Osvietenejší pozorovatelia si všímajú príznaky rozkladu na západe Európy a pomaly, ale iste sa blížiaci krach EU. Patrí k nim spisovateľ Nikolaj Lilin, ktorý EU prirovnal k šikmej byzantskej veži v Pise.
Do projektov na ich záchranu sa už investovalo veľa peňazí, pričom mnoho z nich sa rozkradlo, no nakoniec sa obe zrútia. Jediné, čo tie európske štruktúry nemajúce inak spoločné záujmy drží ešte pokope je, že na tej naklonenej veži možno veľa zarobiť, dobre si nakradnúť. Mnohí euročinitelia sa takto nabalili pri korupcii počas pandémie, a to isté sa deje teraz, keď im preto vyhovuje vojna na Ukrajine. Lilin si všíma hysterické reakcie európskych politikov a ich médií na Putinove vyjadrenia o nich (Pravda nijako nezaostávala a splnila zadanie). Vysvetľuje, že Putin nenazval politických lídrov EU sviňami, ale použil metaforu, v ktorej ich prirovnal k podsvinčatám, lebo to nie sú dorastení a zrelí politici, sú pod vplyvom alfasamca vedúceho stádo – USA. Oni sami nemajú nijakú reálnu geopolitickú iniciatívu, nie sú zodpovední a nezávislí. Hrozí, že budú vmanévrovaní do nejakej vojnovej avantúry a na tom všetkom budú zarábať oligarchovia, tie najväčšie svine v zákulisí, ktoré sa nebudí zúčastňovať.
Stav rozkladajúceho sa “kolektívneho Západu” sa Lilinovi asociuje s novelou Michaila Bulgakova z 20. rokov 20. storočia “Psie srdce”, čo je satirická alegória na pokusy sovietskej vlády v dobe boľševickej utópie vytvoriť nového socialistického človeka. Novela je o túlavom psovi Šarikovi, ktorému profesor experimentujúci s omladzovaním transplantuje semenníky a hypofýzu zomrelého ožrana. Zo psa sa stane nekultúrny, hrubý, vulgárny alkoholik a oportunista Poligraf Poligrafovič, neschopný samostatnej myšlienky.
Lilin nie je sám, komu experimenty politických lídrov Európy pripomínajú sociálno-inžinierske pokusy štátnej moci v komunistickej totalite o pretransformovanie ľudskej psychiky a spoločnosti podľa marxisticko-leninskej ideológie. Neúspešný pokus profesora je symbolom nemožnosti umelo a násilne zmeniť prirodzenosť človeka štátnou mocou tak, ako sa o to pokúšajú experimentátori z Bruselu a ich domáci poskokovia..
Lilina čoskoro Martinus a Panta Rhei asi upozadia do nejakej spodnej poličky v zapadnutom zaprášenom regáli v najvzdialenejšom rohu predajne. Ja si ho odtiaľ vyhrabem a budem mať aspoň v lete pri vode zase čo čítať. Teraz je z veľmi úspešného spisovateľa ruský agent a bohviečo sa všetko ešte znesie na jeho hlavu. Aj na moju. 😉
Mňa však zaujali jeho názory, napr. aj na Odesu, ktorej som sa venovala minule. Takže sa ešte k nemu vrátim nabudúce.
Celá debata | RSS tejto debaty