naokraj

Vypočula som si rozhovor s jedným mladým a veľmi sympatickým mladým Rusom na nejakom českom youtubovom kanáli. Češtinu mal perfektnú, akurát s ľahkým ruským prízvukom, ale rozhodne oveľa lepšiu, ako exulant Gál alebo Babiš. Zrejme sa dostal do ČR v tej vlne exodu Rusov na začiatku vojny s Ukrajinou. Pracuje v oblasti IT a má vysokoškolské vzdelanie, takže je pre ČR nesporne prínosom. Spolu s ním z RF odišlo za veľkého potlesku Západu okolo milión ruských občanov, mladých a vzdelaných ľudí, ktorých by potrebovala ruská ekonomika, a ak sa niekde záporne vyjadrovali o pomeroch vo svojej vlasti, boli označení za “agentov” a sú voči nim zavedené sankcie, napríklad aj majetkové. Súčasne Rusko, menovite ten ich diktátor Putin, víta návrat tých, ktorí si odchod z vlasti medzičasom rozmysleli, a vraj, ako tvrdia Rusi, už sa ich asi polovica aj vrátila. Sú však aj takí, čo navrhujú poslať ich do Magadanu. Kto by nevedel, to je mesto a oblasť na Ďalekom východe, kde sú významné náleziská drahých kovov a kedysi sa tam posielali politicky nežiadúci do gulagov. V ruskej Štátnej dume sa vyskytuje všeličo, aj takí, čo dumajú o návrate tvrdého stalinského režimu. Rusi majú nakoniec ešte šťastie, že majú toho Putina, skôr by sa mali báť, a s nimi aj ten demokratický Západ, čo by sa mohlo stať, keby sa splnila ich nedočkavá túžba a konečne by podľahol niektorej z tých nevyliečiteľných chorôb, ktoré mu na diaľku diagnostikovali.

Chlapec odpovedal českému youtuberovi na množstvo otázok, ktoré sa týkali spoločenských a politických vzťahov, životnej úrovne, školstva, spôsobu života. Evidentne bol tlačený do toho, aby vykreslil Rusko vo farbách, ako ho poznáme z médií, šíriacich o ňom informácie, založené na množstve zaužívaných stereotypov. Vďaka pôjdu u starých rodičov, kde sa skladovali všelijaké veci ešte z čias I. svetovej vojny, som sa kedysi dostala aj k nejakému tomu časopisu z doby, keď bol šéfom Úradu propagandy počas Slovenského štátu. starý otec Borisa Zalu, smeráckeho odídenca a v súčasnosti jeho oponenta. O Rusku tam písali v podobnom duchu, ako sa o ňom dnes dozvedáme od propagandistov v Denníku N či v Aktualitách sk. Niežeby niečo z toho nebola bývala pravda, ale používali tú istú metódu ako tí dnešní rusofóbni propagandisti: zoširoka sa rozpisovali o jeho zlých stránkach a všetko, čo by mohlo vyznieť čo i len trochu pozitívne a v prospech ruského národa, zatĺkali. Vyrobili z Rusov krvilačné neľudské monštrá, ktoré sú pre svet smrteľnou hrozbou. Detaily si nepamätám, ale čo si pamätám, je, že to bol presný opak toho, čo sme sa o Rusoch vtedy dozvedali z dobovej propagandy. A asi už vtedy mi došlo, ako sa môžu obrazy tej istej veci v hlavách ľudí diametrálne líšiť v závislosti od sprostredkovateľa, od toho, kto im ich do tých hláv vkladá.

V Česku je viac rusofóbne naladených jedincov než u nás, u nás je na oplátku zase viacej tých naivných nekritických obdivovateľov Ruska, ruského národa a Putina, hoci niektorým (napr. viď Marčeka, ktorý by už mal prestať šaškovať na tých svojich sebapropagačných manifestáciách) úprimnosť tej lásky k bratskému slovanskému národu ani neverím. Ale myslím si, že vcelku sme ako národ Rusom naklonení oveľa viac než Česi, oni sa stihli za tie stáročia ponemčiť, ale my, zadubenci, sme sa tu schovali v týchto našich dolinách medzi horami a civilizačné vplyvy nositeľov vyspelej európskej kultúry nás viacmenej míňali. A keď Rusko vstalo z popola, objavilo sa pred nami na východnom horizonte ako hviezda nádeje na prežitie. Jedno, že vzdialená, ale bolo to aspoň svetlo na konci tunela. Nakoniec sme síce, ako nás to učili na hodinách dejepisu – však, vy, čo neradi memorujete – dali prednosť predsa len austroslavizmu za podmienky, že nám naši kolonizátori dovolia sa emancipovať v rámci ich koloniálnej ríše, ale v tom čase fascinujúco prekvitajúca ruská kultúra sa nám nemohla nestať duchovným povzbudením a vzorom. A odvtedy sme s ňou pevne spojení, i keď by to mnohí chceli zrušiť, aj exorcistov si na to pozývajú, a nie a nie z nás dostať toho ruského démona!

