naokraj

Podľa nemeckého kancelára Merza, ktorý presadzoval strategickú porážku Ruska a zasadzoval sa za vojenské posilňovanie Ukrajiny, je zrazu Rusko “európska krajina”, najväčší sused Nemecka. Povedal to 14. januára 2026 na novoročnej recepcii v Halle a vyjadril nádej na obnovenie rovnováhy vo vzťahoch s Moskvou, ak bude zaručený mier a sloboda. Predtým ruské útoky na civilnú infraštuktúru označoval za ”najzávažnejšie vojnové zločiny“ a hovoril o “ruskom terore”, tvrdil, že ruské jednotky denne porušujú právo, mučia a zabíjajú civilistov aj vojakov. Nepripúšťal žiadne zločiny Ukrajincov. Ešte v septembri vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je „azda najhorší vojnový zločinec našej doby“ a že s takýmito ľuďmi treba zaobchádzať nekompromisne a “pre zhovievavosť nie je miesto.“

Aj bývalý bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (v súčasnosti nórsky minister financií), ktorý predtým staval na možnú vnútornú krehkosť Ruska pod tlakom dlhotrvajúcej opotrebovacej vojny*, je odrazu politickým realistom a volá po pragmatickejšom prístupe k Rusku. Chce s ním viesť priamy dialóg ako so susedom (Der Spiegel, 17. januára 2026) o ukončení bojov na Ukrajine, a tento dialóg by mal byť vedený podobným spôsobom, akým medzi sebou komunikujú spojenci. Volá, ako predtým navrhoval Putin, po návrate ku kontrole zbrojenia, k rokovaniam o nových rámcoch jeho obmedzenia, aby sa znížilo riziko neúmyselnej eskalácie a nedorozumení.

Stoltenberg sa pripravuje na prevzatie funkcie predsedu svetového “nezávislého” fóra o medzinárodnej bezpečnostnej politike Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC), hneď po skončení svojho vládneho pôsobenia v Nórsku. Zvolila ho tam Rada nadácie, ktorá na posilnenie transatlantických vzťahov počas Studenej vojny toto fórum založila.

Pri pátraní po zakladateľoch, zdrojoch financovania a predstaviteľoch tejto nadácie som narazila aj na 86 ročnú Nancy Pelosi, americkú kongresmanku, známu “nekompromisným postojom” voči Číne a Rusku, označovanú aj za “symbol korupcie” v politike. Má byť kľúčovou americkou predstaviteľkou MSC, kde od februára 2023 pôsobí ako členka Poradného zboru.  Radí vedeniu MSC pri strategických rozhodnutiach a tematickom zameraní konferencie. Pelosi je významnou postavou americkej Demokratickej strany a jej hlásnou trúbou v medzinárodnej politike. Vladimira Putina označila za “zlosyna“, “zločinca našej doby” terorizujúceho civilistov, a dôrazne trvala na porážke Ruska. (Na februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 2026 sa očakáva už jej labutia pieseň, končí aj v Kongrese, oznámila odchod do dôchodku v roku 2027.)

Už aj český prezident Petr Pavel je uzrozumený s tým, že Ukrajina by mala byť pripravená urobiť niekoľko „bolestných ústupkov“, aby ukončila konflikt s Ruskom. Talianska premiérka Giorgia Meloniová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa tiež zasadzujú za obnovenie diplomatického dialógu s Ruskom, lebo hovoriť len s jednou stranou (Ukrajinou) nestačí. Meloniová navrhla vymenovanie špeciálneho vyslanca EU pre rokovania s Ruskom, aby únia vystupovala jednotne a vyhla sa “chaotickému“ prístupu, ktorý by vyhovoval Putinovi. Brusel pod vedením Ursuly von der Leyenovej ešte vajatá; vraj situácia na priame rozhovory s Putinom “ešte nenastala“. EU ide podporiť Ukrajinu ďalším balíkom finančnej pomoci vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 – 2027, aby sa údajne posilnila pozícia Ukrajiny pri budúcich rokovaniach. Pre posilňovanie vyjednávacej pozície Ukrajiny EÚ pracuje na 19. balíku sankcií voči Rusku v márnej nádeji, že dotlačí Putina k rokovaciemu stolu, kde s ním Ukrajina bude môcť vyjednávať z pozície sily. (Nesmejte sa! To Ursula myslí úplne vážne.)

Ako jediného kandidáta (pardon, rodovo nekorektné, viem!) na tieto rokovania za EU sama seba vníma paranoidná estónska rusofóbka Kaja Kallasová, “ministerka” EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, a poľský minister zahraničných vecí, podpredseda vlády Radoslaw Sikorski, ktorý chcel zatknúť Putina, ak by letel ponad Poľsko, jej sebahodnotenie bezvýhradne podporuje.

Rusi sa na predstave rokovania so špeciálnym európskym vyslancom dosť bezuzdne zabávajú. Vraj si ho Putin posadí na druhý koniec svojho dlhého stola, vyslanec tam niečo sám pre seba zaševelí, niečo o ukrajinskej sile, neochvejnej ceste Ukrajiny do európskych štruktúr, o ruských reparáciách, znížení stavov v ruskej armáde, žiadnych redukciách tej ukrajinskej, a Putin ho pošle domov.

