naokraj

Po zhliadnutí nového videa Anky Žitnej na YT o Činfonde som sa išla na vlastné oči presvedčiť, ako sa veci majú, a naozaj, prístup mi bol odmietnutý. Na stránke SND už občan, ktorý prispieva na kultúru svojimi neraz neľahko zarobenými peniazmi, nenájde o ňom žiadne informácie. Klobúk dolu pred investigatívou pani Žitnej! Vďaka tým niekoľkým novinárom, čo tu ešte prežili po tom, ako sa médiá toho tzv. hlavného prúdu pretransformovali na nástroje ideovopolitického boja a propagandy, sa občas dozvieme, ako sa veci naozaj majú.

V krátkosti o čo ide:

Činfond (Nadačný fond priateľov Činohry SND pri Nadácii otvorenej spoločnosti) má byť “nezávislá” iniciatíva na finančnú podporu “odvážnej a inovatívnej dramaturgie” Činohry SND, najmä tvorby mladých umelcov, na online prenosy, benefičné projekty. Vďaka tomu fondu môže činohra slobodne umelecky tvoriť a prinášať provokatívne inscenácie, ktoré reflektujú spoločenské témy.  Fond má podporovať “nezávislé umenie a umeleckú slobodu”. (Ako keby umenie bolo to, čo niekto nadiktuje niekomu od neho /finančne, kariérne/ závislému a je vytvorené za účelom presadzovania nejakej ideológie, poltických zámerov! Umenie je iba to, čo vychádza zvnútra a nie to, čo sa navonok zaň vydáva, aby plnilo politické ciele. To ten vnímateľ vycíti. A na také niečo sa vám vyserie, pardon za výraz! Takže nijaké „nezávislé umenie“ nejestvuje, vážené súdružky a súdruhovia, len umenie ako také, a to preverí čas!)

Fond je prepojený aj s tiežnovinárom Hríbom, cez Klub pod lampou, kde sa konajú diskusie s hercami a tvorcami Činohry SND a spolupracuje s ním aj jeho redakcia Týždňa, ktorá sa zúčastnila na propagácii kampane Činfondu “Staňte sa pučistom”. Táto kampaň na prelome rokov 2024/2025 mala byť odozvou na údajné politické zásahy do kultúry, pričom slovo „pučista“ akože ironicky prebrala z vtedajšieho politického slovníka – zrejme „smeráckej mafie“ a „dezolátov“, ktorí nevolili PS a s nimi spriaznených pravoverných demokratov. Kampaň sa snažila vyvolať vo vedomí ľudí evokácie s dobou politického teroru 50. rokov. Vláda, ktorá nastúpila po voľbách po prehre súčasnej protivládnej opozície, mala byť vnímaná ako tá, ktorá tu ide obmedzovať slobodu a ľudské práva a prenasledovať politických oponentov.

Nadácia otvorenej spoločnosti na Slovensku, ktorej je Činofond pobočkou, bola založená v roku 1992 Georgeom Sorosom. Funguje od roku 2013 z grantov z domácich a európskych zdrojov na podporu  “rozvoja demokracie, otvorenej spoločnosti, transparentnosti a vzdelávania” a je súčasťou medzinárodnej siete, ktorá má za cieľ presadzovať liberálne, demokratické hodnoty a otvorené hranice vo východnej Európe, hoci  globálna sieť Georgea Sorosa v roku 2023 oznámila, že sa zameria na podporu týchto bohumilých aktivít už v iných častiach sveta než v EU. Tu už narobila asi dostatočný bordel.

Nechce sa mi veriť, čo dokáže vidina získania finančného prospechu urobiť s charakterom citlivého, empatického a (podľa Kramára) sčítaného umelca! Ak si majú vybrať medzi slobodnou a nezávislou tvorbou, a prilepšením si navyše (bez angažovania sa v politických kampaniach by neboli príležitosti, roly, kariéra), vyberú si radšej to druhé. Asi, aby si neogrcali zrkadlo, presvedčia aj sami seba, že to, čo robia, je správne a vedené ušľachtilými motívmi.

A keď potom hrajú vo všelijakých tých inscenáciách o časoch boja proti reakcionárom a za lepšie zajtrajšky postavy v zväzáckych košeliach a kožených kabátoch, prevychovávajúce tými smiešnymi (či cynickými?) ideologickými floskulami ideovo zaostalé masy, nepripadajú si – aspoň chvíľami – ako oni?