naokraj

Progresívni reformátori zavádzajú všelijaké novoty, nad ktorými sa nám, pribrzdeným konzervatívnym nevzdelancom, rozum zastavuje. Pardon, opravujem, nemôže sa zastavovať niečo, čo nám – aspoň napr. podľa inšpiratívnej právničky pani Plavákovej – chýba.

Dopredu upozorňujem, že toto nebude nijaká vedecká štúdia, len taká subjektívna úvaha na tému sexuálna orientácia a rodina. Strany, ktoré vyhrali voľby, sľúbili svojim voličom, že nebudú podporovať politickú ideológiu progresivizmu a ich nápady so zavádzaním dúhových rodín a s nebinárnymi rodovými identitami. Myslím si síce, že zmeny ústavy kvôli zakotvovaniu toho, čo už máme od začiatku 60. rokov zakotvené v Zákone o rodine, nie sú také nutné a že otváranie diskusií na túto tému je už súčasť prípravy na možné predčasné voľby, v ktorých sa bude snažiť Smer pretiahnuť k sebe voličov oprávnene sklamaných z KDH, ale na druhej strane súhlasím, že manželstvo je žena a muž a rodina (úplná) je otec, matka a deti.

Kedysi som natrafila na takú teóriu, že najviac homosexuálne orientovaných sa rodí po spoločenských krízach, vojnách a podobne. Takže to môže byť dôsledkom hormónov stresu u tehotných žien. Dnes sa už homosexualita nepokladá za psychickú poruchu, len za vrodenú odchýlku od normy. A normou je heterosexualita, čo by progresívci ako Plaváková chceli z nášho vedomia vykoreniť a nahradiť so sebe vlastným arogantným vnucovaním vlastnými normami. A potom sa čudujú, že ich akcia vyvoláva reakciu. Nútia násilím väčšinu, aby sa prispôsobila ich kontrakultúrnym hodnotám a vzorcom správania. Dokonca by za názory, že ich tá väčšina nechce prijať za normálne ostrakizovali, cenzurovali a keby to šlo, aj trestne stíhali.

Ten ich cirkus na kolieskach, Dúhový PRIDE, je súčasťou toho vnucovania. Dokonca sa pritom oháňajú slovenskou kultúrou a jej rozmanitosťou, ako keby ten ich príspevok k rozmanitosti slovenskej kultúry mal s ňou niečo spoločné! Ani tých Rómov na tej svojej dúhovej exhibícii nevynechali, veď aj proti ich diskriminácii bojujú! A nevadí, že by im väčšina z nich vynadala do buzerantov, lebo v rómskej rodine obzvlášť platia ešte staré patriarchálne pravidlá a zvyky, a chlap je tam chlapom a žena ženou s jasne stanovenými úlohami. Nikdy som sa nestretla s tým, že by medzi Rómami žil spolu nejaký homosexuálny pár. Ak je niekto spomedzi nich “kvír”, žije niekde oddelene od nich medzi gádžami, alebo sa s tým medzi svojimi aspoň nevystatuje.

Nie, nie som proti tomu, aby spolu žijúci homosexuáli mali rovnaké práva a povinnosti voči sebe ako keby žili v manželstve, ale dá sa to ošetriť aj inak, než sobášom – civilným, či nebodaj v katolíckom kostole (teda cerémoniou, ktorá by symbolicky vyjadrovala, že takéto spolužitie má byť v spoločnosti vnímané ako bežný štandard, a nie ako – hoci aj tolerovaná – odchýlka od normy). Právne vzťahy homosexuálnych partnerov by sa mohli ošetriť uzavretím nejakej zmluvy pred notárom, v ktorej sa dohodnú majetkové záležitosti, vzájomne sa splnomocnia na právne úkony.

S adopciou detí (pestúnskou starostlivosťou) si istá úplne nie som, lebo homosexuáli – čo som sa dočítala – aspoň pokiaľ sú to muži, bývajú promiskuitní a dlho im to obyčajne spolu nevydrží. A predsa len, to dieťa by malo mať aj mužský, aj ženský vzor, ak má raz vedieť fungovať v rodine, kde tá deľba úloh a práce vychádza aj z biologických odišlostí medzi mužom a ženou. Deti vyrastajúce s jedným rodičom, trebárs preto, že ten druhý zomrel, sú tiež pri osvojovaní si mužských a ženských rolí a pri adaptácii na spolužitie s manželom/-kou znevýhodnené, lebo jednoducho nemali vzor, ako by to mohlo fungovať v “normálnej” rodine a v heterosexuálnom vzťahu.

A neviem, ako sa odrazí výchova dieťaťa homosexuálnym párom a v LGBTI komunite na jeho sexualite a duševnom vývoji a ako mu to bude komplikovať sociálne vzťahy mimo bubliny, v ktorej sa s “rodičmi” prevažne pohybovalo. Na druhej strane, je to stále lepšie, ako vyrastať v detskom domove, alebo s psychopatmi a asociálmi, a ak ide o postihnuté deti, ktoré by inak nemohli ani napredovať, lebo v ústave starostlivosť akú by potrebovali nedostanú, som úplne za. Nie je pravda, že homosexuál si chce adoptovať dieťa, lebo je spravidla zároveň aj pedofil. To je hlúpy predsudok. Tu by som naozaj zvažovala, či by spoľahlivým, prevereným hoci aj homosexuálnym párom nebolo predsa len aspoň tú pestúnsku starostlivosť povoliť. Pre to dieťa to môže byť aj jediná šanca žiť raz lepší život, než ako keby vyrástlo v domove, alebo niekde v osade medzi feťákmi a túlavými psami.

