naokraj

Padajú tu často, predpokladám, že od účastníkov tých péesáckych demonštrácií, aspoň podľa slovníka (naposledy mi v diskusii pod článkom vynadali aj do svine) kdejaké nadávky na adresu tých, čo nechcú s nimi vyť. Na tých svojich protestoch tlieskajú rečníkom, ktorí hovoria o demokracii (správne by to bolo s dĺžňom na e a s en pred ká), o právach menšín, o chudobe, ktorú by oni údajne, keby presvedčili aj voličov sklamaných víťazmi ostatných volieb, uuuurčite odstránili. To som teda zvedavá, akú majú vôbec o tej chudobe predstavu a aký je ich plán na jej odstránenie. Žijem totiž v regióne, kde – aj keď to nie je tá absolútna chudoba, až na tých úplne dezintegrovaných – možno aj voľným okom pozorovať, že to čo do životnej úrovne nie je bohviečo. Tu v najbližšom okolí ešte nejaký priemysel existuje a mnohí odtiaľto cestujú za zárobkom, nie sú to už 90. roky, keď ľudí hromadne vyhadzovali z práce. No trochu južnejšie aj severnejšie je to už väčšia bieda.

Máme tu veľa Cigánov-Rómov, a to už od Uhorska. Prvá zmienka o týchto kočovníkoch, ktorí sa u nás usadili (a to sú tí naši pôvodní) by mala byť zo Spišského Podhradia z roku 1322. Netrvalo dlho, a už aj v našom mestečku sa v súpise mien uvádza niekoľko rodín Cigánov. Tie mená sú tu časté dodnes (priezviská odvodené od krstného mena). Tí naši pôvodní rómski spoluobčania usadení od stredoveku sú tí menšieho vzrastu a veľmi tmavej pokožky. Etnografku pani Horváthovú (kniha “Cigáni na Slovensku”) som mala ešte to šťastie osobne stretnúť. Ona tú knihu napísala na základe sledovania spôsobu života Cigánov takpovediac online, zúčastnene, nie pri káve za stolom v SAV-ke! Súhlasila (by) so mnou, že tí ukecanci na tribúnach v skutočnosti nemajú ani šajnu, čo robiť, aby nám tá časovaná bomba prestala tikať. Zarábajú si prázdnym táraním. Dnešní progresívne zideologizovaní odborníci by sa ohradili, že akulturácia a rozptyl razené komunistami viedli k zániku rómskej identity, ale figu borovú. Potomkovia tých, čo sa vtedy presťahovali do tých suterénnych bytov sem-tam medzi gádžov v činžiakoch a ich otcovia chodili do roboty a ich deti občas aj na tie aspoň dvojročné odbory na učňovku, sú dnes často takzvane integrovaní, a o nijakú identitu neprišli. Akurát im vadí, že im “degeši”, ako sami volajú veľké skupiny zaostalých Rómov, robia zlé meno. Húfy nesúrodých prisťahovalcov sťahujúcich sa z kdejakých zakapaných osád, vybývaných centier miest, ktoré sa ich zbavili, z ruín Luníka IX a čo ja viem, odkiaľ zovšadiaľ sa to nazbieralo, sa nedokážu zniesť ani medzi sebou, nieto aby sa ich invázia nestretala s antipatiou u gádžov. Tí, pravdaže, radšej mlčia a do konfliktov s nimi sa pre istotu nepúšťajú, aby ich neobvinili s rasizmu a tak. A ak sa zastanete pokladníčky v obchode, na ktorú si s gustom, lebo sa môže vyvŕšiť na gádžovke, vulgárne vyskakuje ukričaná Cigánka, spolučakajúci v rade a aj tá predavačka sa tvária, že sa ich to vôbec netýka. Skúste vliezť do plaveckého bazéna na miestnom kúpalisku upotený, bez osprchovania, v gatiach pod kolená na obrovskom prevísajúcom bruchu, alebo so spodnou bielizňou pod akože plavkami a skákať v desaťčlennej skupine “bomby” s rozbehom na hlavy plávajúcich, ak nepatríte k pozitívne diskriminovaným… Číňania najprv asi u nás nemali žiadne rasové predsudky, lebo medzi zákazníkmi pozitívne diskriminovanú menšinu nevedeli identifikovať, ale dnes už aj oni poriadne spozornejú, keď sa im do predajne vrúti naraz celý rómsky klan a rozptýli sa pomedzi regály, pričom určená skupinka, najlepšie deciek, sa prehrabáva v sponkách a gumičkách do vlasov a robí hluk a neporiadok.

