naokraj

Napodiv, tentoraz plne súhlasím s námietkami tých skupín pre ľudské práva a novinárov. Taký zákon ohrozuje slobodu tlače a prejavu a zavádza cenzúru. Kto bude tým nestranným arbitrom, aby spoľahlivo vedel do 24 hodín rozhodnúť, ktorá správa je falošná a či ide o ohováranie? Budú stanovené presné parametre nenávistného prejavu a objektívne kritériá na jeho rozpoznávanie, alebo budú vždy závisieť od konkrétneho posudzovateľa, od jeho nastavenia, účelu, ktorý bude to jeho rozhodovanie sledovať? A kto bude vyberať tých, čo budú rozhodovať o vine a treste?

Ako poznáme našich zákonodarcov, zákony šijú horúcou ihlou a ja Šutaja-Eštoka podozrievam zo snahy odfajknúť si splnenie úlohy, keďže je v ostatnom čase kritizovaný, že rieši kdejaké podružné záležitosti a podobne ako generálny prokurátor nekoná, len sa vyhovára na zákon, ktorý mu to nedovoľuje, resp. ktorý dovoľuje, aby očividní agresívni psychopati hecovali nervovo labilných a duševne vyšinutých jedincov k otvorenému násiliu a útokom na nenávidené objekty.

Nebude to skôr tak, že sa ten zákon voči tým, čo provokujú a vyzývajú ľudí k násiliu a hrubo verejne ohovárajú a klamú o ľuďoch, na ktorých smerujú ich útoky, iba neuplatňuje? Nestačilo by len presne určiť hranicu, ktorú nemožno prekročiť, aby sa už nejednalo o šírenie nenávisti, šikanu a podnecovanie násilia?

Nemyslím si, že si Šutaj-Eštok dostatočne uvedomuje, že takýto zákon je Damoklov meč a veľmi rýchlo sa môže stať, že bude slúžiť na šikanu aj jeho samého.

My by sme sa nemali opičiť po Nemcoch. K ničomu dobrému to zatiaľ neviedlo, ako sme videli za Matoviča a jeho nástupcov. Mne sa nepáčia ani zákony na ochranu republiky , demokracie, proti extrémizmu, radikalizmu… Pretože z môjho pohľadu extrémista a radikál sa môže pod zámienkou ich potierania zbaviť nekalým spôsobom politickej konkurencie, ktorú svojvoľne takto onálepkuje, sám seba zabetónovať pri moci a potom násilím potláčať všetky prejavy nesúhlasu s ním a jeho vládou.

Keď vidím, ako tí naslovovzatí “demokrati”, nech už vo svojom programe použili akékoľvek ľúbivé frázy, svojím správaním a konaním, svojimi činmi dokazujú, že sú presným opakom toho, za čo sa pasujú, nemôžem súhlasiť, aby nám tu niekto začal diktovať, čo je demokratické, a čo nie. Konečne, dnes už ľudia väčšinou vedia čítať, tak si to kľudne môžu naštudovať sami, bolo o tom popísaných množstvo úvah. A nie, nie je to iba uplatnenie vôle väčšiny. Je to aj rešpektovanie hraníc: moje práva siahajú iba po tie tvoje, a naopak. A ak nemá byť človek človeku vlkom, musia sa ľudia dohodnúť odkiaľ-pokiaľ si môžu vymerať ten svoj priestor po územie toho druhého, a tú dohodu presne zakotviť v zákone. Problém ešte bude, či tí dozorcovia nad jeho vykonávaním, a tí sudcovia, čo budú rozhodovať, či niekto urobil prešľap, aký veľký a čo si za to zaslúži, budú spravodliví a mať rovnaký meter. No to už bude závisieť od deľby moci v štáte a nezávislosti jej zložiek (nielen vzájomnej, ale od čohokoľvek a kohokoľvek)… Ako vieme, dosiaľ to nikdy nikde dokonale nefungovalo, takže dôvodov na ostrú kritiku bolo a bude vždy dosť.

Ale ak chcete byť, pán minister, za toho, kto nám tu zaviedol, či iba chcel zavádzať náhubkový zákon, prosím. Predbehnete aj toho Šimečku s Naďom. Lebo tí by určite radi demokraciu zaštítili vlastnými teľatami.