naokraj

Denník The Guardian a ďalšie médiá statočne bojujúce proti Rusku zajasali: ruský právnik, dlhé roky verný spojenec režimu Iľja Remeslo verejne vyhlásil, že Vladimir Putin je „vojnový zločinec a zlodej“, obvinil ho z vedenia „neúspešnej vojny“ na Ukrajine, ktorá spôsobila milióny obetí, zdevastovala ruskú ekonomiku a Rusko priviedla do izolácie. Vyzval na postavenie Putina pred súd. Tvrdil, že jeho rozhodnutie dozrievalo postupne, až dospel k záveru, že Putinove záujmy sú „úplne cudzie Rusku aj jemu osobne“.

Remeslo má vraj zlaté dno, no u petrohradského právnika Iľju ide skôr o to morálne. “Preslávil” sa tým, že si budoval svoju kariéru ako prokremeľský aktivista a horlivý odporca a prenasledovateľ Putinovej politickej opozície. Špecializoval sa na analýzu financovania opozičných hnutí. Bol členom Verejnej komory RF, poradného orgánu blízkeho Kremľu, kde sa venoval kontrole dodržiavania volebných zákonov a podávaniu podnetov vedúcich k uväzneniu opozičných lídrov. Zohrával napríklad hlavnú rolu v právnych podnetoch proti Navaľnému; podal sériu sťažností a žalôb týkajúcich sa jeho údajných (?) finančných podvodov. Býval častým hosťom v ruských štátnych médiách a na svojom kanáli na Telegrame vehementne podporoval politiku Vladimíra Putina.

Jeho šokujúce salto mortale vyvolalo v Rusku rôzne špekulácie. Hackerský útok na svoj kanál Remeslo poprel vo videu. Niektorí za spúšťač jeho náhleho politického obratu o 180° (nie o 360°, ako by sa domnievali niektoré naše minulé aj súčasné politické osobnosti) považujú vládny pokus o blokovanie platformy Telegram v Rusku, kde Remeslo influenceroval. 

Samotný Kremeľ ho oficiálne viac-menej ignoruje, ale objavili sa informácie, že sa ním zaoberá Vyšetrovací výbor RF. Členovia Štátnej dumy vyzvali na jeho okamžité zatknutie a konfiškáciu majetku podľa nových zákonov o trestaní „nepriateľov štátu“. Štátna propaganda, provládni blogeri a moderátori (Solovjov) ho okamžite označili za „zradcu vlasti“ a „predajného agenta Západu“. Objavujú sa komentáre, že bol „kúpený“, alebo je vydieraný západnými rozviedkami. Napríklad veliteľ Achmatu Apti Alaudinov zapochyboval, či Remesla niekto neuniesol, alebo mu nedrží pištoľ pri hlave, pretože jeho správanie sa mu zdalo úplne nepochopiteľníé.

Ruské elity, opozícia ani verejnosť sa k útoku na Putina nepridali, hoci sa  v “nezávislých” ruských médiách pôsobiacich v exile (Meduza, Viorstka) objavili informácie, že Remeslovo vyhlásenie v kuloároch štátnej správy vyvolalo paniku. Reálne malo dôjsť iba k niekoľkým tichým odchodom z nižších postov v štátnych agentúrach a pro-kremeľských neziskovkách. U ruskej exilovej a domácej opozície sa vyhlásenie Remesla stretlo s nedôverou aj s posmešnými reakciami. Keďže roky pomáhal likvidovať opozíciu, málokto verí v jeho náhle úprimné „precitnutie“.

Rusi jeho verejnú vzburu proti režimu väčšinou považujú za nepochopiteľný skrat či nebezpečnú hru. Po svojom náhlom obrodení Remeslo provokatívne vyzval ruské úrady a bezpečnostné zložky, aby na jeho slová reagovali, pričom zdôraznil, že sa neskrýva v zahraničí.  V rozhovore pre exilové médium Agentstvo  z 18. marca 2026 uviedol, že je stále vo svojom byte v Petrohrade a že v krajine plánuje zostať dovtedy, kým nebude priamo ohrozená jeho rodina. Tvrdil, že je pripravený čeliť trestnému stíhaniu. Opozícia to však neberie ako „hrdinstvo“, skôr ho podozrieva, že bez nejakej formy ochrany zhora by si nemohol dovoliť zostať v Rusku.

