naokraj

Z času na čas, hoci sa tomu vyhýbam ako sa len dá, musím absolvovať ideovo-politické školenie zamerané na osvojenie si správneho svetonázoru. Asi to pozná dnes nejeden spiatočník zo skostnateného zaostalého vidieka, ktorý sa (podľa zjednodušených predstáv svojich edukátorov) utieka do minulých zlatých čias a nie je schopný chápať progresívne trendy, ktoré hýbu našou metropolou. Prednášajúci lektori na mňa vysypú “argumenty” podložené neodškriepiteľnými “faktami” zo “spoľahlivých” zdrojov. Také prednášky by som dala dokopy iba z titulkov tlačových orgánov, ktoré tu už tri roky bojujú za víťazstvo “progresívnych” a “liberálno-demokratických” síl (aké orgány mám na mysli, to si možno domyslieť, ja budem slušná a niektoré výrazy, hoci by ich vystihovali, nepoužijem).

Asi som ten úvod preúvodzovkovala, ale kto sa raz popáli, aj na studené fúka. A čo sa Fica a súčasnej vlády týka, lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche!

O rok a niečo sú voľby, a ja by som tým mojím mentorom priala, aby ich vyhrali tí, do ktorých vkladajú svoje nádejné predstavy o narovnaní vecí verejných a vidia v nich svetielko na konci tunela. Ako inak by im malo dôjsť, že je to bludička? Až keď sa v tom ocitnú až po krk, pochopia, že nie sú takí múdri, ako si pripadajú.

Len sa trochu obávam, akú cenu budú musieť zaplatiť za zmúdrenie, lebo tak sa mi zdá, že rastúca spoločenská priepasť v kombinácii s digitálnou závisťou vedie k chorobnej nenávisti. Zbúrajú plot skôr, než zistia, prečo ho ich predkovia postavili. A na to zisťovanie nemajú pri svojej povrchnosti a arogancii chuť a trpezlivosť.