Určite môžem tolerovať aj transgenderov, ale podozrivé znásobovanie ich počtu v populácii pokladám za módny produkt pornopriemyslu, pod vplyvom ktorého hľadajú ľudia stále “exotickejšie” sexuálne zážitky, a týmto mylným spôsobom sa vyrovnávajú so svojou krízou identity. Aj Tereza Spencerová (novinárka) bola transgender, a vážili si ju aj tí, čo inak majú k tej súčasnej agresívne sa presadzujúcej genderideológii zásadné výhrady. Nikomu svoju “inakosť” nevnucovala ako normu a ľudia ju u nej plne rešpektovali ako jej rýdzo súkromnú vec a nijako ju to v ich očiach nedehonestovalo. Operácie, hormonálnu liečbu a psychoterapiu zameranú na zmenu pohlavia pokladám za rozmáhajúci sa nekalý biznis, podobný, ako sú plastické operácie na vylepšenie vizáže; ich výsledkom sú potom nezvratné škody na tele aj na duši. Rozvoj tohto kšeftu si vyžaduje propagáciu a reklamu transgenderizmu a výsledkom tohto brainwashingu sú potom nešťastníci, ktorí uverili, že budú konečne šťastní a vyrovnaní, keď sa zbavia svojho tela a nájdu sa v inom.

Čo považujem za absolútne pomýlené je, že sa táto genderideológia propaguje aj prostredníctvom školstva. Keď sa ku mne dostali chýry, že existujú akési rodové štúdiá a že sa to vyučuje na univerzitách už dokonca aj u nás, povedala som si, že svet sa už fakt v riť obracia. A ono nám to medzitým stihlo metastázovať na viacerých z početných slovenských univerzít! To by som teda bola zvedavá, kde sa takto študovaný Bc. zamestná. Jedine ak v nejakej mimovládke Progresívneho Slovenska, v Európskom parlamente, alebo mu možno strčia mikrofón do ruky a hybaj naháňať ministra s otázkou na premlčacie doby za znásilnenie. Koľko ľudí si už na tomto vystavalo “vedeckú” a “akademickú” kariéru a živí sa takýmto zbytočným tliachaním?

Koľko peňazí sa minie v EU a na chudobnom Slovensku na financovanie týchto “odborníkov” a študentov tejto genderideológie ukrytej pod táraním o rodovej rovnosti? Veď sa to už u nás bude “študovať” pomaly externe aj na Dubnickom inštitúte alebo v Hornej Dolnej. Aké je konkrétne uplatnenie absolventov tohto “štúdia” v praxi a ich prínos pre spoločnosť?

A potom, že kde vziať rezervy na zníženie rozpočtového deficitu! Hľa, aj tu je jedna obrovská diera v peňazovode!

P.S. Nemôžem diskutovať, nie som zaregistrovaná a ani to nebudem meniť. Predpokladám čítanie s porozumením, ale zisťujem, že aj mnohí dospelí nepochopia význam prečítaného, iba si vytrhnú z kontextu, čo sa im hodí na podloženie ich tvrdení v „oponentských posudkoch“. K jednému z komentárov: ušetriť v školstve sa dá tak, že sa nebudú vyhadzovať peniaze na nadbytočné a nezmyselné študijné odbory a na nekvalitné tzv. „vysoké školy“. Slovensko potrebuje napr. lekárov, technickú inteligenciu, ale určite nie takýchto pseudoodborníkov na „rodovú rovnosť“. Rodinou sa už zaoberá napr. sociológia, psychológia, ale aj história, kultúrna antropológia … Toto sú úplne nadbytoční „experti“, ktorí iba vyciciavajú spoločnosť. Ich „práca“ je zbytočná. Spoločnosť (aj firmy) ušetria, ak zlikvidujú zbytočnú prácu.

P.P.S. A ešte jeden dodatok: Rozlišovať pojmy odchýka od normy a úchylka (neveriaci overiť rozdiel). Nikde nehovorím o úchylke. Norma je to, čo je v spoločnosti všeobecne uznávané, čo tá spoločnosť uznáva ako pravidlo, odráža jej hodnoty. Menšina nemôže vnútiť, diktovať spoločnosti svoje pravidlá – to by si hocikto hocikedy mohol nejaké vymyslieť, lebo jemu vyhovujú. Niekto nám tu chce v posledných rokoch meniť zo dňa na deň kultúrne normy, ktoré tu platili tisícročia – prinajmenšom od eneolitu, a potom sa zlostí, že to ostatní nechcú za normu uznať. Napr. súdr. Plaváková. Aby to nedopadlo ako s rodinnými experimentami po VOSR. A aké sú príčiny homosexuality sa možno len domnievať. Nikde netvrdím, že nejaká z teórií je správna. Rovnako neexistujú dôkazy, že život v rodine homosexuálov nemá nijaký vplyv na to, na aké sexuálne objekty sa bude neskôr jedinec zameriavať. Po skúsenostiach vo väzení sa u niektorých stávajú prijateľnými aj objekty rovnakého pohlavia. A na záver : Niekto sa narodí aj s inou odchýlkou, ale to neznamená, že by sa mala pokladať za normu. Ľudí nedonútite, aby ju rešpektovali ani pod hrozbou trestu. Vzbudíte len väčší odpor.