naokraj

Spomínate si ešte na bývalého poslanca NR SR za PS Hellebrandta? To je ten, čo raz omdlel počas tlačovky a neskôr okolo neho vypukla tá aféra s neohlásením HIV pozitivity pri lekárskom vyšetrení.

Dnes som náhodou natrafila na “podcast” (fuj, ako tie slová parazitujúce na našom jazyku neznášam!) Denníka N, kde sa spovedal takej celkom príjemnej blondínke. Nikdy nevyhľadávam videá tohto denníka, hoci som kedysi v začiatkoch ešte za Ježíka čítala Sme a úplne na začiatku ešte sporadicky aj ich neskoršieho odštiepenca, no už je to dlho, čo na nich zásadne neklikám. Tentoraz som urobila výnimku, lebo toho Hellebrandta mi bolo aj celkom ľúto; tak reku, zistím, čo je s ním, keď zložil ten poslanecký mandát.

Moderátorka rozhovoru (mimochodom, celkom sympatická, mala by čo najskôr utekať z toho propagandistického plátku kade ľahšie) sa ho okrem iného pýtala, kto navrhol jeho odchod z NR SR, Povedal, že po tom, ako sa v pléne NR SR dozvedel, že z Fakultnej nemocnice v Žiline unikli na verejnosť informácie o jeho incidente a HIV pozitivite a o tom, že na neho nemocnica podala trestné oznámenie za ohrozenie zdravia nemocničného personálu, mal vo svojej kancelárii, kam sa utiahol, rozhovor so Šimečkom a Plavákovou. Naznačil, že videl ich obavy, aby to nepoškodilo stranu, ale údajne “konečný návrh” bol jeho. Teda, ak som tomu správne porozumela, odporučili mu, aby radšej v záujme utíšenia nepríjemného rozruchu okolo PS, ktorý svojím konaním spôsobil, odišiel do zákulisia

O jeho intímnom tajomstve vraj netušili ani jeho rodičia, oznámil im to osobne až keď sa dozvedel, že na neho bolo podané trestné oznámenie. Nevedeli o tom ani jeho spolustraníci, len akýsi úzky okruh ľudí. Vraj, myslí si Hellebrandt, na Slovensku sú ľudia s HIV stigmatizovaní, pretože tu našincom chýbajú základné informácie a osveta, ktorá by im ich sprostredkovala – inak povedané, Slováci nie sú dostatočne vzdelaní a veria bludom. Téma HIV je údajne u nás tabu! A aj naše zákony sú zaostalé a nehumánne oproti civilizačne vyspelému svetu, Máme stále povinnú registráciu ľudí nakazených týmto vírusom a Trestný zákon obsahuje ustanovenia, na základe ktorých možno trestať šíriteľov HIV, ktorí niekoho nakazia neúmyselne! Alebo sú tiež trestne stíhaní, ak nenahlásia pri zdravotníckom ošetrení svoju pozitivitu, čo je škandál, lebo v Británii taká povinnosť neexistuje. Štát, sťažoval sa Hellebrandt, síce ukladá povinnosť nechať sa s touto nákazou registrovať, ale informácie o registrovaných už nechráni. A v tejto z jeho pohľadu neinformovanej a zaostalej spoločnosti potom nositeľovi vírusu hrozia spoločenské problémy a diskriminácia. Kvôli obave z nich sa nikomu so svojou pozitivitou nezveroval. Ako opozičný poslanec tiež chcel predísť tomu, aby táto skutočnosť neunikla na verejnosť a bola zneužitá v politickom boji proti jeho strane. (Čudný dôvod, nie? Keby sa zveril spolustranníkom, tí by svojho kolegu pri svojej tolerancii za to neodsudzovali, nezneužili by tieto informácie a neroznášali by o ňom klebety?! Naopak. Mohli spolu s ním prediskutovať možné riziká, napr. mu poradiť, ako svoje správanie prispôsobiť domácim podmienkam,keď sa v nich už raz nevyznal, aby nedošlo k politickému zneužitiu prípadného jeho prešľapu, nemám pravdu, súdruhovia?)

