naokraj

Som lenivá, a fakt sa mi tu nechce registrovať do diskusií, a pravdupovediac, ani sa zúčastňovať nejakého vzájomného pinkania. Na čo sú iné “diskusie”, napríklad aj pod článkami nášho mainstreamového politického bulváru. Verte, uštipačné bonmoty mi idú. Dokážem nimi vytáčať ľudí do nepríčetna. Uvedomujem si svoje vážne nedostatky v mnohých oblastiach vedomostí a zručností, no na toto som ten oný… odborník!

Niekto zrejme podstatne mladší odo mňa ma tu v diskusii pod jedným blogom popchol (skoro zabudnuté slovo, však?) k vyjadreniu k Tisovi a jeho režimu. Neviem, ale mám dojem, že by si rád otestoval, koho som volila. Či nie kotlebovcov alebo Republiku. Ono by to bolo vlastne jedno, lebo už pri zbežnom pohľade sa odporcom terajšej vlády fašizoidne javia aj esenesáci, zvlášť, keď prv niektorí ich nominanti kandidovali napr. u Kotlebu, alebo národno-socialistickí smeráci. Ťažko vysvetliť svoje postoje niekomu, kto má v hlave akýsi organizér na triedenie ľudí. Ak by na niektorú z otázok v teste neodpovedali presne tak, ako je predpísané v kľúči, odpoveď je nesprávna. A šup s ním do príslušnej priehradky v organizéri, vyhradenej pre dezolátov! Ďalším eventuálnym testovaním sa dá potom zistiť, o akú konkrétnu deviáciu sa jedná: či je boľševik, alebo fašista. A odpovede na otázky musia byť jednoduché, jednoznačné. Žiadne okeciavanie! Na nejaké tirády okolo toho nikto nie je zvedavý, nemá čas! Na zistenie faktov vie predsa novodobý kádrovčík používať internet a všetko si vygoogliť! Ovláda angličtinu a dokáže vďaka svojmu vyššiemu intelektu rozoznať zdroje, obsahujúce spoľahlivé informácie a vychádzajúce z odborných analýz, kým my, nevzdelaní dezoláti a plochozemci, sme schopní naletieť kdejakým konšpirátorom na bludy a hoaxy! A potom veríme na chemtrails a vyrábame si čiapočky z alobalu.

Ale späť k tomu Slovenskému štátu a Tisovi:

Na úvod musím podotknúť, že som touto témou, a menovite témou holokaustu, bola posadnutá už od dosť raného veku. Keď pátram po príčinách, ako mohla u mňa vzniknúť takáto čudná obsesia, mojou najstaršou spomienkou je objav starej brožúry o procese s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Boli tam zrnité čiernobiele fotky, na ktorých som nevedela rozlúštiť tvary, kým som neprišla na to, že je to akási spleť asi mŕtvych ľudských tiel. No a vtedy som, ako si pamätám, dostala doma vysvetlenie, o čo sa jedná, o akú dobu šlo a čo všetko sa vtedy dialo. Nie neskôr v škole, tam sa o tom v tom čase nehovorilo.

Potom som v miestnej knižnici vyhrabala všetky vtedy dostupné tituly, ktoré obsahovali spomienky obetí najmä rasového prenasledovania v tom období, a samozrejme, už som čítala tak v jedenástich – dvanástich rokoch Remarqua, napr. Noc v Lisabone. Obchod na korze alebo Námestie sv. Alžbety u nás opakovane zadarmo premietali v Pionierskom dome v sobotu o druhej popoludní a okrem toho v televízii bolo niekoľko skvelých inscenácií a televíznych filmov, ktoré sa vracali do toho obdobia a snažili sa s ním vysporiadať. (Napr. viď: https://youtu.be/_Z0SsXbzNM8?si=G2z3fBE1O4tGB1-H)

Okrem množstva knižiek so spomínanou tematikou (literatúry faktu, biografií, autobiografií, spomienok…). som si názory na naše novodobé dejiny a na vojnovú Slovenskú republiku prečítala u Ľ. Liptáka a M. Ďuricu, a to dokonca súbežne. Vzhľadom na svoju skôr ľavicovo-humanistickú orientáciu :-)) som sa prikláňala k Liptákovmu výkladu a s Ďuricom som bola v ideologickom konflikte.:-)

Mám tiež Tisov životopis od Kamenca; ešte aj ten musel uznať niekoľko pozitív vtedajšieho vedenia štátu. A moje obľúbené beletristické dielka o tej dobe sú Šiesty prápor na stráž! a Mušketieri žltej hviezdy od Emila Fürsta. (To by mal zobrať do rúk nejaký múdry a talentovaný scenárista a režisér … Ale neviem, či dnes takého pustía naslovovzatí znalci kultúry a umenia k robote a medzi tými hercami z tých tribún by som si osoby a obsadenie vybrať veru nevedela.:-))

No a nakoniec, mám ešte v pamäti tie spomienky z prvej ruky, ktoré boli dosť často v pomerne príkrom rozpore s tými závermi v dejepisných učebniciach. Ako som tak “listovala” v tunajších blogoch, našla som jeden, pod ktorý by som sa mohla podpísať, ale tak dobre zas ja nepíšem. https://karpatic.blog.pravda.sk/2024/08/30/post-coitum-po-oslavach-80-vyrocia-snp/ (Porovnajte autora s tými splaškami, ktoré produkujú dnes všelijakí “profesionáli” za honorár!)

Na základe všetkého, čo som sa o tej dobe v našich dejinách dozvedela by som uzavrela, že doteraz nebola objektívne zhodnotená, ak vôbec po hodnotení dejín a ľudí v nich možno vysloviť nejaký konečný súd a spravodlivý rozsudok. Nemyslím si, že by sme niekedy k nejakému mohli dospieť s konečnou platnosťou. Ale čo mi vadí a čo pokladám za škodlivé, je brániť ľuďom s iným pohľadom, aby svoje názory a argumenty vyslovili nahlas. Nech im ten, ktorý nesúhlasí, oponuje! Násilné umlčiavanie vedie iba k úplne opačnému efektu, ako si to pamätáme my, čo sme vyrastali v dobe jediného všeplatného vedeckého svetonázoru! To potláčanie slobody myslenia, názoru a slova nakoniec viedlo k tomu, že ľudia boli pripravení uveriť akémukoľvek klamstvu a bludu, ktorý by s tým zhora nanucovaným bol v rozpore.

A tak to aj dopadlo. Nakoniec sme sa prebudili do nového rána, aby sme zistili, že sme sa zase raz nechali napáliť. Nič nie je tak, ako sme si naivne predstavovali, ba, napodiv, aj ten slobodný a demokratický svet, ktorého sme sa stali súčasťou, akoby sa vrátil do našej minulej totality.