naokraj

Keď si tak čítam či počúvam komentáre profesionálov k dianiu na Slovensku, a je jedno, či z jednej, či z druhej strany frontovej línie, veruže často nesiahajú ani po členky blogom niektorých amatérov, ktorí sa písaním neživia, majú ho iba za takú nezáväznú voľnočasovú záujmovú aktivitu, a nijakí fundraisingoví donátori týmto tvorcom odmeny za ňu nevyplácajú. Aj tu si s potešením a s úsmevom prečítam články ako bol včera tento. Autor na šróbky a s humorným nadhľadom sebe vlastným rozobral Naďovo vyvracanie “klamstiev” Tibora Gašpara o tom oravskom exotovi v ukrajinskej vyšívanke s alpským plesnivcom a tupou valaškou. Ja by som povedala (tiež som hnidopich a zapátrala som si po internete po súčastiach oravských krojov), že ani ten jeho kalap sa na naozajstné oravské klobúky nepodobá.

Kukla som na tie Laťákove videá na Ksichtbúku, ale nestoja mi ani za link. Chlapík na to, že má mať podľa Naďa “dve vysoké školy”, pôsobí dosť – ako to povedať taktne – netrebne. Tak trochu cintulovsky (možno má tiež doma v šuplíku nejaké dosiaľ nevydané zobrané spisy lyricko-epickej spoločensky angažovanej literárnej tvorby). A je úprimne rozhorčený, že ten Fico napriek jeho jemne výhražnému mávaniu valaškou vyhral voľby. Jedno video nášho Rumcajza v štylizovanom kroji zachytáva na Ukrajine, a kde inde, než na preplnenom cintoríne so žltomodrými zástavami. (Je v referende odvolaným exstarostom Babína, tak mi napadá, či ten jeho lúpežnícky imidž nesúvisí s tým Babinským. Prečo s ním v obci boli nespokojní, ťažko povedať, i keď si to viem domyslieť… Aj na Ústavný súd sa mal obrátiť, aby zneplatnil referendum, lebo v opačnom prípade bol pripravený z tohto beznádejného Slovenska emigrovať, čo, ako vidno, na Ústavný súd nezaúčinkovalo.)

Slovník tejto budúcej babínskej legendy je totožný so všetkými tými zaslepenými neohrozenými bojovníkmi proti Putlerovi, RuSSom a rašistom, akých aj tu v diskusiách stretávame dnes a denne. A niektorí sa týmto náborčíkom aj dajú zverbovať, a videá zachytávajúce ich hrdinstvo sa potom natrvalo zapíšu do histórie!

No a že, chudák, vystavil seba a svoju rodinu posmechu a šikane, za to si môže tak trochu sám. Pred zviditeľňovaním sa mal opýtať: Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi… A ono by mu povedalo – i keď dosť krutú – ale pravdu!