naokraj

Súčasťou zdania ušľachtilých hodnôt EU, riadenej nevolenými funkcionármi, európskou nomenklatúrou, uzurpujúcou si čoraz viac právomocí nielen na zasahovanie do politickej suverenity členských štátov EU, ale už aj do duchovnej suverenity jednotlivcov, je aj jedna z jej najnovších iniciatív, tzv. Európsky štít na obranu demokracie.

Svojím názorom do verejnej konzultácie k nemu prispel aj istý Pelle Hanaeus zo Švédska. S veľkou pravdepodobnosťou ide o tohto herca /klikni!/ vedľajších rolí v divadle a predstaviteľa postavy nevyrovnaného klauna zo štyroch epizód švédskeho televízneho seriálu „Kurs i självutplåning“ („Kurz sebazničenia”). Tento asi nie veľmi úspešný umelec, podľa toho, čo som zistila zo životopisov na internetových stránkach, majúcich propagovať jeho umelecký prínos, tiež režíruje a učí herectvo. Neviem posúdiť význam tvorby tejto osobnosti švédskeho dramatického umenia pre ľudstvo, no aj podľa záujmu o tých jeho pár videí, ktorými sa pokúsil spropagovať svoje umelecké snahy na internete je zrejmé, že to jeho performance art by bez finančnej podpory ideových posolstiev, ktorých je nositeľom, neprežilo.

Nebude to asi žiaden Ježiš z Montrealu. To bol jeden z filmov, ktoré mi utkveli v pamäti pre svoju výnimočnosť a výstižnú výpoveď o ľuďoch. Neviem, asi by som na jeho divadelnú adaptáciu do SND nešla! Nechcela by som si pokaziť svoj dávny fajnšmekrový filmový zážitok nejakou lacnejšou umelohmotnou napodobeninou, ktorej hlavným cieľom je naštvať nejakých konzervatívnych katolíkov, tých, čo sú proti dúhovým aktivistom, potratom a nerozumejú novodobým progresívnym umeleckým performanciám.

Ak sa ten Pelle Hanaeus domnieva, že sa jedná o dobrý nápad, aby nejaké výbory EU na základe hlásení politických akože ľudskoprávnych organizácií za nás rozhodovali, či sa vo svojej krajine vlasti môžeme cítiť slobodne a demokraticky, dobre, má na to právo, ale na čo právo nemá, je to, aby sa cítil nadradene, povyšoval sa nad nás, ktorí si myslíme opak! A aby tvrdil, že máme nízke vzdelanie v humanitných a spoločenských vedách, na rozdiel od neho, ktorý čítal Harariho, podľa neho súčasného hlavného gurua týchto vied. On zas na rozdiel od nás neskúsil diktatúru jediného správneho vedeckého svetonázoru a vedúcu úlohu jednej vládnucej strany na vlastnej koži a nemôže na sebe rozoznať symptómy totalitného myslenia. Asi bude mať v sebe archetyp, zdedený po švédskych križiakoch, ktorí viedli svätú vojnu proti fínskym, východoslovanským a pruským pohanom. 

Nie každý má verbálne schopnosti, aby dokázal kvetnato tárať o údajnej ochrane demokracie ako niektorí s názormi zhodujúcimi sa s týmto Švédom. A tak samozrejme viacerí slovenskí účastníci konzultácie prispeli iba stručným vyjadrením nesúhlasu, niektorí možno aj štylisticky neobratne a s pravopisnými chybami. Nás, ktorí sme mali možnosť overiť si v praxi fungovanie totalitných metód, aké navrhujé EK, nemusí poúčať nijaký Švéd, čo nie je demokracia. Dezinformácie si, s dovolením, odhalíme aj sami a určite nebudeme potrebovať rady niekoho s jeho “špičkovým vzdelaním” v humanitných disciplínach. Jeho príspevok patrí k tým, ktoré by sa hodili za kecadlo na nejakej schôdzi progresívnych aktivistov:

“Ďakujem ľuďom, ktorí si prečítali skopírované negatívne odpovede, ktoré sú ironickým argumentom pre túto iniciatívu EÚ. V Európe a vo svete je očividne veľmi potrebné chrániť demokraciu a jedným z dôležitých krokov je obmedziť dezinformácie zaplavujúce sociálne a iné médiá (čoho smutným príkladom sú mnohé komentáre zo slovenských účtov). Vojna je mier atď. je slávny citát z Orwellovho románu 1984. Žijeme v ére nového jazyka a zapojenie sa do komunikácie založenej na faktoch je pre EÚ veľmi dôležité. Túto iniciatívu chválim a zdá sa mi zvláštne, že každý, kto rozumie demokracii a uprednostňuje ju pred diktatúrou, je proti nej. Rád by som pomohol! Nech sa osvietené prednášky slávneho historika Yuvala Noaha Harariho vyučujú vo (východnej) Európe ako protijed na pravicový populizmus, ktorý živia a chvália Trump a Putin a ktorý teraz bujnie, najmä medzi ľuďmi s nízkym vzdelaním v humanitných a spoločenských vedách.”

Vždy, keď si vypočujem či prečítam podobnú znôšku otrepaných fráz, mám déjà vu. Len ten jazyk, ako píše Pelle, je nový.