naokraj

ale v meste pod tatranskými štítmi, ktoré by malo byť jedným z hlavných centier turistického ruchu na Slovensku ho nemali. Všade len samý kebab. My Slováci máme s Maďarmi okrem iných podobností po tisícročnom súžití spoločnú aj kuchyňu. Körözött sa u nás doma volala síce nie tvarohová, ale bryndzová pomazánka, ale madártej – vtáčie mlieko nám stará mama varila presne podľa francúzskeho receptu, podobne ako rakott krumpli. A kto by nepoznal sutemény ako Rákóczi-túrós alebo dobošku? Zemiakové placky a lángoš, ktorý v rozpore so správnou diakritikou napíšem s á, lebo som si takto tu u nás, kde ľudia hovorili plynulo aj po maďarsky, osvojila jeho výslovnosť, patrili k mojim najobľúbenejším maškrtám. Na zemiakové placky s fantastickým zákvasom sme ako študenti chodievali do takého bufetu s plastovými stoličkami. Už si nepamätám, koľko stála jedna velikánska placka, ale viem, že za tri s veľkým hrnčekom zákvasu som platila len nejaké drobné a lacná, ale vynikajúca bola aj veľká čerstvo upečená jablková štrúdľa z pekárne na rohu, po ktorej by sa človek oblízal aj za ušami.

Aféra s pokutou pre majiteľa bufetu, ktorý ponúka ešte na Slovensku typickú slovensko-maďarskú alebo, ak niekto chce, maďarsko-slovenskú špecialitu sa mi vidí naozaj nehorázna! A tá „obranná“ reakcia finančnej správy na pobúrenie verejnosti – podotýkam, že zo všetkých strán, nie iba z tej protivládnej – mi pripadá nejaká prehnaná. Nebolo by lepšie, keby uznali, že za takú hlúposť, ako je chýbajúca diakritika udeľovať pokuty je číry nezmysel? Ak by aj zákon niečo také vyžadoval,. nedalo by sa zvážiť, či to nie je somarina zakotvená už priamo v tom zákone, ktorú už z obyčajného ľudského hľadiska mali odignorovať?

Ak je pravda, že toho majiteľa budetu či reštaurácie, ktorý v tom malom podniku živí seba, svoju rodinu a pár zamestnancov, a ešte prináša radosť ľuďom ako ja, čo všade – väčšinou márne – hľadajú lángoše, buzerovali ešte niekoľko hodín, keď najprv nič na udelenie pokuty nenašli, potom sa pýtam, aká bola ich motivácia? Prečo sa tak snažili niečo nájsť práve u takého malého podnikateľa niekde v nie práve najeexponovanejšej časti Slovenska? Komu prekáža, kto si na neho zasadol, alebo je nájdenie pochybení nejakým kritériom kladného hodnotenia a odmien finančákov? Majú nejaký plán, ktorý im predpisuje, koľko pochybení majú za určité časové obdobie odhaliť – a ak, prečo ich neodhaľujú tam, kde sa páchajú skutočné podvody a dochádza k ozajstným škodám?

Tak som si spomenula, ako minulé leto isté občianske združenie, ktoré poriada všelijaké prázdninové „tvorivé dielne“ či „workshopy“ pre deti vyberalo po 5 eur od každého účastníka takého podujatia. Mali tam postavené nejaké búdy, pod širákom so slnkom pečúcim na hlavy rozmiestnili pár stolov, stoličiek, dali deťom nejaký „materiál na tvorenie“, napr. výkresy, fixky, a tak podobne… Nič, s čím by si už tie deti nevyskúšali tvoriť aj bez lektora, inštruktora, animátora… A organizátori tam nemali žiadnu pokladňu, nevydávali nijaké pokladničné bločky. Celé mi to pripadalo ako akcia pre akciu. Máme to v projekte, tak si to musíme odfajknúť, aby sme mali na papieri splnené a nikto nemohol povedať, že nerobíme, čo sme si dali do plánu!

V centre mesta pod tatranskými štítmi, ako som si všimla, likvidujú obchod za obchodom. Na tej hlavnej ulici bude plno prázdnych priestorov na podnikanie. Len kto tam asi bude podnikať a s čím? Nezdá sa, že by sa to tam hemžilo turistami. Veď čo by tam aj robili. Kebab si môžu dať kdekoľvek inde. A nenarazia tam na žobrajúce rómske deti, ktoré do remesla zasväcuje skúsený dospelý animátor, predvádzajúc im, ako treba oblbovať gádžov, aby sa zľutovali a pustili nejaký groš pár eur.

Policajti, tí sa radi niekde zašijú. Ako u nás. Viem už o najmenej dvoch zákutiach, kam si v služobnom aute chodievajú oddýchnuť po ťažkom prevážaní sa po uliciach, kde práve nikto nie je a nič nehrozí. Občas vyberajú všelijaké pokuty, asi tiež kvôli plneniu nejakého plánu. Ale len keď neriskujú, že by z toho mohla byť nejaká nepríjemná šarvátka. Ako onehdy, keď si hlučná tlupa riadne potrundžených počerných spoluobčanov počas Dní mesta rozložila tábor rovno na námestí, kde prebiehal kultúrny program. To sa radšej páni policajti toho kultúrneho programu vzdali.

Zdá sa mi, že tie naše všelijaké orgány nefungujú tam, kde by mali, a naopak, tam, kde by nemali, predstierajú, že fungujú. Alebo je to ešte aj inak? Podobne, ako napr. na Ukrajine? Že fungujú iba pre seba, ale nie pre nás, občanov, ktorí si ten štát (draho) platia?