naokraj

Kto by nevedel, kto je Oľga Šarijová, neodporúčam veľmi Wikipédiu, lebo tam by sa dozvedel, že je to kontroverzná ukrajinská novinárka a videoblogerka, manželka a blízka spolupracovníčka novinára a proruského politika Anatolija Šarija. Anatolij sa od roku 2000 ako investigatívny novinár zameriaval na korupciu v štátnych orgánoch a polícii a neskôr, už v politickom azyle (vtedy som objavila jeho existenciu), vyjadroval nesúhlas s dianím na Euromajdane a Donbase. Šarijovci sú pre postoj k vládnucim štruktúram a pomerom na Ukrajine označovaní za proruských propagandistov; Anatolij je obvinený z vlastizrady, na jeho ženu Oľgu sú uvalené sankcie. Žijú v exile v Španielsku.

Anatolija si dosť pravidelne vypočujem a urobila som tak aj včera. Jeho posledné video “Я за ТЦК. На фронт не хочу. Слава нації” (Som za TCC. Na front nechcem. Sláva národu!) nadväzuje na môj blog o ľudožrútoch z TCC a šťastlivcoch, ktorým sa podarilo zdrhnúť z koncentračného tábora, ako nazývajú Ukrajinu, na slobodu.

Myslím si, že každý človek s normálnym morálnym úsudkom musí vedieť rozoznať v počínaní TCC (ukrajinsky ТЦК) čisté zlo. Kto ich neodsudzuje ani po tom, čo už sa nedajú nijako zatĺkať praktiky používané na Ukrajine na busifikáciu ľudí bez protekcie a peňazí na výkupné za oslobodenie z “mobilizačnej povinnosti”, ten má naozaj pokazený morálny kompas.

Oľga išla do jamy levovej – na demonštráciu ukrajinských odídencov v Barcelone, aby zistila, či sa s tým zlom stotožňujú a či by boli ochotní ísť na Ukrajinu a hlásiť sa u TCC, keď na fronte chýbajú vojaci ochotní brániť vlasť. Vrelé prijatie a ochotu odpovedať jej na otázky iste neočakávala. Účastníci zhromaždenia zamotani do žltomodrých vlajok ju však prijali až nad očakávanie. Ihneď ju identifikovali, obvinili z provokácie, slovne aj fyzicky ju napadli a nakoniec ju dokonca taký hrubý chlap s býčou šijou udrel do chrbta. Vyrazili jej z rúk a zničili mikrofón.

Ja by som však chcela vyjadriť svoje emócie nie z toho, ako sa tí ukrajinskí vlastenci správali k Oľge, ale k tomu, ako som tých ľudí videla. Asi si to neuvedomili, ale Oľgina reportáž splnila cieľ. Vyzliekla tých falošných vlastencov do špinavých spodkov. Uvrieskané, vulgárne, drzé Ukrajinky – nechceli by ste to mať za suseda! A chlapi vo veku, keď sa na nich vzťahuje mobilizačný zákon, tiež očividne z tých ukrajinských herojiv ochotných za svoju milovanú vlasť Veľkú Ukrajinu obetovať život – ale niekoho iného.

Ja vidím tých ľudí ako tých, ktorí sa bezostyšne nechávajú živiť občanmi tých cudzích štátov, do ktorých sa privalili pod zámienkou ohrozenia vojnou. Sú často zo západných regiónov Ukrajiny, kde žiadne boje neprebiehajú. Nie sú to nijakí vojnoví utečenci, ale ekonomickí migranti, ktorí vojnu len zneužili v túžbe po lepšej životnej úrovni a kvôli sociálnym výhodám na Západe. Iste, nie všetci, ale nemálo z nich všemožne zneužíva sociálny systém hostiteľskej krajiny a pohŕda prácou “pod svoju úroveň”, hoci nijakú v skutočnosti, ako sa Oľge podarilo vystihnúť, nemajú. Dožadujú sa miliárd z vreciek čoraz chudobnejších domácich občanov na pokračovanie vojny a vyzývajú Európanov, aby tam išli bojovať a umierať namiesto nich, za skorumpovaný prehnitý systém v ich drahej domovine, ktorú tak radi pri najbližšej príležitosti opustili, za záujmy tých, ktorým tú ich krajinu verchuška dávno predala. Oni sami by chceli ostať pekne v pohodlí a v bezpečí. Skoré uzavretie mieru nie je v ich záujme – potom by ich mohli z tých teplých pelechov v zahraničí poslať domov, kde by im už nepadali do huby pečené holuby.

Naozaj držím palce každému slušnému Ukrajincovi so zdravým rozumom, ktorému sa podarí ujsť za hranice, aby si zachránil život. A určite nie som zato, aby ho niekto vracal Ukrajincom, ako to vraj robia napríklad Poliaci, keď takýchto utečencov odchytia na hranici. No týchto agresívnych hrubých primitívov by som na liečenie na frontovú líniu odosielala okamžite, len čo by na mňa niekde vytiahli ukrajinské vlajky a transparenty s výzvami na podporu vojnového ťaženia proti Rusku. Ak chcú manifestovať a demonštrovať, nech idú na Majdan! Tam to s hrncami na hlavách začali. Tak nech si to, čo si navarili, tam aj zjedia.