Birmovaný komunista

Niektorí prostáčikovia, ktorým chýba invencia a nedokážu samostatne myslieť, neustále opakujú tie isté klišéovité invektívy na adresu hlavného objektu svojej nenávisti. Špeciálne ten “birmovaný komunista” mi už riadne lezie na nervy!

Moja stará mama z východu (pôvodne gréko a potom od zákazu ich cirkvi rímskokatolíci) tvrdila, že ich farár je komunista. Nemyslela to asi tak, že je v Pacem in terris, teda že kolaboruje s režimom, ale videla v tej komunistickej ideológii spoločné črty so sociálnym učením cirkvi.

Katolícke sociálne učenie uznáva právo každej ľudskej bytosti na dôstojnosť, čo však neznamená, že by mal byť človek individualista a myslieť len na seba a svoj prospech, je súčasťou spoločnosti, má zachovávať úctu k ľudskému životu a dbať na spravodlivosť a byť prospešný pre spoločnosť. Jej základom je rodina, a tá spolu s inými rodinami a ďalšími sociálnymi inštitúciami má ochraňovať dôstojnosť človeka a povinnosť spolupracovať pre spoločné dobro všetkých, osobitne chudobných a zraniteľných, tých, čo nemajú moc a trpia nedostatkom. V ľudskej rodine – spoločnosti platí princíp solidarity, jej členovia majú „milovať blížneho svojho“. Ak by ľudia mysleli iba na seba, narušila by sa jej rovnováha a súdržnosť, a to by bolo nakoniec na ujmu všetkých. Práca nie je iba prostriedok na zabezpečenie materiálnych potrieb, vedie k sebazdokonaľovaniu, je to účasť na stvoriteľskom diele. Aby mohol každý človek dôstojne žiť, musia byť zabezpečené základné práva pracujúcich ako sú právo na prácu, slušné a spravodlivé mzdy… Všetci ľudia sú si rovní, a to bez ohľadu na schopnosti, talent, pôvod, všetci majú rovnaké právo na ľudskú dôstojnosť. Spoločnosť má vytvárať také sociálne podmienky, ktoré umožnia ľuďom dosiahnuť svoj plný ľudský potenciál a svoju ľudskú dôstojnosť realizovať.

Niekto by mohol namietnuť, že za toho “komunizmu”– ako sa nesprávne hovorí, lebo sme to štádium vývoja socializmu ešte nedosiahli – neplatil princíp subsidiarity, o ktorom by sa u katolíkov s ich hierarchiou tiež dalo polemizovať. (Ten spočíva v tom, že držitelia vládnej moci sú len správcovia spoločnosti, verejnou mocou im zverenou majú podporovať vyrovnaný rozvoj jednotlivcov a rodín, spoločné dobro, ale nižším sociálnym útvarom nezasahujú do ich kompetencií.)

No čím sme viac pokročili v budovaní tej “demokracie” od jej nastolenia po porážke tých komunistov a ich “totality”, tým väčšmi sa nám tá “demokracia” začína podobať na totalitu z čias, keď sa nám tí komunisti ujímali moci a ešte pred výchovou nového človeka, budovateľa komunizmu a pred nastolením spoločného dobra a blaha všetkých členov spoločnosti bez rozdielu si dali za úlohu potlačiť, eliminovať zarytých triednych nepriateľov. Neskôr už až také psie kusy ako na začiatku nestvárali. Čo sa dá povedať aj o kresťanoch, lebo tí tiež v začiatkoch, keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, neboli svätí. A excesy kresťanskej cirkvi pokračovali ešte aj v ďalších obdobiach. Ale tak, ako nemožno kresťanov stotožňovať s inštitúciou, ktorej sa zmocnili a zneužili ju jednotlivci popierajúci princípy viery, ktorou sa oháňali ako bičom, nemožno ani komunistov stotožňovať so stranou, ktorú zakladali a do ktorej vstupovali veriac, že sa v nej združili za spoločnými ušľachtilými cieľmi. A mnohí z nich boli veriaci kresťania, i birmovaní. Alebo judaisti…