Pri Hellebrandtovom popise celého incidentu vo Fakultnej nemocnici v Žiline som, pravdupovediac, prestala s ním súcitiť. Keď Fico rozmazával to trestné oznámenie na neho za zatajenie prenosnej infekcie, nevidelo sa mi to. Niekedy to s tou taktikou politického boja so súpermi vie riadne prestreliť. Nepáči sa mi, keď pritom ešte aj používa ten prízemný ľudový žargón, aby sa ním k tomu ľudu viac priblížil. Raz som formálna autorita, tak sa budem správať pri formálnych príležitostiach formálne! Používať spisovné výrazy a vyjadrovať sa kultivovane.

Bolo mi jasné, že Smer teraz z Hellebrandta vyžmýka pre kampaň voči hlavnému politickému súperovi maximum. Ale Hellebrandt skóre vyrovnal, keď na otázku moderátorky, ako reagovali lekári, ktorí zistili jeho HIV pozitivitu a následne mu to prišli oznámiť, povedal, že síce tá lekárka bola empatická, ale v Británii by vyletela z práce za to, že ho bez jeho vedomia a súhlasu otestovala na prítomnosť toho vírusu! Potom tvrdil, že následne hovoril aj s primárkou oddelenia, ktorá povedala, že mu odobrali príliš málo krvi na to, aby mu mohli okrem protilátok zistiť aj nálož, teda koľko kópií vírusu sa nachádza v 1 ml krvi a či ten počet presahuje limit, nad ktorým je už človek infekčný a ohrozuje okolie. A údajne sa vyjadrila, že nevie, na základe čoho žilinská nemocnica podala to trestné oznámenie. Hellebrandt z toho uzatvára, že ho niekto, asi nejaký tajný agent Smeru (?), podal nepodložene a že on v tej dobe nebol infekčný, čo mu potvrdilo neskoršie testovanie na Kramároch. Má tiež potvrdenie z Londýna, kde sa však už v súčasnosti nelieči, vystavené jeden alebo dva týždne pred incidentom v Žiline, podľa ktorého nedosahoval limit infekčnosti.

Ja som sa napr. dočítala aj toto:

“Skôr ako by ste kládli príliš veľký dôraz na výsledky jediného testu vírusovej záťaže, pozrite sa na vývoj svojej vírusovej záťaže počas dlhšieho obdobia. Vašu vírusovú záťaž môže ovplyvniť hodina počas dňa, kedy sa berie vzorka krvi, alebo predtým než opäť klesne, môže dočasne stúpnuť kvôli infekcii. Niektoré očkovania tiež môžu spôsobiť dočasnú zmenu vašej vírusovej záťaže...Ak je vaša vírusová záťaž nezistiteľná, je tu možnosť, že sa občas zvýši z 40, alebo 50 (podľa druhu testu, ktorý používa vaša klinika) na 100 alebo 200 v jednom teste, predtým než opäť klesne pod nezistiteľnú úroveň. Tento jav sa nazýva výkyvom vírusovej záťaže a nenaznačuje, že vaša liečba HIV je neúspešná. V skutočnosti sa veľa výkyvov objavuje kvôli „chybám“ testovania v laboratóriu..”

Keď Hellebrandt pred šestnástimi rokmi v Británii zistil, že je HIV pozitívny, žil podľa vlastných slov intenzívnym sexuálnym životom (čo u gejov znamená asi promiskuitu, ktorá je spojená s rizikovými sexuálnymi praktikami, kvôli čomu patria homosexuáli k najrizikovejším skupinám, ohrozeným prenosom tohto vírusu), a preto sa každých 6 mesiacov nechával testovať na akejsi klinike sexuálneho zdravia. Mal tiež HIV pozitívneho partnera a ten mal predtým tiež partnera nakazeného týmto vírusom. O život sa však nebál, lebo v tom čase už existovali lieky, vďaka ktorým je možné ostať nažive a vyhnúť sa AIDS.

Hellebrandt tvrdí, že sa poctivo lieči a dodržiava životosprávu a skutočnosť, že je HIV pozitívny, nijako neovplyvňuje jeho imunitný systém. Nikdy nemal AIDS, ako o ňom – ako hovorí .- klamal Fico. Nuž, Fico to tak tuším nepovedal, povedal len plus-mínus, že má vírus, ktorým môže iným spôsobiť ochorenie na AIDS; že ich mohol ním infikovať.

