naokraj

asi práve preto, že toho veľa musím stihnúť, lebo zajtra odchádzam a rada sa vraciam do poriadku. Počasie teda na milú Jarmilu, ale aj tak si beriem sebou plavky. Zima vraj bude asi teplá, len či nám El Niño zníži aj náklady na kúrenie? A ak predsa len bude fungovať plaváreň (o čom pochybujem), koľko bude zase stáť tá jedna mizerná hodinka? To je jediné, čo závidím tým našim oligarchom: súkromné bazény. Keby som mala bazén, kašlem na blogovanie.;-)

Ale preto, že sa mi nič nechce, dám sem zas jeden blogček. Len taký o ničom. My, dezoláti, to už tak máme: trepeme dve na tri, veríme v chemtrails a pijeme Savo.

Keď tak rozmýšľam, aké kritériá na dezoláta by som mohla spĺňať, to najhlavnejšie by asi bolo, že by som ani len omylom nevolila niekoho, ako sú tie militantné ženušky bez prechyľovania z PS, či toho ošklbaného vtáčika Valáška, ktorý mi s tým jeho vraj anglickým, nie českým akcentom, keďže mal byť vychovaný euroatlantickými štruktúrami, pripadá ako agent 005. Alebo nebodaj tohto spisovateľa: (https://dennikn.sk/1343487/pribeh-vojaka-galka/)?

Priznávam, len som tie jeho srdcevrúce príbehy prebehla očami, ale na splnenie sľubu tohto Naďovho súkmeňovca, že nikdy nezahlasuje za povinnú vojenskú službu si teda počkám! Exminister obrany Naď, ktorý sa zrazil s koňom, ako jeho predkovia, keď utekali z Balkánu pred Turkami, za čo údajne obdržali nejaké zeme tu u nás, by tiež na Ukrajinu vyslal „len“ mierovú misiu. Neviem síce, ako si takú mierovú misiu NATO na Ukrajine Naď predstavuje, ale som si istá, že jej príslušníci by pre ruskú armádu patrili medzi legitímne vojenské ciele. Tento expert na politológiu a medzinárodné vzťahy by kľudne nasadil aj tých pár našich pupkatých profesionálnych vojačikov, čakajúcich na výsluhový dôchodok, aby konečne už došlo k priamej vojenskej konfrontácii medzi Ruskom a NATO a začala tá tretia svetová – jadrová vojna.

Vidíte, smeráci, kam ste to dopracovali s tým klientelizmom? A teraz aby ste kukali ako vyorané myši, keď vám Naď šermuje pred nosom valaškou a vyhráža sa hlbokou orbou, lebo vie aj sám podľa seba, aké všelijajé výhody malo mať napr. otca – zakladateľa. Ten svojho synátora Jarina ako čerstvého Mgr. (magora)-politológa dal zamestnať rovno na Ministerstve obrany SR, kde sa ten postupne stal expertom. A kde zostalo potom to socialistické motto: „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb“? Stavím sa, že Jarino má oveľa viac, i keď nižších potrieb, než napr. ja (viď Maslowova stupnica;-)). Schopný je, ako vidno, kvôli tým svojim potrebám, hocičoho. Skáče nám zo strany do strany ako taký zajačik. Aj do Lajna sa mu už podarilo pritom (v)stúpiť a terazky je demokratom.

Moji starí rodičia boli pyšní na to, že sú evanjelici, lebo v ich cirkvi je vraj na rozdiel od katolíkov demokracia. Za hlavný znak demokracie som vtedy – podľa toho, čo som sa od nich dozvedela o jej fungovaní – považovala najmä to, že kým katolícky farár pije omšové sám, evanjelícky sa podelí s ostatnými spoluvercami. Tiež sa mi zdalo fér, že – na rozdiel od katolíckeho farára-voyera/akustikofila – pod zámienkou zástupcu Boha na Zemi nenúti ľudí, aby sa mu zdôverovali s intímnymi pokleskami, ale sa v kostole koná hromadné odpúšťanie hriechov (veď kto si bez viny?) a každý sa má s nimi vysporiadať sám ako vie. A že si členovia cirkvi volia svojich zástupcov a duchovných vodcov. Takže ako produkt ateistickej výchovy (lebo rodičia už boli od viery tak akosi sami od seba odpadnutí) som dostala prvé politické školenie o pojme demokracia prostredníctvom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Ako dezolátka by som, tuším, mala byť aj proti očkovaniu. Ale to nie som. Nebola som očkovaná azda len proti besnote. A tiež kašlem na chrípku. Vakcinovaná proti covidu som. Je to dôsledok toho, že mám zábrany zháňať alebo si priamo sama vyrobiť všelijaké falošné potvrdenia. To je trauma ešte zo školy. Bola som nešikovná pri používaní ťahákov, radšej – aj keď som si nejaké vyrobila – som ich ani nepoužila kvôli strachu z odhalenia podvodu. V čase covidu som si myslela, že by som mohla vypadnúť niekam, kde sa bude dať plávať. Nato mi bol ten lajster, že som zaočkovaná.