Obzvášť na Slovensku strana musela v tichosti tolerovať, že si ľudia, tí budovatelia komunizmu, nechceli osvojiť vedecký svetonázor. A nie, to neznamená, že verili v plochú zem, ako to radi verklíkujú tí mentálne zaostalejší spomenutí v úvode. Tu sa takpovediac uplatňoval ten princíp subsidiarity: čo bolo v kompetencii jednotlivca a jeho súkromná vec, do toho sa tá strana a vláda nestarala. Problém mohol nastať, keby sa z toho mala stať vec verejná, t.j., ak by to malo rušiť oficiálnu politickú ideológiu. Preto bol nejden aj komunistický funkcionár birmovaný, a ak to urobil diskrétne, nikto mu to nevyčítal. Ostatne, veď si v podstate tie učenia neodporovali, mali, ako postrehla aj tá moja babka, veľa spoločného, takže nebol dôvod mať výčitky svedomia kvôli zrade vnútorného presvedčenia! Aj to milujte sa a množte sa bolo v záujme populačnej politiky a štátu a rozvoja socialistickej spoločnosti, ktorá podporovala rodinu ako základnú bunku spoločnosti.

A neboli to len členovia strany, ktorí boli naoko vysporiadaní s náboženstvom a mali ten správny svetonázor. Boli to aj nestraníci, čo sa nikde cirkevnými obradmi, ktorých sa zúčastňovali, nechválili. To dnes sú všetci tí, čo majú sobáš v kostole alebo si nechávajú krstiť či birmovať deti úprimne veriaci a dodržiavajú v živote kresťanské zásady? A je somár, čo dookola s jedovatou zášťou omieľa toho birmovaného komunistu etalónom mravnosti?

Alebo to je len niekto, kto dokáže uniesť vlastné hriechy len tak, že ich pripíše iným? Niekto, koho zožiera vlastný neúspech a vinu zaň pripisuje tým, čo mu ho – podľa neho – ukradli? Nešťastník, neschopný ani toho, aby sa dokázal zmieriť aspoň na staré kolená konečne sám so sebou? Ale to sú už otázky pre patopsychológa alebo psychiatra.

Dnes sa mi nechce nič

04.09.2026

asi práve preto, že toho veľa musím stihnúť, lebo zajtra odchádzam a rada sa vraciam do poriadku. Počasie teda na milú Jarmilu, ale aj tak si beriem sebou plavky. Zima vraj bude asi teplá, len či nám El Niño zníži aj náklady na kúrenie? A ak predsa len bude fungovať plaváreň (o čom pochybujem), koľko bude zase stáť tá jedna mizerná hodinka? To je jediné, čo závidím [...]

Deň mesta Odesa. ČASŤ DRUHÁ: Katakomby

03.09.2026

Odeské katakomby 18 až 35 metrov pod povrchom mesta a jeho okolia s približnou celkovou dĺžkou 2 500 kilometrov sú najrozsiahlejším podzemným komplexom tunelov a labyrintov na svete. Vznikali v 19. a na začiatku 20. storočia počas ťažby žltého vápenca, ktorý sa používal ako stavebný materiál na budovanie mesta. V 19. storočí ich ako skrýše pred políciou využívali [...]

Deň mesta Odesa. ČASŤ PRVÁ: Slováci

02.09.2026

Ruská Odesa má 2.9. sviatok. Je to dátum založenia mesta v roku 1794. Vzniklo na základe dekrétu ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej ako nový strategický prístav a vojenská pevnosť na pobreží Čierneho mora. Viem, že kdejaké fúriky sa tu budú oháňať “pôvodným” osídlením, spomenú Grékov, Krymských Tatarov (ktorí tu v našich končinách vraždili a lúpili a [...]

naokraj

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 295
Celková čítanosť: 600609x
Priemerná čítanosť článkov: 2036x

Autor blogu

Kategórie