naokraj

Toto bude krátke:

Kedysi sme počúvali Slobodnú Európu alebo Hlas Ameriky. Podľa našej vtedajšej verchušky to boli štvavé vysielačky a ich cieľom bol rozvrat nášho spoločenského zriadenia. Rádiá chrčali a pískali, rušičky sa ostošesť snažili zabrániť tejto hybridnej hrozbe. Tento terminus technicus sme vtedy nepoznali, ani množstvo tých anglicizmov, za ktorými sa skrývajú metódy ideologickej diverzie. Dnes sa pravdepodobne študenti niektorých študijných odborov bifľujú na skúšku ich definície. Keď si ich tak čítam, vravím si, že nám, aj keď sme sa nič podobné neučili, bolo úplne jasné, že to, čo hlásajú v tom zahraničnom vysielaní, nie je tak úplne pravda, ani tí ich zriadovatelia nie sú vedení ušľachtilými úmyslami a vôbec im nejde o nejakú slobodu a demokraciu akýchsi nepodstatných československých občanov. Bola tam všehochuť: od idealistického romantika Karla Kryla, po slovenských ľudákov, nostalgicky spomínajúcich na nášho prvého prezidenta a jeho režim. Dôvod, prečo sme tie rádiá počúvali bol ten, že tie naše médiá tú pravdu tiež prekrúcali, cenzurovali a potláčali nepohodlné názory, a to často tak primitívne, že to diváka, poslucháča a čitateľa konfrontovaného s každodennou realitou, ktorú zažíval na vlastnej koži, až urážalo. Boli sme otrávení tými povinnými ideovo-politickými školeniami, tými nudnými novinovými článkami, reláciami, z ktorých trčala propaganda ako slama z topánok. Mám dojem, že keby nám s tým boli dali pokoj, netlačili by nám to vrchom – spodkom, možno by bol býval aj ten odpor voči tomu systému – i keď bol len pasívny – menší. Západné štvavé vysielačky boli pre nás vtedy tou alternatívou. Nemôžem hovoriť za všetkých ich poslucháčov, iste boli aj takí, ktorí pravdám v nich hlásaných verili ako Svätému Písmu. Tak ako je to aj teraz s tými, čo sa nechajú hypnotizovať nielen tým tzv. mainstreamom a jeho mienkotvornými postavičkami.

V tých alternatívnych médiách sú samozrejme články, videá, relácie, témy a hostia, čo ma absolútne nezaujímajú, a ak si ich vypočujem, tak len zo zvedavosti, akí všelijakí exoti žijú medzi nami a čo všetko je schopný človek natárať. Ale na druhej strane sa tam vyskytuje dosť takých, ktorých je zaujímavé si vypočuť a ktorí svojimi názormi a úvahami vyvolávajú diskusiu. Tie novodobé súdružky a súdruhovia v tzv. mainstreame vyvolávajú svojimi kecami a obmedzenosťou už len odpor.

A ešte v niečom tú alternatívu bytostne potrebujem. Dáva priestor mnohým múdrym, inteligentným, vzdelaným a rozhľadeným ľuďom, o ktorých by človek predpokladal, že sú ohrozený druh. Lebo v tom mainstreame sú na indexe!