A vôbec, svet by bol ihneď lepšie miesto, keby sa tých Rusov nadobro zbavil! Ruské Bystré, Ruská Kajňa, Ruská Nová Ves, Ruská Poruba, Ruská Voľa, Ruská Voľa nad Popradom, Ruská Volová, Ruskov, Ruskovce, Ruský Hrabovec, Ruský Potok založené rumunsko-rusínskymi pravoslávnymi osadníkmi (valašská kolonizácia, slečna Tamara!) by bolo vhodné premenovať, lebo je politicky nekorektné používať v geografických názvoch prívlastky odvodené od slova Rus. Ukrajinci sa od Rusov a spoločného pôvodu východných Slovanov dištancujú, mali by sme teda v menách tých obcí slovo “rus – ký, – á, – é” nahradiť slovami ukrajin -ský, -ská, -ské, lebo veď ani Rusíni podľa nich nie sú žiaden národ, neexistujú, existujú iba Ukrajinci. Stavím sa, že ak na to ešte predo mnou nikto neprišiel, čoskoro to v našom parlamente navrhne! Ruskovce sa potom budú volať Ukrajinkovce na rozdiel od Rusoviec – Ukrajinoviec.

Hm, odbočila som, ale nevadí, nadviažem, lebo v tom rozhovore s mladým Rusom sa hovorilo aj o názvosloví a pomníkoch zo sovietskych čias. Rusi napr. na rozdiel od Čechov nepremenúvajú námestia, ulice a parky a nebúrajú pamätníky, keď ich predtým v nadživotnej veľkosti postavili, aby sa týčili nad mestom ako symbol bezvýhradnej lojality s mocipánmi. Chalan bol z Čeľabinska na Urale, kam Stalin za vojny presťahoval priemysel z území, kde zúrili boje s nacistami. Čeľabinsk za sovietskej éry nepremenovali podľa žiadneho z boľševických potentátov, ako sa to stalo s inými historickými mestami, ale jeho obyvateľstvo je potomstvom tisícov evakuantov zo západnejších oblastí Ruska, ohrozených nemeckou okupáciou a genocídou za II. svetovej vojny. Lebo to presne tí Nemci vtedy na východných Slovanoch – untermenschoch – páchali. Česi sa ponemčiť ešte dali, ale tá nižšia rasa na východe bola vhodná len ak na hnojenie pôdy pre germánskych roľníkov. Preto náš Rus nemohol neoznačiť 9. máj (vtedy, Tamara, podpísali hitlerovci kapituláciu aj pred tými Rusmi, hoci toho 8. mája sa západní spojenci poponáhľali ukradnúť im víťazstvo vo vojne) za druhý najvýznamnejší sviatok v RF hneď po Novom Roku. My to po novom, podľa osnov inovovaného dejepisu, oslavujeme 8. 5. Lebo nás oslobodili Američania. A ten pamätník na Dukle by bolo konečne zbúrať, alebo premiestniť, ako navrhuje protagonistka zamatovej revolúcie a herečka Ľubica Blaškovičová s tým košickým na Námestí osloboditeľov. (Volá sa ešte hotel Slovan Slovanom?)

