naokraj

Ešte sa vrátim k bratislavskému gymnazistovi, keď už bol ten môj článok k incidentu u prezidenta v čase uverejnenia zneviditeľnený.

S tými študentami premiantami by som to zas až tak nepreháňala.

Zbierka ocenení zo študentských súťaží ešte neznamená, že tí, čo sa ich nezúčastnili, nie sú takí talentovaní a možno sú medzi nimi aj talentovanejší. Veď sme to všetci zažili. Spolužiak alebo žiak, ktorý v škole nijako na seba neupozorňoval, javil sa ako flegmatik, ktorý má všetko na háku, alebo ako niekto, kto v ničom obzvlášť nevyniká a nikto u neho nejakú výnimočnosť nepredpokladal, alebo bol dokonca tak trochu lajdák, nakoniec na rozdiel od bývalých premiantov vynikol nad ostatných. Tí najlepší sa možno len neradi predvádzajú, nestoja o výhody, ktoré im prinesie účasť na školských akciách, nie sú súťaživí a radi prenechajú iným príležitosť získať na všelijakých tých olympiádach body, ktoré sa zídu, keď im bude učiteľ krúžkovať známku, alebo pri prihláške na VŠ. Nie vždy sa podarí učiteľovi získať na reprezentáciu školy tých najschopnejších; neplatí, že tí najaktívnejší a najctižiadostivejší sú aj tí lepší. Zaujímalo by ma, koľkí z víťazov napr. tej Olympiády ľudských práv sú dnes novinári a politológovia?! Naučiť sa odpovede na otázky, ktoré budú kladené na súťaži nevyžaduje nijakú mimoriadnu inteligenciu, stačí aj dobrá mechanická pamäť a schopnosť naučiť sa memorovať pár aktuálne platných poučiek. Menovaná olympiáda bola od začiatku zameraná na inovácie v ideologickej výchove a na propagáciu nášho členstva v EU a NATO. Inak však úplne pripomínala podobné ideovopolitické projekty spred novembra 1989, nielen formou, výchovným zameraním, i keď politicky otočeným o 180°, ale aj personálnym obsadením u organizátorov. Mohli ste tam stretnúť staronové tváre. Niečo podobné je aj tá súťaž Mladý Európan, vo “vedomostiach  z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín”…, ktorú “ realizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoločne s regionálnymi informačnými centrami Europe Direct a ďalšími partnermi…”   V súťaži  Mladý digitálny Európan, organizovanej Zastúpením Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže a Žilinskou univerzitou (nemáme tých univerzít akosi primnoho na malé Slovensko?), realizovanej elektronickou formou, žiaci vypĺňali elektronický test zameraný na Európsku úniu. Digitálne technológie 🙂 priniesli nové efektívnejšie spôsoby podvádzania na skúškach, a na takej olympiáde, kde súťažiaci vypĺňajú test na počítači, to chce len trochu vynachádzavosti. My sme si aspoň pracne vlastnoručne a za účasti vlastnej hlavy vyrábali ťaháky, obsahujúce maximálne stručný výcuc už z prv niekoľkokrát zostručneného výcucu, ktoré sme nakoniec ani nemali odvahu pre ťažkopádnu manipuláciu s nimi pri skúške použiť. Ale vyplatilo sa, pretože sme si to učivo popri tej ich výrobe mimovoľne osvojili. Odpovede na otázky nám nespracovala nijaká AI, ani sme ich nedostali hotové v nejakých prípravných materiáloch na test a necvičili nás na to testovanie ako opice, museli sme sa pekne samostatne prehrabať v knihách, kým sme nepochopili, čo je čoho podstata a čo s čím súvisí. A iste, stávalo sa, že kto úspešne opisoval pri teste, pohorel na ústnej skúške, kde si tie vedomosti preukázané pri testovaní nedokázal obhájiť.

Takže by som to s tým výnimočným nadaním úspešných účastníkov rôznych študentských súťaží až tak nepreháňala.

Možno si tí, čo pokladajú onoho Omaníka za hrdinu našich dní nevšimli jeden celkom zaujímavý článok o tom, ako jeden tiežhrdina nielen bez vodičského oprávnenia ohrozoval verejnú premávku a mal nakoniec šťastie, že poškodil len niekoľko áut a obrubník. https://plus7dni.pluska.sk/aktualne/simon-omanik-brat-policajna-nahanacka-zahorie-stupava-marihuana Iste, ako píšu Omaníkovi fanúšikovia, nikto za svoju rodinu nezodpovedá. Súhlasím, jeho šestnásťročný brat nemôže za to, čo on vyviedol u prezidenta a pevne dúfam, že táto naháňačka s políciou a nepríjemnosti, ktoré ho teraz čakajú, budú pre neho dostatočným ponaučením do budúcnosti a už takú hlúposť nevyvedie. Azda pochopí, že sloboda neznamená porušovanie hraníc tých druhých, za ktorými začínajú už ich práva. V tomto prípade aj právo na život, o ktorý mohol kvôli jeho frajerine niekto prísť.