Paradoxne sa s jeho kritikou Kremľa za korupciu vo vysokých kruhoch a za neefektívne, pomalé vedenie vojny stotožnili hlasy z radov ruských patriotov. Väčšina spolupracovníkov zosnulého Alexeja Navaľného a “nezávislých novinárov” v exile vyslovuje podozrenie, že v prípade Remesla ide o riadenú operáciu tajných služieb (FSB) s cieľom vniesť zmätok do opozičných radov a otestovať reakcie verejnosti na kritiku Putina. Pripomínajú mu jeho udávanie opozičných aktivistov a podiel na politických represiách. Iní hovoria o „krysách, ktoré utekajú z lode“ a o tom, že už aj tí Putinovi najvernejší cítia, že režim je v slepej uličke a chcú včas obrátiť kabát.

Bežní občania na Telegrame alebo VKontakte reagujú posmešne a veľa z nich si myslí, že Remeslovi preplo. Mnohí Rusi, ktorí roky sledovali jeho tvrdú lojalitu, neveria, že by po rokoch zapojenia do systému pri plnom vedomí mohol spáchať takúto „politickú samovraždu“; normálny človek v jeho situácii by v tichosti emigroval do bezpečia a zmenil by stranu až tam. Čakať po takomto excese v Rusku na zatknutie podľa nich môže iba niekto, kto sa nachádza v stave mánie, alebo hlbokej duševnej krízy.

Správa o tom, že skončil nakoniec 19. marca 2026 niekde na petrohradskej psychiatrii, túto teóriu potvrdzuje. Prejsť od písania udaní na Navaľného k označeniu Putina za vojnového zločinca v krátkom časeí naozaj vyzerá skôr ako psychický skrat než ako vedomá zmena názoru. Cynickejší protikremeľsky naladení glosátori si myslía, že psychiatrická diagnóza je len spôsob, ako ho elegantne umlčať bez toho, aby sa z neho stal politický väzeň. Teória, že Remeslo trpí psychózou je v internetových diskusiách najrozšírenejšia.

Oficiálne zdroje blízke vyšetrovaniu naznačujú, že Remeslo sa nervovo zrútil v dôsledku „dlhodobého stresu a prepracovania“. Na kanáloch vraj blízkych bezpečnostným zložkám sa objavili správy, že po prevoze do psychiatrickej liečebne v Petrohrade mu bola stanovená predbežná diagnóza súvisiaca s akútnou psychózou. Kým opoziční aktivisti v hospitalizácii Remesla vidia návrat k sovietskym praktikám zbavovania sa oponentov, mnohí diskutujúci poukazujú na to, že sa už dlhšie správal vo svojich videách neštandardne, a v tých z posledných dní na človeka, ktorý bol roky chladným a vypočítavým právnikom pôsobil príliš emotívne a chaoticky. Veria, že sa psychicky zosypal.

Ja by som sa v podobných prípadoch priklonila k názoru, že človek, ktorý si postaví kariéru na profesionálnom udavačstve, vykazuje určité osobnostné črty už od začiatku. Však, pán Benčík, súdruhovia spojení napr. s Konspiratori.sk a podobní zostavovatelia zoznamov ľudí, ktorých názory vám prekážajú. Fanatici a karieristi sú osobnostne pokrivení už od svojho prirodzena.  Budú s chuťou, priam obsesívne hľadal chyby u druhých, len sebe ani to brvno v oku nezbadajú. A ak aj ešte nie sú vyšinutí úplne duševne, určite sú deformovaní morálne, čo oslabuje môj súcit s nimi.

Ak je niekto nastavený na to, aby neustále niekoho „ničil“, keď mu dôjdu nepriatelia vonku, nájde si ich so svojou paranojou aj vnútri. Možno jeho ambície narazili na strop jeho vlastných možností. Taký podliak bez mravných zábran, ktorému sa ambície vymkli z rúk, ľahko ochorie z toho, že sa nedostal do najužšieho kruhu vyvolených. To u ľudí s jeho ambíciami vyvoláva obrovskú frustráciu a túžbu po pomste a jeho psychika to nevydrží.