naokraj

K tejto úvahe ma inšpirovala typická ukážka komunikačných schopností tunajších bojovníkov proti hrubokrkým “náckom” z Republiky a šíriteľom nenávisti zo Smeru, v “diskusii” pod článkom o bitke pri pokladni v potravinách .

Je strašné čítať tie “diskusné príspevky”, je to presne ten istý pocit, ako sa dívať na toho mladého, čo zhodil na zem staršieho zákazníka a surovo ho, ležiaceho na zemi, mlátil päsťami a kopal.

Dávam do úvodzoviek slová, ktorých významy agresívni účastníci spomínanej slovnej bitky očividne nechápu, alebo nimi šermujú, ako sa im to hodí.

Tak, vážení, koho volil ten mladý a ten starší z aktérov incidentu, nevieme! Možno sú obaja sklamanými voličmi niektorej z tých strán, ktoré prehrali v ostatných voľbách. A nečudovala by som sa, ak by aj svorne v dave na protivládnych protestoch tlieskali “demokratickej” opozícii. Ale ako vravím, ku ktorému táboru patria či nepatria, s ktorou politickou skupinou sympatizujú, nevedno.

Na videu je vidno, že prvý sa zahnal rukou ten starší na mladšieho, a ten mladší ho po akejsi krátkej slovnej potýčke, podľa toho, čo sa dá rozoznať zo záberov, udrel päsťou. A potom sa správal ako v afekte. Čo ho mohlo tak rozzúriť, prečo sa nedokázal ovládnuť a došlo u neho k takému skratu, nevie nikto z čitateľov článku a divákov videa. A aký podiel mala na tom obeť (do ležiaceho sa nekope, aj keby to bol on, kto útok vyprovokoval), to len na základe toho, čo zachytila kamera, odhadnúť nemožno.

Ja občas aj sama ponúknem svoje miesto v rade, keď vidím, že pri pokladni za mnou stoja ľudia, ktorí si pravdepodobne iba narýchlo prišli niečo kúpiť a iste sa na rozdiel odo mňa kamsi ponáhľajú, alebo majú sebou malé dieťa, či nejaký iný očividný problém, ktorý im sťažuje vyčkávanie. Nevychovaní a agresívni sa občas vyskytnú, u nás spravidla medzi spoluobčanmi zo špecifického prostredia. Tí sú zvyknutí, že gádžo radšej uhne, ako by sa mal s nimi naťahovať, a potom sú v šoku, keď zistia, že ho nezastrašili ani kolektívnym slovným útokom s hladinou hluku na úrovni motorovej píly. Už som sa párkrát pred nimi zastala pokladníčky, na ktorú skúšali svoje osvedčené finty, a keď nezabrali, bola ihneď rasistka a pííí… Tiež viem hlasno a bez okolkov s rovnakou frekvenciou slov ako oni vysypať, čo si o ich stratégiách a správaní myslím. (Ale určite sú to iba výnimky, nechcem, aby vznikol dojem, že to pokladám za nejaký všeobecný jav u istého etnika.) Okolostojaci sa obyčajne tvária, že sa ich to netýka. Nikto nestojí o zbytočné incidenty, s ktorými on nič nemá… A je pravda, že tam, kde sa dvaja bijú, môže to schytať nakoniec ten tretí.

Všetci sa sťažujú, že vzájomná nenávisť a agresivita medzi ľuďmi rastú a jednotlivé tábory sa obviňujú, že za to môžu oni, tí na druhej strane barikády. Ja fakt neviem, ale mne sa nezdá, že by to tak naozaj bolo, že by to malo byť horšie ako kedykoľvek v minulosti. Vždy boli aj hulváti a násilníci, ale teraz ako keby niekomu veľmi záležalo na tom, aby to vyzeralo ako všeobecný jav. Vyzerá to, že sa tu niekto veľmi snaží medzi ľuďmi šíriť napätie a neznášanlivosť. Nech majú pocit, že sa spoločnosť rozpadá, že je v koncoch. A je načase, aby prišiel niekto, kto mávne čarovným prútikom, nejaký Spasiteľ, a zase to tu dá všetko do poriadku.

Neviem ako komu, ale mne to pripomína hneď niekoľko veľmi podobných historických momentov. Napríklad aj ten, ktorému sa hovorí ukrajinská kríza.

Nebude to, len tak čírou náhodou, ono?