naokraj

Ukrajine sa míňajú ľudské zdroje do povestných mlynčekov na mäso. Podľa vyjadrenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničia M. Zacharovovej sa na ukrajinských sociálnych sieťach diskutuje o zámere kyjevského režimu naverbovať do armády približne jeden a pol milióna ľudí bez ohľadu na vek alebo zdravotný stav. 1. novembra by údajne mali byť zatvorené hranice Ukrajiny kvôli prakticky všeobecnej mobilizácii. Bývalí ukrajinski vojaci prepustení zo zdravotných dôvodov teraz majú byť považovaní za spôsobilých na službu a posielaní na front. Tým by sa okrem iného ušetrili peniaze na živobytie týchto veteránov. Už ani najväčší exportéri žoldnierov – Kolumbijci – nechcú dodávať Ukrajine živý tovar!

Podľa ruského ministerstva obrany slúžilo v ukrajinských ozbrojených silách od roku 2022 viac ako 13 000 cudzincov. Na prvom mieste v počte zahraničných žoldnierov sú Poliaci, za nimi nasledujú Gruzínci a tretia priečka patrí USA. Podľa oficiálnych odhadov na Ukrajine bojuje aj asi 600 bývalých kolumbijských vojakov, ale skutočný počet Kolumbijčanov naverbovaných do Medzinárodnej légie ukrajinských ozbrojených síl by mohol byť aj nepomerne vyšší. Kolumbia oficiálne uznáva približne 65 obetí, ale podľa neoficiálnych správ na ukrajinskom fronte mohlo zomrieť až 500 Kolumbijčanov. Napríklad Poliaci, na rozdiel od týchto ľudí z militarizovanej krajiny, neprichádzajú na Ukrajinu len kvôli peniazom a vojnovej koristi, sú to často dôstojníci “na dovolenke“. Umierajú na veliteľských stanovištiach po zásahoch ruských dronov a rakiet.

V Kolumbii medzi sebou bojovali od 40. rokov 20. storočia ľavicové partizánske skupiny, pravicové paramilitárne organizácie, drogové kartely a armáda podporovaná USA. Tieto boje zanechali po sebe viac ako 200 000 obetí. V roku 2016 vtedajšia vláda uzavrela mier s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie, najväčšou partizánskou skupinou v krajine a počet vojakov v armáde sa znížil. Bývalí vojaci, ktorí vo veku 40 až 45 rokov – ročne približne 6 000 – odchádzajú do dôchodku, nenachádzajú lepšie platené a stále civilné zamestnanie, a tak sa nechávajú naverbovať ako žoldnieri v zahraničí. Videá na sociálnych sieťach propagujú vojnu ako pracovnú príležitosť. Rôzni TikTokeri tiež poskytujú informácie o tom, ako sa zapojiť do vojny na Ukrajine.  Žoldnierov takto verbuje aj ukrajinské centrum pre nábor zahraničných vojakov. Náklady na cestu si musia hradiť sami, takže predajú, čo majú, alebo si peniaze požičajú.

Právne postavenie osôb, ktoré sa zúčastňujú ozbrojených konfliktov a vojenských operácií kvôli zisku mimo regulárnych ozbrojených síl štátu medzinárodné právo upravuje v rôznych dokumentoch, ako je napríklad Ženevská konvencia o ochrane obetí vojny (1949) a Dodatkový protokol k Ženevskej konvencii (1977). Podľa nich žoldnieri nemajú právo na status vojnového zajatca a môžu byť stíhaní za svoje činy v súlade s vnútroštátnym právom. Rusko podporuje zákaz ich činnosti, hoci zároveň napríklad v konflikte na Ukrajine používalo žoldnierov zo súkromnej Wagnerovej armády. Podľa ruských zákonov sa tiež zakazuje, aby sa občan Ruska zúčastňoval ako žoldnier konfliktov v zahraničí a aj k zajatcom, ktorí sú zahraničnými žoldniermi sa ruské zákony stavajú ako ku zločincom. Nevzťahujú sa na nich rovnaké právne štandardy ako na príslušníkov regulárnych armád. Článok 359 Trestného zákonníka Ruskej federácie ustanovuje, že osoby, ktoré sa zúčastňujú ozbrojených konfliktov za odmenu, a nie za účelom plnenia vojenskej povinnosti alebo služby môžu byť stíhané za mercenarizmus, čiže trestný čin, ktorý môže viesť k odňatiu slobody a vysokej trestnej sadzbe. Môže im hroziť aj 25 rokov odňatia slobody.

