naokraj

V jednom z mojich prvých krátkodobých zamestnaní – lebo som bola “neprispôsobivá” – sme mali také “pracovné” pozície, ako platenú predsedníčku SZM. Mali sme tam aj plateného predsedu KSS s výstižným rusnáckym menom pre niekoho, kto sa naparuje pred kŕdľom potomkov dávnych dinosaurov, zmenených pod vplyvom sérií katastrofických udalostí na neškodné domáce vtáctvo. Už ako spermia dokázal pri plavbe k cieľu využiť silu kolektívu, a keď sa v zhluku súdružských spermií k nemu prebojoval, rýchlo im zavrel poklop pred nosom.

Nechápala som, čo asi môže byť náplňou práce týchto ľudí. Nebola som ani v jednej z tých organizácií. Aby mi dali pokoj a aby som splnila úlohu nejakej tej spoločenskej angažovanosti, vstúpila som do ZČSSP. Možno mi to napadlo aj preto, že môj šéf v predošlom zamestnaní prv šéfoval Domu ČSSP (vraj sa za jeho bačovania stratili nejaké financie, tak ho prevelili do vedúcej funkcie v inej inštitúcii) a bol to taký typ, čo chcel mať pokoj a nohy v teple. Koniec-koncov, proti kultúrnym vzťahom s národmi ZSSR som nemala nič, v 80. rokoch vychádzali skvelé knižky od ich spisovateľov a nejeden sovietsky film ma nadchol hĺbkou svojej výpovede. To by asi progresívne retardujúce mozočky stálych hejterov mojich blogových príspevkov nepobrali. (Dosť ma baví pozorovať, ako zakaždým tí istí použijú lopatu namiesto jemných nástrojov na chápanie jazyka, rozhadzujú ňou slová a vety na všetky strany, a nie sú schopní pochopiť ani text, niežeby ešte porozumeli kontextu! A to sa oháňajú akýmsi vzdelaním a domnievajú sa, hoci ich slovná zásoba, štylistika a občas aj gramatika zostali sotva na úrovni žiaka ZŠ, že reprezentujú, aspoň tu v blogu Pravdy, intelektuálov.)

Áno, drahí moji stáli komentujúci osobní ne_priatelia, platenie členských príspevkov do ZČSSP som si vybrala, aby ma už viac nikto neotravoval, že sa odmietam spoločensky angažovať, a lebo som v podstate rusofil. Ale to boli mnohí naši intelektuáli už od počiatkov národného obrodenia, ruská kultúra im bola veľkým vzorom a zdrojom inšpirácie. (Koniec-koncov, veď aj Trump povedal, že miluje ruský ľud a dokonca si pochvaľoval svoj dobrý vzťah s Putinom.)

Tú predsedníčku SZM som mohla istý čas pozorovať pri “práci”, kým vedenie nášho úseku nerozhodlo, že bude lepšie prerušiť komunikačné kanály na dolnom poschodí (pre mojich komentátorov: jedná sa o metaforu) a pridelilo mi miestnosť vo vzdialenom prázdnom krídle na samom konci dlhej chodby. Neviem, aké mala mladá súdružka predsedníčka (vtedy približne môj ročník) vzdelanie, tipla by som si, že si možno aj diaľkovo dorobila maturitu. Čo ma zabijete, nespomeniem si, že by som ju niekedy videla niečo robiť, možno s výnimkou zabezpečovania prezencie povinnej účasti pred prvomájovým sprievodom a prenášania škatule od topánok s preukazmi SZM. Furt chodila v tej bledomodrej košeli s červenou kravatou a asi trávila pracovnú dobu lepením známok do tých preukazov a písaním správ o činnosti.

Podobnosť čisto náhodná? Tieto typy nevymreli, ale sa, tak ako niektoré dinosaury, prispôsobili po katastrofe prevratným zmenám v prostredí a adaptovali sa na nové podmienky. Ako sa tí konkrétni dvaja vtedajší platení aktivisti uchytili po tom 89., neviem, pred tým prevratom som zase fluktuovala, Ale cestu niektorých z tých vtedy politicky angažovaných, s ktorými som mala čo do činenia, som sledovala sprostredkovane, keď sa začali objavovať v nových demokratických štruktúrach. Jeden riaditeľ, predtým prísne bdejúci nad presadzovaním vedeckého svetonázoru, náhle uveril v Boha a presedlal na KDH. Ďalšieho riadiaceho pracovníka som videla skladať sľub do najvyššieho zákonodarného orgánu v našej novej parlamentnej demokracii. Aj zopár agilných a iniciatívnych študentov, ktorí už v škole uvedomelo pracovali na svojej budúcej kariére sa uplatnilo so svojimi schopnosťami v novom režime, preorientovanom zo socialistickej na západnú demokraciu, vo vysokom úrade alebo v mienkotvornom médiu. Majú a budú mať nasledovníkov vždy. My, čo sme ich už stretli, ich vieme identifikovať aj v nastupujúcich generáciách. Mojím stálym nenávistníkom sa to páčiť nebude, ale zmagoriť sa im dá naozaj len, rečou toho Bolka Polívku, blbec.

Až sa raz začne prehodnocovať súčasná bruselská politika, k čomu určite skôr či neskôr dôjde, ich dnes deklarované ciele už nebudú financované ich zahraničnými usmerňovateľmi a budú si musieť hľadať iné zdroje na svoje živobytie. Som vážne zvedavá, koľko času na šancu zabodovať vo voľbách má tá naša zúrivo protismerácka opozícia s tým, čo teraz hlása, keď sa aj v dôsledku sociálneho inžinierstva, ktoré pomáhala presadzovať, Európa rúti do hospodárskej krízy a chaosu podobného tomu pred II. svetovou vojnou. Čaká ju možno aj obrat k opačným extrémom, než presadzujú súčasní vládcovia Bruselu.

Aj ten Benito ako ľavicový novinár vyzeral pôvodne ako presvedčený vášnivý socialista, a skončil v čiernej košeli.

A tak, ako sa u nás zo stalinistov stali disidenti. z normalizátorov kresťanskí a neviemakí demokrati, aj pár z tých vašich dnešných organizátorov nasadne do záchranného člna a včas odpláva od vašej potápajúcej sa lode, ešte kým sa nad ňou nezavrie hladina.