Ďalší znak dezoláta by mal byť, že je „nácko“(ten český tvar, „nácek“ si, fúrik, môžeš strčiť!). Nuž áno, som slovenská patriotka a ešte väčšia lokálpatriotka, aj keď nie som slepá a nie všetko sa mi na nás páči. Bratov Čechov mám rada a nechcem ich v mechu hodiť do Dunaja, aj keď majú tiež pár srandovných chýb, toho Šaňa Macha by som vyhodila z vlaku, nech ide pešo pre mňa za mňa až do Prahy, len nech sa nám tu už nerozmnožuje. A Cigáni sú Cigáni, na tej ich mentalite je aj všeličo, čo sa mi vlastne páči a nie som si istá, či z nej niečo nemám aj ja. Oni to zo mňa tiež sami často cítia.;-) A vôbec nie som antisemita, i keď po tých všelijakých videách, v ktorých sa izraelská mládež vysmievala z utrpenia, ktoré Izrael spôsobuje ľuďom v Gaze som sa dosť „odholokaustovala“ a dostávam vyrážky najmä vtedy, keď si na tej téme niekto (podobne ako na stalinskom terore) prihrieva svoju polievočku a snaží sa napr. s ňou zabodovať v rôznych súťažiach o granty a ceny. A pokiaľ ide o imigrantov, tiež by som to nepreháňala a nevidela hneď v každom Stredoázijcovi, Arabovi či černochovi islamského teroristu, drogového dílera či znásilňovača bielych dievčat. Bordel je teraz v celom svete. To je ako s mojou skriňou. Na konci už neviem, kde som čo na začiatku bezmyšlienkovite vopchala, už sa tie veci nedajú nájsť. Tak to zas treba všetko vyhádzať a usporiadať znovu. Nájsť nejaké nové pevné pravidlá, aby to opäť chvíľu fungovalo.

Juj, ale jednu podstatnú vlastnosť dezoláta by som bola opomenula: som rusofilka! Čiastočne za Rusov pokladám aj tých, čo sú (boli) občanmi Ukrajiny. Veď ani prv sme to nerozoznávali a podľa toho, ako to sledujem, aj oni sami v tom často nemajú úplne jasno. Bodaj by aj, keď sa to tam všelijako mlelo a premieľalo od cárskeho Ruska po Sovietsky zväz. Nie, neodsťahujem sa do Ruska! Ja som doma tu a nikam sa už zaživa nechystám emigrovať, no našim východným slovanským bratom (bez toho, aby som verila v Tartáriu ;-)) držím palce. Myslím si, že Štúr ich celkom dobre vystihol, keď napísal, že: „V Rusku niet takej nezhody medzi vladárom a národom, ako je inde; v ohľade tom je tam viac súhlasov než vari kdekoľvek inde v Európe“ (*Putin). Súhlasím s ním, že nemajú v povahe utláčať iné národy pre ich vieru, majú v sebe hlbokú duchovnosť a na rozdiel od „racionálneho, chladného a materialistického“ Západu srdce. I keď už aj Rusko a Rusov postihol materializmus a konzum v podobne obludnej podobe, ako to vidíme na Západe…

Dúfam, že si ešte zavčasu stihnú všimnúť zdvihnutý Kollárov prst a konečne si raz uvedomia, že „svárlivé národy sú hrôzou, rútia sa v ústrety hanebnému rozkúskovaniu“. A my, Slováci, by sme sa asi tiež mali vrátiť od influencerov na internete občas k tým múdrym myšlienkam v starých knižkách :

„Predovšetkým: svornosť, svornosť, svornosť, synia! Zahyňte, — medzi sebou nebite sa! — Len z roztržky nás potomci obvinia. “(Sládkovič)