naokraj

Dnes pridám do blogu namiesto niečoho milučkého a pozitívneho zas jednu “infantilnú politickú analýzu”.

Keď organizátori “pokojných protestných zhromaždení” tvrdia, že sa snažia o ochranu hodnôt, na ktorých Slovensko stojí – demokracie, spravodlivosti a slobody, mám déjà vu. Ani za minuláča sme frázy všelijakých tých politických aktivistov, čo sa živili tým, že nám prednášali o socialistických hodnotách, o ktoré im údajne ide, neverili ani slovo. Aj im našepkávala umelá inteligencia sústreďujúca návody, ako manipulovať masami, aké postupy uplatňovať pri riadení spoločnosti na dosahovanie politických cieľov. Už nikto nevedel, odkiaľ sa všetky tie múdrosti vzali, kto, kedy, za akých okolností si overoval ich platnosť, alebo či si ich len tak vycucal z palca, ani to, ako vyzerá ten umelý mozog a kde sídli. Ľudia sa postupne stávali heretikmi s malým h a odpadávali od viery. V praxi výplody tej AI sídliacej v akýchsi nedosiahnuteľných výškach nefungovali. Dogmatici sa stali terčom posmechu. Zo zhromaždení pred tribúnami, ktoré zvolávali, aby tam za kecadlami drístali o hodnotách, v reálnu existenciu ktorých verila iba tá hŕstka nasprostastých vymletých fundamentalistov, sa im ľudia postupne vytrácali k stánkom s párkami a pivom.

Som presvedčená, že i mnohí z tých, čo dnes ešte slepo veria súčasným politickým sektám ako je PS, časom prídu k rozumu. Bohužiaľ, bude ich to niečo stáť. Strata “priateľov” je ešte to najmenšie. Tých, ktorí sa obávajú, že sa stanú vydedencami, ak nebudú so svojím okolím zdieľať spoločný názor, môžem ubezpečiť, že až ten strach prekonajú, budú mať naopak skvelý pocit slobody a nezávislosti. Horšie to dopadne, ak sa zobudia neskoro a až potom zistia, že to, na čom sa spolupodieľali, v skutočnosti s proklamovanými cieľovými hodnotami nemalo nič spoločné. Potom ich to podliehanie démonovi súhlasu, keď sa už raz máva tým transparentom s portrétom Tatarku, bude strašiť celý život. Budú spoluzodpovední za to, čo ich sekta spôsobila ostatným.

Pamätám si tie videá z Majdanu v roku 2014, ktoré potom cenzúra odstránila z YT, v ktorých sme videli, ako zdivočený dav s hrncami na hlavách a štítmi z poklopov nádob na smeti lynčuje policajtov z Berkutu. Ako ich zaživa upaľujú. Jednému vypichli oči. A videli sme aj otrasné scény v Odese, mladé Ukrajinky, plniace fľaše horľavinou, aby vyrobili molotovove koktaily, ktoré potom hádzali “revolucionári” na “proruských separatistov” do Domu odborov. Ľudí, ktorí sa snažili uniknúť ohňu a padali alebo skákali z výšky na dlažbu, dobíjali proukrajinskí aktivisti. Samozrejme, ich šimečkovskí zástanci si unisono so svojimi ideovo-politickými centrálami budú skutočnosť upravovať podľa svojich potrieb, ale tých, čo to vtedy s úžasom sledovali online nepresvedčia, že mali iba halucinácie, alebo ich klame pamäť. Mne v nej utkveli zábery z ulíc a trhoviska v Donecku s civilnými obeťami ukrajinského ostreľovania: umierajúci pár, ktorý sa v posledných chvíľach pred smrťou držal za ruky… O mladej žene s odtrhnutými nohami po zásahu rodinného domu ukrajinskou raketou niekto potom nakrútil aj dokument, ale aj ten z YT spolu so všetkým, čo pochádzalo od separatistov, vymazali. Keby sa nebáli, že ľudia zistia pravdu o tom, čo sa tam deje, nechali by rozhodnutie čomu majú uveriť na nich.

