naokraj

Zriadila som si blog, už nie prvý. Prvý som mala ešte v minulom storočí, v internetovom praveku, na Sezname, kde už dávno blogy neexistujú, potom inde, kde tiež blogovanie skončilo a bez výstrahy som tak zo dňa na deň prišla o niekoľkoročný prehľad toho, ako sa vyvíjal svet okolo mňa a moje vnímanie toho sveta. Dnes sú na tej stránke nejaké reklamy. A mala som ešte asi dva ďalšie blogy, ktoré som napokon zrušila sama. Už ma nebavilo mrhať slovami.

Už-už som si myslela, že do tohto blogu asi ani nič nenapíšem, veď všade naokolo je toho slovného smogu aj tak viac než dosť. Dnes píše každý. Nestačím sa čudovať, koľko sa vyrojilo nielen blogerov, ale aj spisovateľov. Ale knižku by som si od nich nekúpila. Nakuknem, prečítam pár viet, a odložím späť do regálu. A slečna brigádnička mi spoza chrbta, či mi vraj netreba pomôcť… Vyzerám ako zlodej kníh, alebo ako niekto, kto toho v živote veľa neprečítal?

Nemám nijaký najobľúbenejší druh ani žáner. Čím som staršia, tým menej sa mi chce strácať čas čítaním niečoho, čo ma ihneď nezaujme a nepohltí. Už bolo všetko napísané… A nezaujíma ma, či je to nejaký vychytený autor a titul, ktorý práve letí a každý, kto chce vyzerať sčítane, ho musí poznať a byť ním nadšený.

Dlhý úvod k tomu, o čom som chcela… Tak idem k veci:

Ide o ten “podcast” Denníka N, kde takí traja, ani neviem, kto sú to, nadávajú smerákom resp. koaličníkom do debilov. (Fakt neviem, prečo sa nejaký zvukový záznam musí volať tak noblesne, hlavne keď sú to veľmi často len veľmi hlúpe reči.) Ráno som si k tomu vypočula tlačovú besedu, ktorú kvôli tomu usporiadali smeráci a následne na TA3 Kaliňáka st. v rozhovore so Šimečkom ml.. I keď je pravda, že rozhovor nie sú dva vedľa seba plynúce monológy, ako sme sa kedysi niekde učili, A to už generácia toho mladého Šimečku absolvovala v škole kdejaké predmety zamerané na mediálnu výchovu či sociálnu komunikáciu! Aj tak v tom však stále nemá jasno.

Áno, volila som Smer v oboch tohoročných voľbách, a tiež Petra Pellegriniho za prezidenta. Niežeby som bola nekritický obdivovateľ kohokoľvek z koalície, ale spoľahla som sa na svoj, dúfam, zdravý rozum. Keď som ho aj občas v živote stratila, alebo ešte nenadobudla, myslím si, že teraz už, po toľkých skúsenostiach s ľuďmi a s tým, ako to v tom svete ľudí (ne)funguje, viem celkom dobre odhadnúť, ktorá cestička nás nikam nedovedie. A nejakými bludičkami sa len tak vodiť nedám. Určite dokážem (bodaj by nie, po toľkých ľudských jedincoch, čo sa mi životom premleli) odhadnúť človeka; prinajmenšom jeho inteligenciu, rozhľad a autentickosť toho, čo mi práve hovorí. V tomto sa plne spolieham na svoju intuíciu, Falošné tóny, neprirodzený pátos – kde sme to už len zažili? Žeby pri oslavách Víťazného Februára alebo VOSR? V ampliónoch miestneho rozhlasu na 1. mája? A prečo mám déjà vu, keď počúvam Šimečku alebo Čaputovú?