Študent-hrdina, ktorý odvážne odmietol podať ruku prezidentovi Pellegrinimu, sa nám už stáva celebritou. V súvislosti s tragédiou na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi (upozornite niekto blázna Matoviča, aby sa doučil aspoň zemepis Slovenska) Aktuality sk. píšu, že “Simon Omaník zdôraznil dôležitosť podpory a uznania pre mladých ľudí, ktorí reprezentujú Slovensko. Poďakoval za podporu, ktorú pocítil po nedávnych udalostiach a vyzval na rešpektovanie demokratických hodnôt a slobody vyjadrenia. Omaník verí, že len podporou školstva a vedy môže Slovensko prosperovať”. Ja som tiež za podporu vedy a školstva, ale začala by som na ich najvrchnejšom poschodí. Zlé jazyky hovoria, že Drucker obdržal ministerskú stoličku za sponzorovanie Hlasu… Neviem, čo je na tom pravdy, ale o tom, kto by mal riadiť rozvoj vedy a výchovy a vzdelávania by mali rozhodovať jeho odborné vedomosti a organizačné schopnosti a tiež odvaha presadiť zmeny, ktoré by odstránili deformácie, spôsobené zlými reformami a zastavili pokračujúci úpadok kvality výchovy a vzdelávania. Napríklad zrušiť dotácie na žiaka, ktoré pokladá mnoho pedagógov v školstve za jednu z príčin jeho úpadku. Školy naháňajú počty žiakov a zľavujú požiadavky na uchádzačov o štúdium namiesto toho, aby si vyberali takých, čo sa naň hodia a zodpovedajú nárokom, od ktorých by sa upúšťať nemalo. Individuálne štúdium (viď správu NKÚ o zisteniach na stredných školách) má neúnosný počet žiakov a štát živí školy s mŕtvymi dušami. A že tento minister sa k nijakým nápravám v tomto rezorte nemá, svedčí spokojnosť s ním zo strany opozície, vyjadrená aj poďakovaním Omaníka. Ja by som sa stavila, že sa nám chlapec čoskoro objaví na tribúne za Šimečkovým chrbtom. A v nejakom tom ich občianskom združení, bojujúcom za demokraciu a ľudské práva. V LGBTI+ iniciatíve sa už zrejme angažuje, keďže som niekde videla fotku, na ktorej stojí pred dúhovou vlajkou. Keď mu niekto, napr. bývalá predsedníčka PS, vsugerúva, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou než je heterosexuálna sú u nás prenasledovaní a diskriminovaní, že ich kvôli nej nechcú ani zamestnať, potom sa netreba veľmi čudovať, že v progresívcoch vidí zástancov svojej slobody, tak ako tí, čo by si chceli slobodnejšie dopriať marihuanu (Spišiak by povolil aj tvrdé drogy – to mi už spadla sánka :-)). A nech nám potom ten Omaník vysvetlí, čo rozumie pod pojmom populizmus. Lebo podľa mňa je celá tá agenda progresívcov populistická, je zameraná na tú časť ľudu, na tie jeho cieľové skupiny, ktoré dokážu motivovať k nákupu svojich nekvalitných produktov. Napríklad taká Beáta Jurík_ová chce zadarmo rozdávať dámske vložky na školách. To sme tu už mali pred rokmi, keď firma zadarmo zasielala balíky vložiek značky Always stredným školám. Niežeby si to tie žiačky vedeli vážiť: občas nimi vyzdobili triedy na veľkú radosť upratovačiek, ktorým okrem odpadkov v laviciach pribudlo ďalšie smetie. Vôbec ich netrápilo, že mohli ušetriť na hygienických potrebách. Asi im na menštruačnej slobode, kým ju neobjavila pani Beáta, nezáležalo. Táto poslankyňa je posadnutá sexuálnym zneužívaním a násilím na ženách, čo zrejme nájde odozvu u časti ženského publika s masochistickými sklonmi.

Dokedy im bude tento marketing fungovať, neviem. Asi dovtedy, kým bude dosť konzumentov bludov, ktoré hlásajú. A tých si už nejaké tie roky vychovávajú. V školách a aj prostredníctvom médií. A zdá sa, že to už prekračuje mieru, po ktorú by ešte mal šancu zdravý rozum.