naokraj

Niektorí čakajú na jeho inauguráciu ako na spasenie, ale budú sklamaní. Amerika na prvom mieste, milí veriaci, a tento cieľ bude machiavelisticky svätiť prostriedky. Neprestanú platiť slová Henryho Kissingera, že „Amerika nemá trvalých priateľov alebo nepriateľov, len záujmy.“ Asi sa skončí obdobie toho novodobého mccarthizmu a antiruskej hystérie, a pokiaľ sa Putin s Trumpom dohodnú na obojstranne výhodných obchodných podmienkach, možno začne aj nejaké nové rokovanie o vzájomnom uznaní a rešpektovaní sfér vplyvu bez vojnovej konfrontácie. Trump bude chcieť vojsť do histórie ako ten, kto zachránil USA pred úpadkom a posilnil ich pozíciu prvej superveľmoci. O moc sa ľudia usilujú preto, aby mali pod kontrolou a mohli ovládať tých druhých. Na to potrebujú peniaze, materiálne prostriedky. A paradoxne, čím viac toho majetku a moci majú, tým majú väčší strach, že by o ne mohli prísť. Takže to uspokojenie potreby bezpečia vedie len k jej zväčšovaniu a vyvoláva ešte obsedantnejšiu túžbu po jej uspokojení, hlad po ešte väčšej moci, mocenskú bulímiu. Je otázne, či si v nejakom bode americkí bulimici začnú pripúšťať, že tá ich chorobná nenažranosť vedie k sebazničeniu a treba ju udržať na uzde.

Tí, čo strašia Ruskom, pripisujú túto poruchu mocenskej potreby aj Putinovmu Rusku. Ja si myslím, že Putin je umiernený politik, ale nedá sa vylúčiť, že sa v tých ruských mocenských štruktúrach nájdu nasledovníci s poruchami sebakontroly. Dnes som natrafila v Pravde.ru na zaujímavý článok o Rusínoch ako Kurdoch Európy. Je jasné, že aj v Rusku sa uvažuje o tom, ako dostať pod svoj vplyv aj ďalšie územia bývalého východného bloku okrem Ukrajiny. V prípade Rusínov sú podľa mňa autori toho článku na omyle. Od začiatku 40. rokov 20. storočia bola väčšina Rusínov – poľských Lemkov z juhovýchodu Poľska pri hraniciach so Slovenskom vysídlená, najväčšia časť do západného Poľska v rámci operácie Visla a boli polonizovaní. Z malej časti Lemkov, ktorým bol v 50. rokoch povolený návrat, sa nie všetci hlásia k rusínskej národnosti. Na Ukrajine majú dnes tak 10 000 Rusínov, tam sa ich podarilo ukrajinizovať. Rusínski aktivisti Podkarpatskej Rusi sú stíhaní ako agenti ruskej tajnej služby. A naši progresívni aktivisti asi s Ukrajincami súhlasia, že nijakí Rusíni neexistujú, aspoň za Karpatami nie. U nás sa môžu slobodne hlásiť k svojej národnosti. Ale po prekročení hranice sú z nich Ukrajinci a hotovo!

S týmto trójskym koňom by Rusi v bývalých štátoch Varšavskej zmluvy a Juhoslávie neuspeli, a pragmatická časť ruských politikov si to iste uvedomuje. Propaganda a jej bludy v médiách sú jedno, a reálne politické úvahy druhé. A nech si na Putina kydá kto chce ako chce, on nie je ani blázon, ani tupec. Chce, presne ako Trump, vrátiť Rusku jeho stratenú pozíciu významnej svetovej mocnosti a rešpekt. Po všetkých tých ústrkoch a urážkach, ktoré Rusi utrpeli za tých niekoľko desaťročí, pochopiteľné. Keby som bola Ruska, plne by som s tým súhlasila.

Ale som Slovenka. A preto: Slovensko na prvom mieste! 🙂