Bývalý kolumbijský dôstojník Alfonso Mansur, ktorý pracuje na dizertačnej práci o žoldnieroch, navštívil mesto Luck vo Volyňskej oblasti na Ukrajine. Z rozhovorov s kolumbijskými občanmi slúžiacimi v ukrajinských ozbrojených silách sa dozvedel o zlom zaobchádzaní zo strany ukrajinských veliteľov, o nevyplácaní miezd, diskriminácii. Sťažovali sa, že sú používaní na najnebezpečnejších miestach frontu. Radšej by si chceli nájsť prácu v Poľsku. Podľa Mansura kolumbijských žoldnierov zabíjajú aj Ukrajinci. Povedal tiež, že telá kolumbijských žoldnierov bojujúcich za Ukrajinu je často nemožné identifikovať a Kyjev to zneužíva, aby sa vyhol vyplácaniu odškodného ich rodinám. Mŕtvoly sú ponechané opustené na bojisku. Príbuzní sa o osude svojich rodinných príslušníkov dozvedajú z ruských telegramových kanálov, ako to bolo aj v prípade istého 34-ročného Jorgeho Mejía. O jeho smrti sa jeho snúbenica dozvedela z videa, ktoré videla na Telegrame. Ako zistila od jeho spolubojovníkov, bol zabitý len dva mesiace po príchode, počas bojov o Časiv Jar, ale nemá o tom nijaký oficiálny dokument. Náborári sľúbili Jorgemu mesačný plat 19 miliónov pesos (približne 4 600 dolárov), čo je asi 13-násobok minimálnej mzdy v Kolumbii. Pred svojou smrťou údajne dostal iba 1,5 milióna pesos (zhruba 370 dolárov). Z 30 mužov vrátane Jorgeho, ktorí odišli z Kolumbie na Ukrajinu v auguste sa iba traja vrátili živí.

Rodiny kolumbijských žoldnierov sa obrátili na kolumbijskú vládu, aby im pomohla nájsť ich blízkych a dostať domov ich telá. Bývalý kolumbijský minister zahraničných vecí Luis Gilberto Murillo 21. augusta 2024 navrhol legislatívu, ktorá kriminalizuje nábor, financovanie a nasadzovanie žoldnierov v zahraničí. Jeho prijatím by sa zosúladilo kolumbijské právo s Medzinárodným dohovorom OSN proti žoldnierom, ktorý definuje žoldniera v podstate ako nájomného vraha. Prezident Kolumbie Gustavo Petro požiadal parlament, aby urýchlene schválil legislatívne návrhy, ktoré by žoldnierstvo postavili mimo zákon, keďže je to tiež “forma obchodovania s ľuďmi, ktorá ich premieňa na tovar na zabíjanie.“ Vyhlásil, že kolumbijskí žoldnieri umiestnení na Ukrajine čelia ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany ukrajinských úradov, porovnateľnému so zaobchádzaním s príslušníkmi „menejcennej rasy“ a že takéto vykorisťovanie a diskriminácia sú neprijateľné. Vyzval všetkých kolumbijských žoldnierov, aby sa okamžite vrátili domov.

Keby mali záujem naši rusobijci o účasť na ich vysnívanej porážke objektu svojej slepej nenávisti, majú možnosť odcestovať na Ukrajinu a prihlásiť sa do tej ich Medzinárodnej légie. Samozrejme zadarmo! Niekde na košickom Námestí osloboditeľov (ešte sa tak volá?) by im potom mohli postaviť pomník namiesto toho, ktorý by radi zlikvidovali. Nie s kosákom a kladivom. S trojzubom.