Predtým som mala k Ukrajincom či Rusom neutrálny postoj – koniec-koncov, veď sem v tom 68. prišli jedni či druhí. Všetkých sme volali rovnako: Rusi. A až tak ma dianie u nich, keď sme už neboli súčasťou ich východného bloku, nezaujímalo. Majdan a Donbas to zmenil. Pri sledovaní zverstiev ukrajinských nacionalistov, ktorých sa dopúšťali na svojich vtedy ešte spoluobčanoch, na civilnom obyvateľstve území ich vlastného štátu, nezdieľajúcich ich radikálne nacionalistické postoje a nesúhlasiacich s ich protiruským šovinizmom, som sa stala z nestranného pozorovateľa sympatizantom tých separatistov. A áno, myslím si, že Ukrajina na ich územia po tom všetkom definitívne stratila nárok.

A prečo tá odbočka na Ukrajinu? Lebo to, že by tu radi tí všelijakí plagiátori z minulých vládnych strán a občianski aktivisti z rôznych péesáckych mimovládok a “iniciatív” chceli zopakovať “úspech” z kyjevského Majdanu aj u nás, je zrejmý fakt. Opičia sa po tých organizátoroch tamojšieho prevratu takmer do bodky. Aj tam sa opozícia zjednotila, a bolo na tých tribúnach a v uliciach všeličo. To, čo ich spojilo, bola nenávisť, vyvolávaná zámerne dlhodobo organizátormi a režisérmi toho prevratu, medzi ktorými bola v jednom šíku s radikálmi z Pravého sektora Victoria Nulandová, námestníčka ministra Anthonyho Blinkena, veľvyslankyňa pri NATO, hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia, zaoberajúca sa Európou a vzťahmi k Rusku a horlivá podporovateľka vyzbrojovania Ukrajiny. A niežeby USA mali niečo spoločné s tou vojnou do posledného Ukrajinca!

Uvidíme, ako sa zachová mierotvorca Trump. Rusko má podľa neho uzavrieť s Ukrajinou dohodu o ukončení “tejto smiešnej vojny”, inak naň uvalí ďalšie sankcie a vysoké clá na všetko, čo sa z Ruska dovezie do USA, a má sa to týkať aj ďalších “podieľajúcich sa krajín”. Rusi sa však najprv chcú pozrieť, akú dohodu Trump navrhuje. Moskva je otvorená dialógu o ukrajinskom konflikte, ale najdôležitejšie je odstrániť základné príčiny krízy. Treba urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo tretej svetovej vojne. 

Nemyslím si, že Putinovi bude stačiť Trumpovo vyjadrenie sympatií a lásky k ruskému ľudu.

My si tu u nás pre naše domáce potreby urobme skúšku radovým občanom, aby sme si ujasnili príčiny krízy a odvrátili hrozbu vojny v našich uliciach. Za výtržnosti, akých sa dopúšťajú aktivisti hnutia Lajno (lebo to je názov, ktorý si zaslúži), Matovič s Pročkom, by už ten obyčajný človek putoval na políciu v putách. Ale nie, v prípade tých primitívov je to inak, s nimi, a s markizáckym redaktorom, ktorý došiel zrejme na Matovičovu objednávku, aby prispel k podnecovaniu a eskalácii nenávistných prejavov, si policajti podávajú ruky. A nič sa im nestane. Môžu ďalej beztrestne skúšať prekračovať medze.

Vieme, kam to napokon vedie, keď takéto drzé správanie nezarazia včas rodičia alebo učitelia nevychovancom, ktorí sa nevedia vpratať do kože. Stanú sa nezvládnuteľnými. Potom je už iba otázkou času, kedy dôjde k nejakým agresívnym útokom s fatálnymi následkami.