naokraj

Tamara Stohlová patrí od tej nešťastnej príhody, keď preukázala svoje základé neznalosti dejepisu, k mojim péesesáckym obľúbencom. Tam je veľmi ťažké sa rozhodnúť, kto je blbý a blbší. Nijako systematicky ich výlevy nesledujem, skôr sa ich táraninám radšej vyhýbam, lebo si chcem zachovať aspoň zvyšky ilúzií o intelektuálnom potenciáli tohto národa. A keď vidím voličské preferencie, a ešte mi k tomu nejakí “analytici” tvrdia, že týchto by volili tí údajne vysokoškolsky vzdelaní, mladí (-ší), z väčších miest, ktoré by mali sústreďovať tú kultúrnejšiu a vzdelanejšiu časť obyvateľstva, veruže ma optimizmus pri pomyslení na budúcnosť Slovenska opúšťa.

Nebyť rádia dezolátov “Infovojna”, ani sa nedozviem, s čím sa tá konská hlavička so slepačím mozočkom zase blysla pred voličskou verejnosťou. Taraba iste teraz po tom, ako mu vysvetlila rozdiel medzi suchom a teplom, na jej výzvu odstúpi. A ja som sa čudovala, prečo tento víkend bola témou cyklického progresívneho školenia, ktorého cieľom je moja politická prevýchova ((tiež žije vaše potomstvo v centre nezávislej kultúry a bašte progresívnych hodnôt?) kritika technologickej zastaranosti zavlažovania v slovenskom poľnohospodárstve zavinená mizerným manažmentom Ficových vlád, ktorá nám tu v podmienkach extrémneho sucha špôsobí nakoniec potravinový kolaps. Teraz, keď už viem, čím sa nám Tamarka a jej hnutie “Čím horšie, tým lepšie” zase zviditeľnilo, je mi jasné, kde sa vzala inšpirácia pre toto zvláštne obsahové zameranie. (Hoci prednášky na nejaké príbuzné témy, ako je hospodárenie v lesoch, krvilačnosť poľovníkov, ktorí chcú strieľať nepremnožené medvede a vlky a pod. som už aj predtým musela absolvovať, a musím povedať, že ma tie monologické metódy bez diskusie naozaj príliš neaktivizujú.)

Neviem ako inde, ale tu počasie trochu tej Tamare vytrelo kocúra. Vyzerá to, že nám traja zamrznutí namiesto mrazu priniesli dážď, pršalo už druhý deň a zatiaľ aj predpovede na ďalšie májové dni sľubujú zrážky. Aj sa ochladilo. „Suchý marec, studený apríl, mokrý máj, bude v stodole raj“ (alebo tiež: „Mokrý máj – v stodole raj.“) Hlavná progresívna expertka na enviromentalistiku asi nebude fanúšičkou ľudových pranostík, to je tak pre obyčajných sedliakov, nie pre odborníčku, ktorá mala vyštudovať po “krátkom štúdiu informatiky” akýsi “strategický manažment” (už som sa jej vzdelávacími peripetiami tuším v blogu niekde zaoberala).

Prepiato pátosným až hysterickým prejavom veľmi silne konkuruje kolegyniam ako je Jurík s Petríkom či Mestérová. Tá neviem prečo pred verejnosťou tají ako verejná osoba svoj rodinný stav a príslušníkov; ako si potom skontrolujeme, keď budú PS pri moci, ako si jej rodina vďaka nej prilepšila?

Tamarku v tej Infovojne prebil ešte úryvok z medializovaného rozhovoru s našou Magdušou. Tá sa obáva, že ju zabije Putin alebo Kim Čong-un zo Severnej Kórey. Zistila som, keď som hľadala celé to video, že Magduša má plno podobných. Z jej studnice hluposti čerpá pravidelne Korda (to je ten opitý novinár, známy tým, že sa občas niekde povaľuje len tak po ulici). Tentoraz som však obdivovala Lichtnera. Nikdy by som o ňom nepovedala, že vie tak slušne niekomu prejaviť taký súcit a úprimnú sústrasť, ako Magduši a jej blízkym, ktorí by jej už naozaj mali nejako zabrániť, aby sa ďalej strápňovala. Hoci, u nej je to už vlastne jedno. Už to ani nemôže byť horšie než to je.