naokraj

Kalné a smradľavé vody slovenskej žurnalistiky rozvíril avizovaný zámer zriadiť štátny mediálny úrad na kontrolu novinárov, ozvučený Ficom a Dankom. Okrem toho by podľa nich v profesii novinára smeli pracovať len ľudia, ktorí vyštudovali žurnalistiku na vysokej škole. Opozícia na čele s Jaurovou, dcérou bývalého predsedu Matice slovenskej, ktorý vraj ukradol matičné zlato, ostro protestuje. (Jozef Škultéty sa v hrobe obrátil, keď videl toho strapatého Markuša, ako sa zmocnil tejto celonárodnej kultúrnej inštitúcie a Národného pokladu, na ktorý sa poskladali chudobní národne cítiaci Slováci!). Počuť sa okrem iných dala aj IT špecialistka na čudné škatuľky Remišová, podľa ktorej bola pomenovaná základná jednotka hlúposti. Chce si ponechať slobodu tárať dve na tri! Fico je obviňovaný zo snahy umlčiavať novinárov, po tom ako zažaloval Bárdyho za zneužitie jeho fotografie na obálke knihy, ktorá ho má – ako mnoho ďalších antificovských výplodov – diabolizovať v očiach verejnosti a postupne politicky paralyzovať. Takéto žaloby vraj majú za cieľ umlčiavať novinárov, ktorí zo strachu pred súdmi a možnými likvidačnými pokutami za slobodné prejavenie názoru budú podliehať autocenzúre. Opozícia a jej naklonení zamestnanci “telerozhlasu” protestovali tiež proti Etickej komisii STVR, ktorá podľa PS, KDH a SaS nebude dohliadať na objektivitu tejto verejnoprávnej inštitúcie, ale bude nástrojom cenzúry v rukách Ficovej vlády. Preto napadli zákon o STVR na Ústavnom súde. Sú vraj presvedčení, že je “v rozpore s Ústavou SR, s viacerými článkami našej ústavy a okrem toho je v rozpore s európskou legislatívou.“ (Ja som si pôvodne myslela, že my, ako suverénny štát, by sme mali mať vlastnú legislatívu na úpravu vnútroštátnych pomerov, ale ukazuje sa, že som sa do tej našej Ústavy už asi dávno poriadne nezačítala; viď PRVÁ HLAVA, Prvý oddiel, čl. 7, odst. 2 – to vyzerá, že už žiadnu vnútornú suverenitu nemáme! A teraz sa priznajte, vy, ktorí ste Ústavu SR nečítali vôbec nikdy!:-))

Nie, nie som za žiadny štátny mediálny úrad na kontrolu novinárov, ani za to, aby sa novinárom mohol stať iba absolvent žurnalistiky, či prípadne mediálnej komunikácie… Dnes je tých škôl, kde študujú budúci žurnalisti a experti na mediálnu komunikáciu toľko, že také “vzdelanie” môže získať hocikto. Kedysi si školy vyberali spomedzi uchádzačov, dnes je to presne naopak. (Aké demokratické!) Ak si chce škola a jej zamestnanci udržať existenciu, musí mať zdroje, a tými sú štátne dotácie a študenti. Vyberať si nemôže, berie, čo sa naskytne. Okrem toho, absolvent žurnalistiky je dosť fundovaný, aby sa mohol venovať všetkým témam? (A je dnes fundovaný dosť na to, aby sa vôbec nejakej téme mohol venovať?) Vyzná sa aj v ekonomike, aj vo vede, kultúre, v zahraničnej politike…? Alebo si niekto myslí, že odborníci z rôznych oblastí, aby mohli robiť žurnalistiku, ju ešte majú povinne externe vyštudovať a zaplatiť si, pravdaže, školné, len aby tajtrlíkovali v nejakej spravodajskej alebo publicistickej relácii na Markíze? Tak to sa na to môžu vybodnúť, založia si vlastnú webovú stránku, blog, alebo kanál na nejakej sociálnej sieti a budú mať väčšiu sledovanosť a dosah, akoby mali, keby sa nechali riadiť a obmedzovať v nejakom štandardnom médiu. A v tej Markíze a Denníku N zas len ostanú tí nedoukovia, čo vám kladú dookola tie isté otázky, ktoré zároveň obsahujú už aj správnu odpoveď, bez ohľadu na vaše následné protesty a nesúhlas. Takže v absolvovaní – neabsolvovaní príslušného študijného odboru asi pes zakopaný nebude! A okrem toho, u nás môže byť aj starostom alebo poslancom naozaj kdekto, už sme mali aj prípady, že nám takíto činitelia nevedeli ani čítať.

Bohvie prečo mi zišiel na um šéf Úradu propagandy, starý otec bývalého smeráka Borisa Zalu. Občas mávam zvláštne asociácie.

Takže nie, pán premiér, nie je to dobrý nápad! Ja by som skôr bola za to, aby boli noviny (a iné médium) v prípade, že uverejnili veci, voči ktorým má druhá strana námietky, povinné uverejniť stanovisko tých, ktorých sa to dotýka, a na tej istej stránke a v rovnakom rozsahu. A pokiaľ by súd rozhodol, že šlo o nejaké nepodložené dohady, výmysly, lži, prekrútené skutočnosti alebo nesprávne údaje s úmyslom niekoho poškodiť, finančný postih by mal byť dostatočne vysoký, aby to majiteľov toho média poriadne zasiahlo. Ak by šlo o útok na štátny orgán, ktorým je aj vláda zložená z jednotlivých predstaviteľov, pokuta by šla do štátneho rozpočtu, a hneď by v ňom bola o čosi menšia diera. Babka k babce, budú kapce. (Tie súdne konania by, pravdaže, nesmeli trvať večnosť, ale to je zas asi otázka očistenia justície.)

Možno je to rovnako blbý návrh ako ten Dankov a Ficov a okrem toho mám také podozrenie, že by nemali veľkú chuť a odvahu žalovať novinárov, lebo by sa to zas nepáčilo Európskej komisii a možno ani Európskemu súdu pre ľudské práva, a ešte by sa mohli z Bruselu začať vyhrážať zastavením eurofondov. Vláda sa, akokoľvek sa tvári hrdinsky a odbojne, necháva vydierať svojimi bruselskými nadriadenými, a čo je obzvlášť potupné, aj tými drzými ukrajinskými vyžieračmi!

Ešte je tu jedno dlhodobé riešenie, ktoré by prinieslo aj úspory do štátneho rozpočtu: zrušiť akreditácie nekvalitným “vysokým školám”, ktoré zamorujú Slovensko tzv. žurnalistami a odborníkmi na masmediálnu komunikáciu. Za socíka sa plánovalo, koľko akých absolventov škôl bude naša krajinka v danom časovom horizonte potrebovať, a podľa toho sa otvárali-neotvárali v danom roku študijné odbory a určovali počty študentov, ktorí sa môžu prijať. Stačila jedna vysoká škola, na ktorej sa žurnalistika dala študovať! A cez to sito naozaj úplne každý, kto si zmyslel byť novinárom, neprešiel, tak ako to je dnes. Vlastne sa cezeň dostal iba málokto. Možno nestačili len študijné výsledky a talent, bolo treba aj známosť, ale aj s klientelizmom, korupciou a súvisiacimi nešvármi, tak ako s novinármi, už treba trochu v našom štáte zatočiť.

Mohlo by sa to diať paralelne, čo poviete?:-)