo. Ale nechcem vyvolávať nevhodné asociácie. V tej dobe chaosu a pouličných mafií mala budúca oligarchia s patričným vzdelaním a kvalifikáciou trebárs v bankovej oblasti alebo v podnikovom manažmente a s potrebnými kontaktami nadviazanými ešte za minulej éry evolučnú výhodu. Dnes si užívajú bohatstvo, ktoré si privlastnili na úkor nás, jednobunkových plochozemcov, napríklad niekde v Monaku, zatiaľčo tí pouliční mafiáni sú väčšinou dávno pod zemou.
Čo nám tu ostalo, sú politické strany, ktoré tým multimilionárom a miliardárom išli – zrejme recipročne za finančú podporu – poruke. A to sa, vážený príslušník tej najmúdrejšej vrstvy slovenského obyvateľstva, netýka iba Smeru. A nie je to z mojej strany nijaký whataboutismus. Tak to fungovalo od počiatku kapitalizmu. Jeho podstatu som pochopila skôr, ako som dospela k marxizmu v učebných plánoch. Hlboko na mňa zaspôsobil ešte v dosť k takým dielam neprimeranom veku vynikajúci Wajdov film a potom som si prečítala aj jeho literárnu predlohu od Wladyslawa Reymonta. Možno sme sa v tej škole tak dobre neučili, ja iste nie, veľa z toho všelijakého učiva šlo úplne mimo mňa, ale zato sme dosť čítali a z tých románov sa dalo pochopiť viac, ako z toho nie bohvieakého výkladu látky na hodine dejepisu alebo občianskej náuky. Takže sme mali to, čo teraz – však, slečna či pani Tamara Stohlová?– nejednému progresívnemu intelektuálovi chýba. Všobecný rozhľad, aspoň aký-taký, slovnú zásobu a schopnosť, ktorú vy očividne postrádate: samostatne a kriticky myslieť.
Je paradoxné, že dnes sa v školstve toľko toho narozpráva o rozvoji kritického myslenia, ale žiaci a študenti majú čoraz väčší problém s tým, aby vôbec porozumeli prečítanému textu. Takže sme už dospeli k tomu, že si musia na hodinách precvičovať to čítanie s porozumením, čo za našich čias bolo len celkom na nás, nespomínam si, že by nás to niekto musel učiť. Ja si naopak pamätám na konflikt s učiteľkou, keď mi zabavila literárny časopis, ktorý som čítala na hodine pod lavicou a nechcela mi ho vrátiť, lebo vraj také čítanie nie je ešte pre mňa! Obmedzenci sú v každej dobe, ale mám neodbytný pocit, že v tých parlamentných opozičných stranách, ktoré som nevolila a medzi tými, ktorí sa nimi nechávajú presvedčiť, že voliči vládnej koalície sú všetko to, čo som dala do titulku, je ich viac.
Obmedzený človek trpí predsudkami, jeho úsudky sú ovplyvnené stereotypmi, ktoré mechanicky, nekriticky preberá od iných členov skupiny, s ktorou sa identifikuje. Asi chce dosť zúfalo niekam patriť? Vyznačuje sa tým, že ľahko podlieha tlaku väčšiny, autority. Niežeby niekto nekonformný skupinovým postojom a názorom neustupoval, niekedy tie jeho vlastné tomu vonkajšiemu náporu neodolajú, občas aj z obavy, či sa predsa len nemýli, ak je so svojím pohľadom na vec sám. Ale v zásade sa vyznačuje tým, že sa snaží na vec, ku ktorej má zaujať postoj, pozrieť z rôznych strán a zvážiť aj také tvrdenia, ktoré odporujú jeho aktuálnemu presvedčeniu.
Názory by sa mali vyvíjať tak, ako prenikáme k poznaniu ďalších súvislostí. Problém však je, že my sa ku všetkým tým súvislostiam dostaneme len ťažko. Jednak nemáme vedomostnú výbavu, aby sme chápali všetky tie mechanizmy, ktoré spôsobili jav, čo máme posúdiť, a jednak sú tie súvislostu často aj zámerne pred nami zamlčiavané, alebo nás niekto zvonku úmyselne zavádza a podstrkuje nám falošné argumenty.
Na základe týchto falošných argumentov si si Ty, milý komentujúci, vytvoril stereotyp, podľa ktorého posudzuješ každého voliča Fica. Fico´= zlo, Ficov volič´= jednobunkový plochozemec. Dovolím si odhadnúť, že medzi voličmi Smeru bolo oveľa viac vysoko vzdelaných a inteligentných ľudí, než je tomu v dave tých jeho zanietených nenávistníkov. Jednoducho zvažovali pre a proti.
A či sa Ti to pozdáva, alebo nie, nenašli inú vhodnú alternatívu za platnosti tohto straníckeho politického systému. Možno sa v nejakej dystopickej budúcnosti objaví nový Mesiáš, a ktovie, azda sa bude podobať na Šimečku alebo Čaputovú. Potom nastane tisícročná ríša, kde všetci ľudia budú bratia, pretože my, dezoláti a jednobunkoví plochozemci, vám to tam nebudeme kaziť.
Blbnúť je ľahké. Blbcovi stačí aby zostal, ako... ...
Na čo že je dobrá toľka iracionalizacia o... ...
ARTÚRE ,takto verejne a na hlas by si zase... ...
..tak sú to len potomci hlúpych, ale o to... ...
jedno je isté, rozumnú, múdry, vzdelaný a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty