naokraj

Sú tu medzi nami také antropoidné primáty s výrazne vyššou mierou agresivity než človek. Z komentára od jedného takéhoto som si pozičala názov tohto článku.

Sám sa zrejme pokladá za nadčloveka, nie za obyčajnú opicu. Podľuďom, ku ktorým patria členovia a voliči Smeru, Hlasu, SNS a ďalších jeho politickej orientácii prekážajúcich strán, by zobral všetky ľudské práva, a možno aj to najzákladnejšie. Podľa neho nemajú v novom poriadku (Neuordnung) a v dokonalej slušnej spoločnosti, ktorú sa chystá vybudovať (Volksgemeinschafte) tieto podradné živly čo robiť.

Jedným z najväčších a najhanebnejších prehreškov opíc je ich slovenský patriotizmus (ktorý vyššie menovaný pôvodný autor môjho titulku nazýva „nacionalizmom“ s negatívnou konotáciou) a hlásenie sa k slovanskému pôvodu, aj keď to, čomu sa hovorí Slováci, je zlepenec a umelý konštrukt vytvorený zo všeličoho, čo na umelo vytvorené územie takzvaného Slovenska naplavili dejiny.

Obzvlášť odsúdeniahodné je akokoľvek obyvateľov tejto krajiny spájať s Rusmi. Ešte tak s Ukrajincami, to sa za daných okolností môže, ale s tými východnými barbarmi?! My sme Európania a s tou nižšou rasou na východe nemáme nič spoločné! Rusi (Untermenschen), nikdy neboli schopní sami vybudovať štát a vládnuť si, za historické úspechy a vznik ruského impéria vďačia výhradne vládnucej germánskej elite. A tej germánskej krvi máme aj my nejaký ten podiel, hlavne v Pressburgu! To len podľudia v Smere, Hlase, SNS a ďalších nacionalistických stranách tárajú bludy o akýchsi „Veľkých Moravách“ a cyrilometodejských tradíciách…

Obranca európskej kultúry a západnej civilizácie pred ázijským barbarstvom, boľševickými hordami, neváha ani volať po biologickej likvidácii Rusov, geneticky a historicky predurčených k autoritárstvu a násiliu. Víta vojnu, v ktorej sa rukami Ukrajincov, ktorí boli a sú pre Západ Rusmi, bojuje o medzinárodné právo a nové hranice v Európe a teší sa, pod zámienkou, že RF v súčasných hraniciach bude vždy predstavovať hrozbu, na jej rozpad na desiatky malých štátikov s ľahko manipulovateľnými regionálnymi vládcami, ktorí predajú svoje národy a svoje územia (Lebensraum) za pár šekelov.

Kto by sa zmocnil tisícov jadrových hlavíc, akým exotom by sa mohli dostať do rúk, to chorobného rusofóba netrápi.

Netrápi ho, ak Ukrajinci v bratovražednom boji trafia ruský školský internát, detské centrum, autobus s civilmi, ktorí boli ešte pred pár rokmi ukrajinskými občanmi, ale roní krokodílie slzy nad videom, na ktorom ruský dron na ukrajinskej strane trafil cyklistu. A možno ten cyklista fandil Rusku a želal si, aby to tí Rusi už konečne dotiahli až do Kyjeva.

Neviem, ako sa to javí iným, no mne sa vidí, že v tých našich primatológoch máme zárodky Dmytrov Jarošov, Andrijov Bileckých, Ťahnybokov, Olehov Liaškov a Ihorov Mosijčukov. Najmä ten posledný prešiel radikálnou názorovou premenou. Dnes, už v exile, kritizuje kyjevské vedenie, ukrajinský korupčný systém, násilnícke praktiky náborových centier. Jeho internetové kanály figurujú na zozname kanálov šíriacich dezinformácie s cieľom destabilizovať vnútornú situáciu a oslabiť morálku armády a je obviňovaný z proruskej propagandy.

Len aby aj táto „naša krajina“ neskončila ako tá so začiatočným písmenom U! Igorov a Jaro(šo)v máme dostatok, keby nás bolo treba rozvracať, aby sme sa mohli stať disciplinovanou nárazníkovou zónou pre pokračovanie vojny civilizovanej Európy proti Rusku.