naokraj

Pretože sa mi nechce chystať sa na obvyklú vianočnú inváziu a upratovať, napíšem sem taký predvianočný príspevok. Zajtra už mi bude horieť za pätami a asi sa celý deň nezastavím. Vianoce sú za dverami a mne začína každoročný asi dvojtýždňový cyklus plného nasadenia, počas ktorého si pre seba urvem len tie dve hodinky skoro ráno. Vstávam, keď väčšina ľudí ešte spí, lebo chodím plávať. Už som si kúpila malú baterku, aby som sa mohla, keď tu bude plno, za tmy vytratiť z domu bez zažínania svetla. Po nájazdoch potomstva si tak týždeň vždy slastne lebedím uprostred toho vyľudneného zimného tábora, cez ktorý sa prehnali a je mi úplne fuk, že je zase všetko hore nohami. A tak to zrejme ešte chvíľu potrvá, hoci človek nikdy nevie a vždy je tu možnosť, že je niečo už naposledy. Ja si len pamätám na ten deň, keď som prichádzala po dlhšom čase zase raz domov na víkend a celou cestou od autobusovej stanice mi v hlave bežali ako nejaké titulky slová posledné leto, posledné leto, posledné leto… A doma som zistila, že stará mama mala mŕtvicu a pravdepodobne zomrie. Aj sa tak stalo.

Teraz je dočasné táborisko u mňa doma. Tie naše bývalé sú ako opustené chátrajúce staničky pri zrušených tratiach. Osamotené potíšku vrastajú do húštin z náletov.

Dnes som si vyšla trochu do ulíc, že zase privlečiem niečo do vianočných zásob. Na námestí a hlavnej ulici sú už nachystané každoročné vianočné svetielka, z kulturáku púšťajú vianočné pesničky, aby prispeli k vianočnej atmosfére. Teplý slnečný deň sa k nej až tak nehodil. V obchodoch rady s vrchovato naplnenými košmi. O tom čase prichádzajú za nákupmi ľudia z okolia. Najmä Rómovia. Oni nakupujú viac ako bieli. Veľa múky, cestovín, vrecia zemiakov, kilá baleného mäsa, salámy, párky, niekoľko chlebov, kôpka rôznych keksov, asi osem hláv kapusty, celé veľké balenia coca-coly… Z mäsny odchádzajú s niekoľkými plnými igelitkami bravčových rebier a rozličných iných častí prasaťa. Sú hrdí na to, že na oslavách nešetria a že gádžovia majú chudobnejší stôl na Vianoce než oni! To je môj poznatok z debát s nimi na témy o Rómoch a gádžoch. My gádžovia sa nevieme spolu ani poriadne zabávať a sme lakomí. Aj fotky v mobile mi ukazovali, aby som uverila, že nekecajú.

Dôchodci sa na pochôdzkach po obchodoch špecializujú na prehliadku tovaru a zisťovanie výhodných akciových cien. Dosť pravdepodobne nie sú v skutočnosti také výhodné ako sa tvária. Ale ten dobrý pocit, ktorý človek má, keď mu účtenka oznámi, že dnes ušetril 5 eur, ten stojí zato! Všímam si, že skoro všetci tí starší ľudia majú nejaké pohybové problémy. Medzi rovesníkmi Studénkovej nenachádzam takmer nikoho, kto by nekrivkal, neknísal sa, alebo ledva neťahal nohy za sebou. Aj z útržkov rozhovorov je zrejmé, že majú prehľad o liekoch na rôzne choroby. Ešte nie je ani obed, a v okolí autobusky sa už zhromažďujú hlúčky pofajčievajúcich tínedžerov prevažne z rómskeho etnika, ktorí už na dnešok mali dosť vyučovania na stredných školách. O chvíľu sa nimi naplnia posledné dopoludňajšie autobusy. Ja som kedysi zo školy skorší autobus než ten o štvrť na štyri ani nestíhala. Ten do školy mi šiel o šiestej ráno a doma som bola najskôr o piatej. A to nám tí učitelia ešte naváľali plno domácich úloh a učenia!

Dnes sú pokrokoví pedagógovia toho názoru, že žiak sa má všetko stihnúť naučiť a precvičiť si v škole a zadávanie práce na doma ho zbytočne zaťažuje. Tým deckám z autobusky pred pol dvanástou na to stačia tri vyučovanie hodiny.

V ďalšom obchode už cestou domov si kupujem zmrzlinu. Ruskú. Keď sa volá korektne inak, než bol tento jej tradičný názov, napríklad Ukrajinská zmrzlina, nekupujem ju. Sadám si s ňou a nákupom s vianočnými zásobami na lavicu za blízkou reštauráciou. Zmrzlina sa v zime dobre líže, netopí sa a netečie. A vonku nikto nikde neposedáva po lavičkách, takže máte na výber, kde si sadnete. Ale okoloidúci majú obavy, či neprechladnete a či vás z tej zmrzky nerozbolí hrdlo. Aj tentoraz som zaujala jednu z okoloidúcich senioriek.Stihla sa mi popri vyjadrení obáv o moje zdravie vyrozprávať o svojich bytových problémoch. Mala totiž namierené na bytový podnik, bola pravdepodobne obedňajšia prestávka a ona si pred pokračovaním v ceste potrebovala vydýchnuť. Potom išla okolo nejaká jej známa, a tak sa pridala k nej. Nevadilo mi robiť zas niekomu našepkávaciu vŕbu. A okrem toho mi z vďačnosti, a lebo sa to pred Vianocami patrí, zaželala pekné sviatky.

No, veľmi to na na Vianoce ani nevyzerá. Aj tí kuriéri toho roku jazdia okolo, zdá sa mi, pomenej. Počasie je skôr jarné a je tak nejako zvláštne. Podobne, ako keď v lese naraz všetko podozrivo stíchne. Ani tie listy sa nepohnú. Také čudné napätie, nabádajúce k ostražitosti. Je možné, že dokážeme vycítiť tak ako iné živočíchy, keď sa blíži napríklad zemetrasenie, alebo zosuv pôdy. Možno máme ten šiesty zmysel. I keď aj obyčajný rozum nám vraví, že tieto Vianoce, ak sa nezastavia tie besy, ktoré teraz ovládajú ľudí, kľudne môžu byť aj posledné.