Čiže moja voľba bola zdôvodnená tým, že nič vhodnejšie na zvolenie do vedenia štátu, ak nemá prestať existovať, a to už v dohľadnej dobe, t.č. nemáme. Či si to niekto pripustí, alebo nie, Smer má najkvalitnejších ľudí, ktorí môžu (ale nemusia) dostať Slovensko z tohto marazmu, v ktorom sa nachádza a verím tiež, že aj dostatočné množstvo veľmi zlých skúseností, ktoré ho odradia od morálnych kompromisov, kvôli ktorým si riadne pošramotil povesť… Čo bolo, čo nebolo pravdy na všetkých tých obvineniach smeráckych špičiek, to my, obyčajní občania, nevyznavší sa vo všelijakých nekalých praktikách v podnikaní a vysokej politike, neodhadneme. No tá diabolizácia Smeru a Fica osobne už nadobudla obludné rozmery a aspoň časti divákov to už muselo začať pripomínať Piatu pečať (myslím ten román, milí čitatelia Harryho Pottera). My niektorí ešte máme zakódované, že sa máme dištancovať od lynčujúcich davov, lebo tie skutočné svine, však, pán Soltész, sú na ich čele! A vydať sa radšej opačným smerom.

Keď sa dnešnému tridsiatnikovi, ktorý sám seba pokladá za všeznalého, pokúšate vysvetliť, že niečo podobné sa tu už stalo, keď v monsterprocesoch obesili Clementisa a on vám na to, že no a čo, aj tak to bola boľševická sviňa, čo si s tým počnete? Jeho nezaujíma, kto bol ten človek, aký bol, ako zmýšľal, prečo, ako a čím ho utvárala doba, v ktorej žil, či niečo zlé spáchal – bol “boľševik”, tak dostal, čo si zaslúžil! A ešte sa dozviete, že vám tí komunisti vymyli mozog a ničomu už, aj v dôsledku postupujúcej demencie, nemôžete rozumieť! (Ale hlavne, že ten tridsiatnik má na začiatku pokusu o diskusiu iba veľmi hmlistú predstavu o existencii toho Clementisa, a ani po jeho skončení nemá záujem o “zdroje”, z ktorých by sa o ňom niečo viac dozvedel.)

Veľmi podobne vyznel ten pokus o rozhovor Kaliňáka so Šimečkom na TA3. Ja o voze, ty o koze. Ja si iba kladiem otázku, či je ten Šimečka naozaj taký zadebnený, alebo je to už vo svojom veku bezcharakterný karierista, ktorý nasleduje vytýčenú politickú líniu aj cez mŕtvoly. Alebo je to kombinácia obojého? Buď nie je schopný pochopiť sám od seba, čo je to humor a satira a potrebuje na to odborníka, ktorý by to posúdil, čo by svedčilo o mdlom intelekte, alebo sa snaží za každú cenu obhájiť vulgárny a primitívny útok na – mimochodom, až prekvapivo schopné – mladé nádeje neželanej politickej konkurencie. Argument, že politickí predstavitelia, ktorí sú pri moci, to musia zniesť, že je to vlastne akási norma ako kritizovať vládu, sa, milý Šimečka, môže použiť aj voči péesákom, ktorí sú predsa v parlamente, a teda sú súčasťou štátnej moci, dokonca jej v parlamentnej demokracii najvýznamnejšej zložky. A sú aj ako opozícia spoluzodpovední za chod štátu. Ak budú vláde iba hádzať polená pod nohy, ako predseda PS sľúbil, potom už nebude stačiť nazvať ich iba debilmi. Ako sa nazývajú tí, ktorí vedome a úmyselne poškodzujú záujmy štátu a jeho občanov v mene dosiahnutia svojich cieľov?

A ešte, Šimečka, o tých vašou stranou nominovaných “odborníkov” na satiru a na čokoľvek iného nestojím. Už žasnem aj nad tými, ktorí sa nám doteraz predstavili. Celé Slovensko ocenilo váš zmysel pre humor napr. v stand up výstupoch vašej slečny Stohlovej (meno som si zapamätala podľa jednej superstaristky, ale tá mala aspoň pekný hlas). Myslím si, že pán Kaliňák so svojím IQ nemá problém bez vášho odborníka rozoznať satiru od bohapustého nadávania troch frustrovaných jedincov, ktorí sa snažia odbúrať svoje napätie po opakovaných neúspechoch slovnou (zatiaľ) agresiou.

A dovetok na okraj:

Skúste si zistiť, čo je sarkazmus. Prizvite si na to odborníka. Jedným takým je Blaha. Aj keď je to ostrá zbraň a určite politického protivníka v súboji zraňuje, predsa to len nie je na úrovni tých 3D bez slovnej zásoby!