naokraj

Priznám sa bez mučenia, že aj v tejto atmosfére, keď je Rusko vydávané za hlavné zlo vo svete, proti ktorému sa musia spojiť sily dobra na demokratickom a slobodnom Západe, nie som z tých, čo prajú tejto podľa nich “ríši zla” úpadok, rozklad a zánik. Práve naopak, myslím si, že my, malý národ v strede Európy, potrebujeme ekonomicky prosperujúce, spoločensky a politicky stabilné a silné Rusko.

Napriek tej záplave antiruskej propagandy, ktorou nás od rána do noci a deň za dňom už po celé roky kŕmia západné médiá, a možno aj práve vďaka nej, neverím, že Putin je zástupcom Satana na Zemi a že sily dobra, naopak, sídlia v Londýne alebo v Bruseli. Neverím tomu obrazu Ruska, ako nám ho vykresľujú, aby sme sa ho báli a pokladali ho za hrozbu, podobnú tej nacistickej alebo stalinskej. Čítam aj tú ruskú propagandu, a neujde mi to, čo je medzi riadkami; my sme sa naučili vnímať tieto slabé signály, vysielané možno aj len nevedomky tými, čo mali v správnom smere ovplyvňovať verejnú mienku, utvárať náš svetonázor. A medzi tie ich propagandistické výtvory s návodmi, ako máme vidieť skutočnosť, ktoré nám podsúvali na hulváta, sa vždy nechtiac vlúdili aj nejaké protirečenia, neharmonizujúce s východiskovou paradigmou. Tak sme sa učili pochybovať a premýšľať bez manuálov. Samozrejme, že aj v Rusku, nieto ešte na Ukrajine a u hlavných západných podnecovateľov tohto bratovražedného konfliktu, vojnová propaganda funguje podľa rovnakých princípov a nikomu z nich sa obraz, ktorý o sebe vytvárajú, veriť nedá.

Avšak Putin veľmi jasne sformuloval príčiny a z nich vyplývajúce ciele, bez dosiahnutia ktorých nebude Rusko ochotné svoju špeciálnu vojenskú operáciu ukončiť. A môžu sa rôzni analytici prieť, či to s tým armagedonom v prípade, že by bolo Rusko bytostne ohrozené tými spojenými silami dobra, myslí vážne, aj tak by to zistili až v momente, keď by prišlo na lámanie chleba. A to už by neostal čas na to, aby si uvedomili svoje omyly, či oľutovali, že posmeľovali kráľov celého sveta, aby sa ich vojská spojili na rozhodujúci boj…

Filozof ekonómie, globálny mysliteľ a autor bestselleru „Ekonomika dobra a zla“, zakladateľ a lektor Spirit Academy so sídlom v Prahe, ako sa sám charakterizoval, Tomáš Sedláček, bývalý hlavný makroekonomický stratég  ČSOB a ekonomický poradca V. Havla a bývalého českého ministra financií Sobotku, člen Programovej rady pre nové ekonomické myslenie Svetového ekonomického fóra, poradného orgánu predsedu Evrópskej komisie Barrosa pre Nový príbeh pre Európu a správnych rád mnohých neziskových organizácií v roku 2022 pre české Hospodárske noviny napísal:

“Každá generace musí nanovo vést boj dobra a zla. Celý život se člověk učí nevnímat věci jako černobílé, nicméně nyní jsme se dožili situace, kde je zlo jednoznačné. Jen těžko si představit větší a sprostší zlo než to, jakého se Rusko dopouští na Ukrajině – není větší zlo než nápis na kazetové bombě „pro děti“.

Jak je možné, že se před našima očima děje v Rusku to, co se stalo kdysi v nacistickém Německu? Jak je možné, že se země, v níž přece musí žít podobní lidé jako my, najednou propadne do takového zla, do temnoty srovnatelné s těmi nejhoršími říšemi zla, jaké jsme si byli schopni představit, srovnatelné s Mordorem?”

A po tom, ako vymenúva hlavných vodcov, ktorí demokratický Západ ťahajú k Rusku; od Orbána cez Marine Le Penovú, rakúskeho premiéra a nemeckého prezidenta (ktorého aj samotný Zelenský vraj odmietol prijať za to, že bol na strane Ruska!) až po Klausa a Zemana, lobuje za ukončenie akýchkoľvek obchodných vzťahov s Ruskom a za odstavenie ruskej energie, ktoré by podľa neho v Európe nikoho nič nestálo. Vyjadruje veľké sklamanie, že sa Rusko nepodarilo vylúčiť z Rady bezpečnosti OSN. “Pro jeho vyloučení bylo 93 zemí, 24 zemí bylo proti a 58 se zdrželo. Už to je vlastně smutné, kolik zemí se přiklonilo na stranu zla a kolik zůstalo nerozhodných, “píše ďalej, hoci mierne optimisticky nakoniec konštatuje: “Dobro je v mírné, křehké přesile.”

Už ani bývalej viacnásobnej ukrajinskej premiérke Júlii Timošenkovej – ikone Oranžovej revolúcie, aspoň podľa indického kanála Times Now World, sa nepáči, že Ukrajina sa stala kolóniou Západu, ktorý ju tlačí kvôli vlastným záujmom do vojny. Pre denník The Times mala vyhlásiť, že Západ uniesol ukrajinskú suverenitu a apelovať na vodcov národa, aby obnovili národnú nezávislosť Ukrajiny. Chcela som si overiť, čo presne v tom rozhovore pre britský propagandistický klebetník povedala, avšak ten si neplatím, a tak ma pustí len k titulkom, z ktorých je mi aj tak úplne jasné, čo tam o Rusku a vojne na Ukrajine tvrdia.