Youtuberovi sa nepodarilo celkom vymámiť z Rusa obraz RF, tak ako ho majú nakreslený v manuáloch progresívni mládežníci: ako krajinu zemľanok, bezzubých notorických alkoholikov v špinavých červených trenírkach, bábušiek vo vatovaných kabátoch, mafiánov s vytetovanými fašistickými symbolmi. Ba ani sme sa nedozvedeli, že ruské školstvo je oproti tomu českému zaostalé, nekvalitné a zamerané na vymývanie mozgov mládeži putinskou propagandou, a nevyzerá to ani na zvýhodňovanie študentov ruskej národnosti, skôr naopak. Zdá sa, že Rusom, práve tak, ako Čechom a Slovákom, záleží, aby sa mohli pýšiť vysokoškolským titulom, ale máloktorý sa potom chce a dokáže uplatniť v odbore, ktorý študoval. Tak ako u nás, aj u nich študujú na prestížnych univerzitách viacerí vďaka korupcii, protekcii či podvodu pri skúškach. Rozdiel je snáď len v tom, že nie všetci môžu študovať za štátne, len prvých päťdesiat z tých, ktorí urobili skúšky a boli prijatí. A majú tiež problém s odchodom schopných absolventov do zahraničia. Rusi, tak ako Česi a postupne to hrozí aj Slovákom, už nechcú manuálne pracovať (a to ani študenti popri štúdiu), také zamestnania prenechávajú imigrantom z bývalých sovietskych republík, ktoré sa odtrhli od ZSSR.

A áno, Moskva so svojimi 15 miliónmi obyvateľov je štát v štáte, úplne odlišné miesto od takého vzdialeného regiónu, z ktorého pochádza youtuberov hosť. Ale neplatí to aj pre Prahu alebo Bratislavu? Nezarába v Bratislave človek podstatne viac ako niekto v rovnakej pracovnej pozícii vo Vranove nad Topľou? Jaaaj, ale musí si zobrať hypotéku na drahý byt a vo Vranove si ho kúpi za oveľa menej. Lenže tam zas nezoženie robotu, z ktorej by pokryl popri pôžičke každodenné potreby rodiny. No a? Tak nech predá lacno byt Rómom a odsťahuje sa do Bratislavy. Tak to robia ľudia aj spoza toho Uralu.:-)

A čo cenzúra, zaujímalo youtubera. Chlapec z Ruska sa trochu rozhovoril o opatreniach Putinovej vlády, ako je blokovanie FB, YT (keď predtým zas tieto sociálne siete cenzurovali všetko nehodiace sa západnej propagande), ale zároveň poznamenal, že každá babička v Rusku si s tým dnes poradí cez dobrú VPN. Hovoril aj o Durovovom Telegrame a súhlasil s českým hostiteľom, že mu tiež už na začiatku Telegram pripadal ako fajn aplikácia pre obchodníkov s drogami.

Priznám sa, nedopočúvala som si celý ten rozhovor. Nie kvôli tomu, že by ma názory mladého muža z Ruska na jeho domovinu nezaujímali, alebo že by mi mali vadiť niektoré jeho názory nesúhlasné s mojimi. Šiel mi na nervy ten Čech tým, ako okato sa snažil vytiahnuť z ruského hosťa niečo, čím by sa potvrdilo, že tá hrozná RF je kolos na hlinených nohách tesne pred zrútením, že je to neznesiteľná totalitná diktatúra, z ktorej utekajú všetci mladí, schopní a demokraticky zmýšľajúci mladí ľudia do takých úžasných demokratických a slobodných štátov, ako je ČR. ČR, kde si každý slobodne môže vyjadriť svoj názor a nikto ho za to neudá, nevyhodí z práce, ani ho nebude trestne stíhať. Asi ako tú pražskú učiteľku Martinu Bednářovú za jej vysvetlenie príčin vojny na Ukrajine žiakom, nezodpovedajúce štátom nariadeným metodickým pokynom, podľa ktorých je v tom Ukrajina a jej západní podnecovatelia nevinne.

Keby som mala príležitosť, poviem tomu chalanovi z Čeľabinska, aby si dal v budúcnosti na podobných záujemcov o rozhovory o jeho vlasti pozor. Im totiž nejde o to, aby o nej povedal niečo pozitívne, nechcú, aby im niekto vyvracal ich čiernobiele predstavy. Chcú iba, aby im niekto potvrdil, čo by chceli počuť. A mne sa zdá navyše neetické ohovárať svoju vlasť a svoj národ pred cudzími len preto, aby som splnila ich očakávania a nejako medzi nich, s ich zjednodušeniami a predsudkami, zapadla. Áno, vidím, aké máme nedostatky. Viem, že je tu toho plno, čo by bolo treba naprávať. Ale svoje problémy si máme riešiť my sami, a tu doma medzi sebou. Tomu sa, myslím si, hovorí svojbytnosť. Alebo nie?

na okraj:

• Sovietska armáda bojovala na československom území 235 dní – od 20.9. 1944 do 11.5. 1945. Na československém území padlo 138 000 až 144 000 sovietských vojakov.