naokraj

Prečítala som si tu v jednom blogu starý rozhovor s bývalým agentom KGB Bezmenovom, ktorý určite pohladká po duši tunajších úhlavných nepriateľov všetkého rusského. Tento rozhovor z roku 1984 s konšpirátorom G. Edwardom Griffinom sa stal znovu populárnym a široko zdieľaným na sociálnych sieťach ako varovanie pred modernými metódami manipulácie. Paradoxom je, že dnes rôzni konšpirátori a manipulátori s vymytými (paralyzovanými) mozgami vystríhajú svet pred brainwashingom a konšpiráciami.

Bezmenov (aké výstižné pôvodné meno!) alias Tomas Schuman v prezlečení za hipíka v roku 1970 počas svojho pobytu v Dillí, kde pôsobil pod krytím ako novinár tlačovej agentúry Novosti, emigroval na Západ. Keď sa mu podarilo v skupine hipíkov zamaskovanému za jedného z nich dostať do Atén, kontaktoval americké veľvyslanectvo. Po absolvovaní výsluchov spravodajskými službami USA mu CIA pomohla požiadať o azyl v Kanade. Na základe dohody medzi americkými a kanadskými bezpečnostnými službami sa tam usadil. Hoci sa ho vraj ZSSR snažil vydávať len za nepodstatného úradníka, Američania rozpoznali jeho hodnotu. Ľahko si domyslieť, v čom asi spočívala. Bezmenov bol skúsený manipulátor a propagandista, ktorý ako novinár pracujúci pre Novosti šíril do zahraničia sovietsku propagandu. Len obrátil kabát, ako to je u takýchto bezcharakterných karieristov dobrým zvykom a v roku 1973 bol prijatý do spoločnosti v Montreale, ktorá vysielala do Sovietskeho zväzu ako súčasť medzinárodnej služby CBC. Asi by sme boli naivní, keby sme sa domnievali, že tým Američanom a Kanaďanom šlo o nejaký bohumilý cieľ, o poľudštenie a demokratizáciu pomerov v ZSSR. Skôr sa v rámci tej informačnej vojny so ZSSR snažili o jeho vnútorný rozvrat.

V 80. rokoch Bezmenov v službách svojich nových pánov rozvinul svoju metódu ideologickej subverzie – psychologickej vojny a masovej manipulácie, cieľom ktorej je prostredníctvom vymývania mozgov vnútorne rozvrátiť spoločnosť. Teraz sú vraj jeho analýzy opäť aktuálne v súvislosti s hybridnými hrozbami a dezinformáciami, čo je, myslím si, pravda, pretože túto Bezmenovovu metódu veľmi masívne uplatňuje protiruská propaganda (pričom ale netvrdím, že by ju za využívania moderných technológií a sociálnych sietí v kognitívnej vojne neuplatňovala aj druhá strana). Ak by sme si to mali zhrnúť, Bezmenovovou metódou vnútorný rozvrat nepriateľského štátu dosiahneme prostredníctvom:

• Demoralizácie novej generácie (15 – 20 rokov), ktorá po vštepení žiaducich hodnôt nebude schopná ani v konfrontácii s reálnymi faktami rozoznať pravdu od lži. Slúžiť má na to podkopávanie morálnych a etických základov spoločnosti, vymývanie mozgov novej generácie v školstve, prostredníctvom médií a kultúry.
• Destabilizácie (2 – 5 rokov), ktorá sa dosiahne útokmi na ekonomiku, na obranné systémy štátu a prehĺbením spoločenskej polarizácie a vnútorných konfliktov.
• Krízy (2 – 6 mesiacov), ústiacej do násilnej zmeny moci.
• Normalizácie – nastolenia nového režimu za prísnej kontroly, cenzúry a potláčania odporu, kým sa nová situácia nezačne vnímať ako „normálna“. 

Len pred pár dňami sme oslávili výročie Bezmenovovej smrti: zomrel 5. januára 1993 na infarkt vraj po celoživotnom boji s alkoholizmom. Viem, namiesto oslavy by sa tam teoreticky a v súlade s bontónom hodila pietna spomienka, no mne za týmto hrdinským agentom, bojujúcim proti svojej bývalej vlasti, ktorej režimu a jeho mocipánom predtým slúžil, akosi nie je smutno. Bol, ako som sa dočítala, z celkom prominentnej rodiny, patril k nomenklatúrnej elite, vďaka čomu mal prístup k elitnému vzdelaniu na Inštitúte orientálnych jazykov a ku kariére v agentúre Novosti a KGB. Len sa mu asi málilo a zatúžil po amerických kapitalistických výdobytkoch. 🙂