naokraj

Predvčerom tu pribudol v jednom blogu článok (klikni!), vystihujúci politický vývoj, ktorým prešlo Slovensko a aj jeho staronový premiér. Hašta s Heretikom môžu autorovi len závidieť jeho psychoanalytické schopnosti! Vôbec to nemyslím sarkasticky, mám na R. Fica a jeho ciele a pohnútky úplne rovnaký názor. Tiež som premýšľala, že sa k Ficovmu strategickému návrhu zakotviť do Ústavy SR existenciu len dvoch pohlaví idem vyjadriť, ale som rada, že ma predbehol autor článku, lebo to napísal lepšie, než by som to dokázala ja.

Keď s tým návrhom na doplnenie nášho základného zákona štátu Fico prišiel, hneď mi napadlo, že sa v Bruseli aj tak budú oháňať nadradenosťou práva EU nad domácimi zákonmi. Od čias vzniku Ústavy SR sa nám do nej dostalo pár vychytávok, o ktorých drvivá časť našich občanov nemá ani šajnu, a teda si ani nemôže uvedomovať, že sme sa postupne začali vzdávať suverenity a že už vlastne ani žiadnu nemáme. Tak nejako plazivo, bez toho, aby sme si to všimli, vkradla sa nám sem bruselská diktatúra:

Čl.7

(2)

Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 odst.2

(5)

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Čl. 120

(2)

Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa  čl.7, odst.2.

Fico to nemohol nepredpokladať, okrem toho, že je dlhoročný politik a premiér, je aj právnik, ktorý zastupoval Slovensko v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva a kandidoval za ústavného sudcu. A nielenže si tým objednal bezplatnú predvolebnú propagáciu u protificovských médií, vyprovokoval aj reakciu nikým nevolenej EK. Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľov Michael McGrath nám vysvetlil, že si naše zákony môžeme zarámovať, lebo, ako vyhlásil: „…nadradenosť práva EÚ bola pevne stanovená prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora EÚ a nemôže sa o nej diskutovať...“ Tým, ktorí to doteraz netušili, by teraz malo dôjsť, že bez ohľadu na to, čo by si želali nejakí Slováci, aby platilo na území, kde žijú a o ktorom si naivne myslia, že im patrí, budú sa rešpektovať príkazy a nariadenia zhora a nesmie byť o nich žiadna polemika!

Ak sa tu niekto zastáva koaličnej vlády a osobitne, ak odmieta útoky na Fica, tie ich “naratívy”, podľa ktorých je hlavou mafie, čo tu všetko popsula, v komentároch sa okamžite vyroja kdejakí “foloweri” ťažko frustrovanej opozície, zadúšajúcej sa nenávisťou. Kto ju s nimi nezdieľa, je automaticky “smerák”, “platený trol zo Súmračnej”- časť tej svojej nenávisti a spoluviny za všetky tie údajné “Ficove zločiny” prenesú na každého, kto si dovolí zapochybovať o objektívnosti ich súdov.

Tá slepá nenávisť voči Ficovi vo mne inštinktívne vyvoláva odpor. Pamätám si ho, keď v politike začínal. Bola som sklamaná z rozpadu SDĽ, pretože tam, aj keď to boli bývalí členovia KSS, boli viacerí inteligentní ľudia a mne názorovo blízki. (Koľkí z tých štrngajúcich kľúčmi od panelákových bytov chceli vtedy budovať kapitalizmus?) Popri Ficovi som si medzi tými odštiepencami všimla Kaliňáka – dve výrazné osobnosti, o ktorých sa dalo tušiť, že sa v politike presadia. A presadili sa aj bez toho môjho hlasu vo voľbách. Dať ten hlas Ficovi a Smeru ma presvedčil až Lipšic, Matovič a spol., a to práve tým podnecovaním zloby a zášti voči Smeru a jemu osobne. Tou úpornou snahou za pomoci čoraz agresívnejších a špinavších médiálnych útokov ho očierňovať, kriminalizovať, zahnať do kúta, zničiť, odstrániť.

Keď sa pýtam tých, čo papagájujú všetky tie ich tvrdenia, cieľom ktorých bolo jednoznačne odstrániť ho z cesty, aké majú dôkazy o všetkých tých zločinoch, čo mal spáchať, z akých zdrojov pochádzajú tie informácie, skončíme pri článkoch uverejňovaných na pokračovanie v Denníku N, Sme a samozrejme, ako inak, u tých s nimi spreiaznených politických mimovládok, prepojených najmä na ľudí z PS a na členov na protificovskej kampani spolupracujúcich medzičasom vzniknutých ďalších opozičných strán. Na vyvolávanie vášní zafungovala Počiatkova vila, konto na Belize, vražda Kuciaka,Trošková, talianska mafia, Čistý deň, pristávacia plocha pre vrtuľník na Ficovej terase… (Nie náhodou mi to pripomenulo povzbudzovanie závisti a nenávisti voči Rakúšanke na francúzskom tróne, ktorá viedla k poprave kráľa a kráľovnej za Veľkej francúzskej revolúcie.)

Odpoveď na otázku, či sa všetky tie obvinenia zakladajú na pravde a nemôžu to byť lži, účelom ktorých je diskreditácia politika, nevyhovujúceho niečím záujmom a zámerom, vždy bola, že mu tie zločiny nedokázali len preto, lebo má svojich ľudí u polície, na súdoch, všade, a tí to zamietli pod koberec!

Celé kýble špiny na toho Fica liali, a nepomohlo. Zase vyhral voľby! To tých, čo si ho na čele Slovenska neprajú, vytáča do nepríčetnosti. A zrejme nejde len o domácich protivníkov, musí byť nevhodný aj pre tých, ktorí dohliadajú na naše vnútorné pomery zvonku. Rozmýšľa, aj keď sa z toho jeho neprajníci smejú, vlastnou hlavou. Nie ako ten Šimečka, ktorý dostáva rozumy zhora, sprostredkovane, cez tie bohumilo sa tváriace občianske združenia, a ani, chudák, netuší, čo si počne, ak nedajbože toho Fica so svojou rovnako kompetentnou cháskou porazí a stane sa miestodržiteľom tohto protektorátu, zodpovedným za následky všetkých turbulencií, ktoré sa dajú vo svete v najbližšej dobe očakávať. Keby bol poruke niekto aspoň taký schopný ako Fico, bolo by z čoho vyberať, ale tí zo zjednotenej opozície to určite nie sú!

Teraz, keď nám ten eurokomisár za jej nadšeného potlesku odkázal, že máme zákaz diskutovať o nadradenosti rozhodnutí tam hore, už by nám malo konečne dôjsť, že sme sa nevzdali suverenity iba čiastočne, ale úplne. A nikto si tu nebude svojvoľne trvať na nejakých vlastných zastaralých kultúrnych hodnotách, na akýchsi národných osobitostiach, predpotopných predstavách o spôsobe života, prispôsobíme sa tým pokrokovým európskym vzorom. Úspešne sa asimilujeme a zjednotíme proti spoločnému nepriateľovi!

A ak nám prikážu, že máme ísť brániť vlasť, pôjdeme! Napríklad na Ukrajinu.

Len aby to potom nedopadlo ako s pokusom Karola I. zachrániť ešte v poslednej chvíli jednotu ríše a so snahou Oszkára Jácziho, ministra národností v Károlyiho vláde, ktorému sa nepodarilo ani napriek ponuke maximálnej autonómie nemaďarské národy udržať v Uhorsku. Ak to my ako národ vôbec ešte prežijeme.