To my, ktorí žijeme vedľa Cigánov-Rómov a aj s nimi odjakživa (mali sme spomedzi nich kamarátov, spoznali sme ich na našich pracoviskách), vieme svoje. Poznáme dokonale ich mentalitu a rozlišujeme medzi nimi. Počujeme aj to, či hovoria maďarskou alebo slovenskou rómčinou. Vidíme, či bývajú v miestnom gete, v meste alebo na dedine medzi “bielymi”, či v osade, dokonca podľa podoby s ich širokým príbuzenstvom niekedy uhádneme aj priezvisko, príslušnosť ku klanu. Boli sme počas života svedkami zmien, ktorými aj oni prechádzali a vývoja vzťahov medzi nimi a gádžami. Áno, mnohé sa zmenilo k lepšiemu, no aj k horšiemu. Napríklad kapitalizmus nejedného z nich vrátil do za socíka dosť neúspešne likvidovaných osád po tom, ako sa medzi prvými nechali nahovoriť na dohody o skončení pracovného pomeru (lebo tí, čo ukradli privatizovali podniky v socialistickom vlastníctve ich nalákali na lož, že poberať podporu bude pre nich výhodnejšie). Na getá sa v mestách zmenili staršie sídliská z čias začiatkov socialistickej bytovej výstavby pre robotníkov prúdiacich do závodov z vidieka, dediny po vyhnaných Nemcoch (boli ste v Lomničke?) sa pretransformovali na niečo ako indický slum. Vzdelávanie Rómov zo zaostalých “komunít” – neintegrovaných a čiastočne integrovaných– je osobitná kapitola, a ak sa mi niekedy bude chcieť, pošprtám sa v tom. Mám nejaké nápady, ako odstrániť neefektívne vynakladanie prostriedkov na výchovu a vzdelávanie, ktoré za súčasných pomerov končia v čiernej diere.

Z celého PS mi je najsympatickejšia Irenka. Aspoň sa kultivovane a inteligentne vyjadruje a ak niečo povie, má to hlavu aj pätu, i keď nesúhlasím s názorom, ktorý práve vyslovila. Vymenili ju podľa mňa za Šimečku práve pre jej pôvod, lebo predpokladali, že ak by bola hlavnou tvárou predvolebnej kampane, zabodovali by menej. Teda z rasových dôvodov. Aj medzi ich voličmi je mnoho latentných rasistov. Aby si na druhej strane prilepšili rómskymi voličmi a fanúšikmi bojových športov, ktorým treba ukázať svaly, lebo pasovanie sa za intelektuálnu elitu na nich účinok nemá, Šimečka sa na propagačný plagát nechal odfotiť s novou posilou pre ich stranu, boxerom Viliamom Tankóom, ktorého péesáci pretiahli z OĽANO. Popri dojemnom príbehu o chlapcovi, ktorý nemal ani na autobus do školy a musel čeliť rasizmu sa dočítame o ňom aj iné: “Majster Slovenska v kickboxe Pavol Hari Vaško..zápasil s Jánom Murčinom. V Murčinovom tíme bol poslanec Viliam Tankó, ktorému sa nepáčilo nešportové správanie Vaška. Vpadol preto do ringu po tom, ako Vaško spadol na zem….začal do ležiaceho športovca kopať. Nakoniec zakročil jeden z organizátorov. Tankó bol taký agresívny, že organizátor bol nútený chytiť ho pod krk a odhodiť ho na druhú stranu.” Nuž, čo povedať, cigánsky temperament a zmysel pre spravodlivosť!

K agende progresívcov patrí aj boj za práva LGBTI+ komunity. Tak to by som bola naozaj zvedavá, ako by sa naši Rómovia tvárili, ak by bratislavskí elgébéťáci usporiadali svoj Dúhový PRIDE v centre nášho mesta, tak okolo obeda, keď je plné Rómov zo širokého okolia. Myslím, že by to mohla byť riadna sranda. Ak sa v parčíku na námestí nájde voľná lavička a nie sú všetky obsadené pracovníkmi z VPP v oranžových vestách, občas sa tam aj ja zastavím na cigaretku. A raz, ako tak sedím, idú okolo mňa tehotné osadníčky s malými deťmi smerujúce do uličky, ktorou prechádzajú na cestu do osady. Jedno tak štvorročné chlapča vyliezlo na okraj fontány, ktorá už roky nefunguje, lebo Rómovia si z nej robili kúpalisko. Decko tam behalo dookola, kým matky pokračovali v ceste. A keď si tá jeho uprostred hlasnej debaty s druhou mladou matkou – tak šestnásť- sedemnásťročnou, ak nepreháňam – všimla, že chlapec zaostáva, vynadala mu zlostne do buzerantov. Buzerant je totiž ich obľúbená nadávka. Niežeby medzi nimi neboli “inak orientovaní” a transky a sexuálna výchova v niektorých ich skupinách sa vyučuje doma od raného veku aj s názornými ukážkami a praktickými cvičeniami, ale aj u nich, tak ako vo väčšinovej “bielej” spoločnosti, je normou rodina, ktorú tvorí muž, žena a deti. Dokonca stále ešte tradičná patriarchálna. A pokiaľ ide o tie progresívne mimovládky, ktoré údajne bojujú za ich práva a proti rasizmu a poberajú všelijaké granty, aby im pomáhali, na to majú Rómovia jednoznačný názor: že je to iba gádžovské huncúcstvo.;-)

Mimochodom, som naozaj rada, že namiesto tých špekulantov Pollákovcov, ktorí mi nejako pripomínajú miestnych cigánskych úžerníkov, si víťazi volieb naozaj dobre vybrali na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Alexandra Daška.  Ak si nájdete čas, vypočujte si toho človeka. Kto by nemal rád cigánskych muzikantov? Namiesto boja proti tomu a onomu sa konečne treba postaviť za niečo, čo by naozaj malo význam a bolo prínosom, ale pre všetkých, nie iba pre vybranú menšinu.