V tejto fáze sa nám bývalý poslanec PS dostáva do roly nevinnej obete. Fico bezohľadne zneužil informácie o jeho zdravotnom stave (pozor, lekárske tajomstvo!), ktoré nezákonne unikli z Fakultnej nemocnice v Žiline. Takže sa podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý sa dopustil tejto protizákonnosti a navyše žaluje aj nemocnicu za krivé obvinenie pána exposlanca, ktorý disponuje znaleckým posudkom potvrdzujúcim jeho neinfekčnosť. A ešte sa nevinná obeť bezcharakterného klamára Fica chystá podávať aj ďalšie žaloby na politikov, ktorí mu ublížili, bude žiadať potrestanie a postihy vinníkov! Predpokladá zároveň, že trestné stíhanie voči nemu bude zastavené, ak, tak zaplatí len malú pokutu za priestupok. Zastupovať ho bude advokát čurillovcov a bývalý poradca Čaputovej Kubina, a aby sa vykryli náklady na obhajobu, bude vyhlásená verejná zbierka. (Na žaloby na Fica a smerákov iste radi tlieskači progresívcov a ostatných odporcov Smeru prispejú!)

Aby Hellebrandt ilustroval Ficov krivý charakter, spomenul epizódku, keď Fico s covidom nastúpil pri návrate z Grécka do lietadla bez platného PCR testu, čím porušil vtedy platné predpisy a ohrozil zdravie spolucestujúcich. A jemu ide vyčítať, že len z neznalosti slovenských zákonov (neznalosť zákona neospravedlňuje) urobil chybu a neupozornil zdravotníkov, že má HIV, ktorý neprenáša…

Moderátorku ešte zaujímalo, či by sa chcel vrátiť do politiky, a on, odvolávajúc sa na lásku a zodpovednosť voči domovine, nebol proti. Zatiaľ ale ostáva pri odborných radách svojej strane a pri osvete, ktorá má šíriť správne povedomie o víruse HIV…

Spomenula som si, ako som sa pred rokmi zastala kolegu – geja pred jednou ježibabou a jej kamarátkou, s ktorými on, chudák, musel zdieľať spoločnú miestnosť. Vtedy práve vyšiel článok o AIDS tuším v časopise Život a dodnes si pamätám na fotografiu prvých obetí, ktoré patrili do Hellebrandtovej komunity. Tie dve strigy lietali ako na metle po všetkých kanceláriách s tým časopisom a šírili paniku, že nás kolega všetkých nakazí. Skončila som na koberci u riaditeľa, lebo som iniciátorke tej kampane vyplazila jazyk. Mladá, nevychovaná. S nikým iným nemal ten kolega problémy, len s tými dvoma ochechulami. A to sme ešte len boli zaostalá a necivilizovaná spoločnosť a ešte tu neboli ani drogy a kade-tade pohodené striekačky! Za nového režimu, keď už aj poznatky o HIV, prevencii a liečba pokročili (a ľudia majú aj internet a aj vedia čítať aspoň ako v tej Británii) sa o nich verejnosť dozvedela, čo potrebovala vedieť aj bez pána Hellebrandta, ktorý ide medzi negramotnými Slovákmi šíriť osvetu, aby lepšie porozumeli tomu, že dnes je chytiť HIV úplná malina! Aspoň to mi vyplynulo z jeho bagatelizovania tej jeho záležitosti vo Fakultnej nemocnici v Žiline.

Pán Hellebrandt by si mal priznať, že si je na vine sám! Asi si neuvedomil, že v každej krajine platia iné zákony a že je povinnosťou toho, kto v nej žije ich rešpektovať, aspoň dovtedy, kým sa nezmenia! Ale on prišiel z Británie a akosi automaticky predpokladal, že sa tu podriadime tým britským. Vzápätí síce prizná, že chcel svoj problém udržať v tajnosti, ale vinu hodí na ľudí v tej milovanej domovine, reakcií ktorých sa obával, lebo sú hlúpi, trpia predsudkami a stigmatizujú ľudí s HIV. Ale hlavný vinník je – ako inak – Fico. To on je zodpovedný za trestné oznámenie na Hellebrandta, za jeho rezignáciu z miesta poslanca parlamentu a za zverejnenie lekárskeho tajomstva. A tak budú lietať trestné oznámenia a žaloby z jednej strany na druhú a advokáti si pekne zarobia. Lebo nemáme na Slovensku dôležitejšie problémy, ako sú tie, kto v politike koho dorazí!

Aj s vaším prispením, milí diváci tejto show!