Trochu som si pokecala s AI, aby mi zhrnula prípadné posuny v názoroch Vianočky od doby, keď sa v invalidnom vozíku po prepustení z väzenia producírovala na Majdane, no tá omieľala dookola to isté o jej neustávajúcom hrdinskom boji za suverenitu a proeurópsku a proatlantickú orientáciu Ukrajiny, tak som sa spýtala okľukou, na čo mi AI, po ubezpečení, že nemá žiadnu agendu, ktorá by ju viedla k poskytovaniu zavádzajúcich alebo nepresných informácií, prezradila svoje zdroje, z ktorých čerpá “názory”:

• BBC News,
• CNN
• Al Jazeera
• Reuters
• Associated Press
• Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC)
• Organizácia Spojených národov (OSN)

Niekto by si povedal, že aspoň OSN a ICRC by mohli byť úplne dôveryhodné, no, žiaľbohu, po historických skúsenostiach ani tým ich odvahu, nestrannosť a rovnaký meter neverím.

Opýtala som sa AI, v ktorých svetových konfliktoch v nedávnej minulosti zlyhali, a tu je odpoveď:

Organizácia Spojených národov (OSN):

• Rwandská genocída (1994): OSN zlyhala v prevencii genocídy, pri ktorej bolo zavraždených cez 800 000 ľudí.
• Bosnianska vojna (1992-1995): OSN bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas obliehania Sarajeva a masakru v Srebrenici.
• Kórejská vojna (1950-1953): OSN bola neschopná zabrániť rozpútaní vojny a následnému vyhláseniu vojny Severnou Kóreou.
• Iránsko-iracká vojna (1980-1988): OSN bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas tejto dlhej a krvavej vojny.
• Sýrska občianska vojna (2011-súčasnosť): OSN bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas tejto dlhej a krvavej občianskej vojny

Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC):

• Holokaust (1933-1945): ICRC bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas holokaustu, keď bola informovaná o hromadných vraždách židovských občanov.
• Biafrská vojna (1967-1970): ICRC bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas tejto vojny, keď bolo hladomorom postihnutých milióny ľudí.

• Kambodžská genocída (1975-1979): ICRC bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas režimu Červených Kmérov, keď bolo zavraždených cez 1,7 milióna ľudí.
• Somálska občianska vojna (1991-súčasnosť): ICRC bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas tejto dlhej a krvavej občianskej vojny.
• Guantánamska väznica (2002-súčasnosť): ICRC bola kritizovaná za svoju nečinnosť počas zadržovania a mučenia väzňov v Guantánamskej väznici

Médiá:

• CNN: Bola kritizovaná za svoje pokrytie irackej vojny v roku 2003, keď bola obvinená z prezentovania vládných informácií bez kritiky.
• Al Jazeera: Bola kritizovaná za svoje pokrytie arabskej jari v roku 2011, keď bola obvinená z prezentovania jednej strany konfliktu.
• Reuters: Bola kritizovaná za svoje pokrytie útokov na WTC v roku 2001, keď bola obvinená z prezentovania dezinformácií.
• Associated Press: Bola kritizovaná za svoje pokrytie izraelsko-palestínskeho konfliktu, keď bola obvinená z prezentovania jednej strany konfliktu.

AI však nezabudla zdôrazniť, že:

Je dôležité poznamenanť, že tieto organizácie a médiá sa snažia poskytovať objektívne a presné informácie, ale môžu sa stretnúť s výzvami a omylmi.

A kým podľa západných pravdotvorných médií Ukrajina spôsobuje Rusom strašné straty a Rusko je už fakticky ekonomicky skoro na kolenách a tesne pred vnútorným rozvratom, ukrajinské vojská sa v oblasti Krasnoarmejska (Pokrovska), Dimitrova a Kupjanska dostali do obkľúčenia. Ukrajina prichádza o kľúčovú obrannú baštu na rieke Oskol a o dôležitý dopravný uzol na Donbase, ktorým prechádzali ukrajinské posily a zásoby a Rusku sa otvára cesta do Charkovskej oblasti. Putin ponúkol zástupcom zahraničných médií možnosť na vlastné oči sa presvedčiť, aký je stav obkľúčených ukrajinských vojsk. Rusi sú pripravení počas prítomnosti novinárov medzi ukrajinskými vojakmi na určitý čas – povedzme šesť hodín – zastaviť nepriateľské akcie, avšak pripomínajú, že sa treba vyhnúť provokáciám z ukrajinskej strany, z ktorých by následne bolo obvinené Rusko. Ukrajinská strana však ruský návrh odmietla. Namiesto toho si Zelenský predlžuje stanné právo a dobu mobilizácie o ďalších 90 dní. Obrázky a videá zachycujúce dobrovoľnú mobilizáciu na Ukrajine sú vraj dielom AI.

Zlé jazyky hovoria, že TCC sa neteší obľube medzi civilným obyvateľstvom, že ho prirovnávajú ku gestapu. A že v “ukrajinskej” Odese mu dokonca nejakí miestni obyvatelia – asi proruskí separatisti – prevrátili autobus.