naokraj

Jedným z argumentov namiereným na odstrel súčasnej koaličnej vlády je aj to, že tá, namiesto toho, aby podporila mladé rodiny s deťmi, plytvá peniazmi na zbytočných dôchodcov a podpláca ich trinástymi dôchodkami a valorizáciou. Podľa našich progresívnych nadslovákov a slobodných a hlavne solidárnych neoliberálov, bolo by tie dôchodky naopak znížiť, aby sa šetril už aj tak prehajdákaný štátny rozpočet. Drukujú im, ako vidím na fotkách z ich protestov, aj dosť početní bratislavskí seniori, ktorí si asi stihli odložiť popri financovaní rodiny na dôstojnú starobu, alebo sú naštvaní, že sa im nepodarilo si ukradnúť našetriť na lukratívnych zakázkach a flekoch, ktoré by im pripadli, keby voľby furt nevyhrávali tí smeráci, viac.

Tak by som mala jeden návrh:

Nech deti vrátia rodičom výdavky, ktoré s nimi mali. Nejako sa iste dá vypočítať priemerná suma nákladov na jedno dieťa za konkrétne roky, v ktorých boli závislé od rodiny. A štátu nech vrátia štátne sociálne dávky, výdavky na bezplatné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť – a štát zas vráti dôchodcom peniaze, ktoré od nich počas života vyzbieral na daniach na solidaritu s tými, čo sa nemohli živiť a starať o seba sami. Odborníci na polená pod nohy z opozície a ich fanúšikovia, rozčúlení, že ľudia v produktívnom veku majú prispievať starým a neproduktívnym na nacvičovanie skokov do rakvy, by už tiež mali začať myslieť na starobu, a zainvestovať do nejakých investičných fondov namiesto výletov do exotických destinácií a iných nákladných zážitkových akcií. U Arca Capital zarobia na starobu už asi ťažko, ale nejaká iná poctivá finančná skupina sa o ich investície iste tiež rada postará.

Že tu píšem somariny? No a čo? Viete, ako sa hovorí: na hrubé vrece hrubá záplata!

A prečítajte si rozprávku O troch grošoch.