Rusko na Kallasovú v roku 2024 vydalo medzinárodný zatykač a zaradilo ju na zoznam hľadaných osôb, keďže je obvinená z trestnej činnosti súvisiacej s odstraňovaním sovietskych pamätníkov v Estónsku. Slovami Peskova –  za „nepriateľské kroky voči historickej pamäti“ a „zneucťovanie pamiatky sovietskych vojakov“, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne. Predstava, ako ju Rusi po príchode do Ruska zatýkajú, je naozaj srandovná. Alebo si Kaja myslí, že Putin za ňou poletí niekam do Bruselu či Štrasburgu?

Táto osoba je terčom posmechu aj kvôli jej dezorientácii v histórii a diplomacii a mdlému rozumu.

Ruská propaganda dlhodobo využíva “naratív” o fašizme v Pobaltí na diskreditáciu ich vlád, hovorí „naša“ propaganda, a je to do istej miery pravda, hoci ruské vnímanie kolaborácie pobaltských (a iných) národov na území Sovietskeho zväzu sa od toho nášho značne odlišuje. Kolaborácia s Hitlerom  pre Estóncov nebola prejavom sympatie k nacizmu, ale pragmatickým spojenectvom proti ZSSR, tvrdí estónsky naratív. Preto príchod nemeckého Wehrmachtu Estónci brali ako oslobodenie. (Bolo by namieste pouvažovať, či väčšina Slovákov a ich vtedajších vládnych predstaviteľov nevnímala len tak náhodou zmluvu o ochrannom pomere s Nemeckom ako pragmatické spojenectvo.)

Počas II. svetovej vojny v nemeckých ozbrojených silách pôsobil značný počet Estóncov, nielen v dobrovoľníckych práporoch podriadených Wehrmachtu, samostatných estónskych práporoch bojujúcich po boku nemeckých divízií, ale aj v jednotkách Waffen-SS a pomocných policajných zboroch. Zaslúžilí veteráni bojujúci po boku nacistov sú v Estónsku považovaní za obrancovov vlasti pred sovietskou agresiou. Že títo veteráni sa podieľali aj na holokauste, asistovali pri masových popravách, strážení get a koncentračných táborov nielen v Estónsku, ale aj v okupovanom Poľsku a Bielorusku, a že aj s ostatnými kolaborantami, napr. s Ukrajincami, Lotyšmi, Litevcami sa pritom obzvášť vyznamenávali, o tom sa nehovorí. A že sama Kallasová je z rodiny takého zaslúžilého veterána, to, okrem ruskej propagandy, tiež nemá čo koho dnes zaujímať! Hoci, ako iste všetci vieme, na tom, ako človek myslí, na základe čoho si utvára názory, aké má motivácie, ako sa správa, má veľký podiel socializácia, a to hlavne v rodine, v najbližších skupinách. A tak môže byť, že Kaja Kallasová bola vychovávaná k nenávisti voči Rusku a Rusom a bol jej vštepený ten alternatívny výklad histórie, ktorý tu zdieľajú viacerí, čo mysleli, až vymysleli fúrik.

Premiér britskej vlády Keir Starmer ani v roku 2026  nemá v pláne telefonovať ani priamo rokovať s Vladimirom Putinom. Britská ministerka zahraničia Cooperová vyhlásila, že Spojené kráľovstvo nepodporuje iniciatívu Francúzska a Talianska na obnovenie priameho dialógu s ruským lídrom, kým sa nepreukáže jeho skutočný záujem o mier. A Británia chce túto dohodu podložiť silou. V rámci „Koalície ochotných“ deklarovala zámer vyslať na Ukrajinu po dosiahnutí prímeria na odstrašovanie Ruska svoje jednotky. Starmer sa opiera o veľmi dobre zmanipulovanú verejnú mienku v Británii, ktorá je naklonená podpore Ukrajincov vo vojne proti Rusom.

Spojené kráľovstvo nemá zavedenú povinnú mobilizáciu ani brannú povinnosť, ale chystá významné zmeny, aby čelilo  personálnej kríze v britskej armáde. Počet vojakov v plnej službe klesol asi na 72 000, čo je najmenej od čias napoleonských vojen. Britské ministerstvo obrany upravilo viaceré vekové limity pre vstup do armády. Maximálny vek, do ktorého môžu byť bývalí vojaci povolaní späť do služby v prípade krízy, sa zvyšuje z 55 na 65 rokov.

Tak tým seniorom prajem, aby im výmena kĺbov dopadla dobre a aby tak mohli prispieť k úspešnému odstrašovaniu toho zlého Ruska, hrozby pre celú Európu! Starmer prinesie Európe mier a ochráni ju pred Putinom, ako v časoch Mníchova pred Hitlerom…

Ale o tom rovná sa medzi fašizmom a sovietskym, a nebodaj ešte “Putinovým režimom”, prípadne nacistickou (fašistickou) ideológiou a marxizmom, zase až nabudúce. Bolo by toho naraz príliš veľa. 😉

* Opotrebovacia vojna (totálna vojna): Stratégia, pri ktorej nie je cieľom prelomiť front jedným úderom, ale postupne vyčerpať ľudské, materiálne a hospodárske zdroje nepriateľa až do jeho úplného kolapsu