naokraj

hneď zrána som si pozrela nové video Oskara Rózsu, staré vtedy len sedem hodín. Pán Pižurný, ktorého si pamätám z Nového Slova mladých, kde začínal s Urbanom a Pémom (tí traja ma hneď zaujali, mňa Mihálik sprdol ako sirotu, až Vojtech Kondrót ma potom pochválil a uverejnil mi pár vecí ;-)) upozornil na to, že si Dorota Nvotová zakladá kanál na Telegrame, aby podnietila na život a na smrť znepriatelené tábory vyjsť zo zákopov a začať rokovanie o prímerí. Rózsa pochválil nový umelecký počin Nvotovej, akúsi jej novú, asi vianočnú pesničku (Vianoce – čas, keď na chvíľu odstavili mlynček na mäso a na západnom fronte nastal kľud). Jeden účastník diskusie pod mojím nedávnym článkom opakovane trval na tom, aby som za Rózsu vysvetlila, ako to myslel s tým, že jeho úprava hymny nie je pre všetkých. Pán Rózsa mu to vo videu povie sám, ale podľa mňa to bolo jasné hneď na začiatku, len sa hodilo do konceptu vysvetľovať si to po svojom.

Neviem, či sa mi úplne chce pozrieť sa na ten Dorotin kanál na Telegrame. Možno v rámci odkladania predvianočného upratovania omrknem. Oskar Rózsa jej navrhol, aby diskusiu začali definíciou slova dezolát. Nech každý účastník vysvetlí, čo si pod ním predstavuje. Ďalším slovom by mohlo byť – to by som navrhla ja – nácko. Nie nácek, to je asi po trnavsky, či ako. Skutočne by ma zaujímalo, či používatelia nadávok do fašistov a náckov, a môžeme pridať aj boľševikov a na druhej strane trebárs liberálov či neomarxistov, vedia vysvetliť pôvod a obsah tých pojmov! Tiež by ma zaujímalo, ako by si asi niektorí iní predstavovili takú neliberálnu demokraciu, keď furt melú o liberálnej.;-) Hanbím sa, ale fyziku som sa snažila v škole iba prežiť, tak by som používateľov týchto pojmov prirovnala k tomu, ako keby som ja začala filozofovať o elementárnych časticiach. Fyzikár na gympli ma mal pre moju zjavnú antipatiu k prírodným vedám v zuboch a rád sa zabával na môj účet pred tabuľou, kde som väčšinou zaryto mlčala a tvárila sa odbojne, až kým nezabavil spolužiakom za mnou spod lavice zošit s nejakými mojimi grafomanskými výplodmi. Jemu sa, napodiv, zapáčili. Musela som síce absolvovať tzv. postupku, čo bol posledný pokus pred hroziacim reparátom, ale nenechal ma rachnúť. Dokonca som sa na tú skúšku, keď sa mi fakticky ospravedlnil za náš dovtedajší spôsob komunikácie, aj celú noc učila. On reparát u riaditeľa nespravil. Mravokárcovia vyhrabali na neho, čo potrebovali, aby sa ho konečne zbavili a vyhodili ho. Jeho štvrtáci boli z toho vtedy na prášky. A ja som zistila, že nie je až taký idiot, ako som si myslela len preto, že som nemala záujem porozumieť fyzike.

Stavanie mostov je fajn. My tu máme také riečky, ktoré dokážu byť fakt divoké, keď sa niekedy poriadne zleje. Už to párkrát vzalo mosty cez ne. Jeden, z ktorého sa aj skákalo za letných horúčav do spoločnými silami postavenej hate, už nikdy nenahradili novým. Nebolo by to v záujme tých, ktorí si medzičasom nadobudli do svojho vlastníctva okolité pozemky a nechcú, aby im okolo prechádzali cudzí ľudia. Tak asi patričné miesta presvedčili, že most obnoviť netreba. Tí, čo sa chcú dostať na druhý breh rieky, a tadiaľ, kde býval kedysi most by to mali bližšie, musia obchádzať, alebo prebrodiť koryto. A tam na druhej strane ešte riskujú, že sa na nich z otvorenej brány vyrúti agresívny pes.

Ja niekedy, len tak naboso, cez ten brod prejdem. Dno je kamenisté a voda aj v lete poriadne svieža. Z tých ubrechaných psov s penou na tlame dobrý pocit nemám. Ale čo už, len slúžia svojim pánom…