naokraj

Júlové ultimátum z roku 1914 s 10 nesplniteľnými bodmi, ktoré hrozilo Srbsku vojnou, malo vypršať o 48 hodín. Aj ultimátum “ochotných”, Starmera, Macrona, Merza a Tuska, ktoré bolo výsledkom ich návštevy Kyjeva 10. 5., predložené osobne Putinovi, požadovalo od neho 30-dňové bezpodmienečné prímerie do dvoch dní. V prípade nesplnenia ich ultimatívnej požiadavky pohrozili Rusku trestom, ďalšími sankciami v energetickom (od roku 2027 má mať Európa aj tak zákaz kupovať od Rusov energetické zdroje) a bankovom sektore. Britský premiér sa tiež zastrájal, že zvýšia “obranyschopnosť” Ukrajiny. Americký vyslanec na Ukrajine Keith Kellogg ako dôkaz, že americký prezident s ultimátom súhlasí, zverejnil 10. 5. fotografiu hlavných európskych vojnových štváčov pri telefonickom rozhovore s Donaldom Trumpom, ktorý sa podľa tvrdenia Zelenského a britského premiéra s nimi stotožnil.

Ruskí politológovia reagovali pohoršením na arogantný tón oznámenia Zelenského a jeho západných partnerov adresovaný osobne Putinovi, označili ho za pokus vyvolať konflikt medzi Putinom a Trumpom a prinútiť USA k pokračovaniu vo vojne proti Rusku. Očakávali, že Putin na ultimátum nepristúpi a bude trvať na svojich podmienkach.

Washington Post v článku o ultimáte Putinovi tvrdí, že Rusko vedie proti Ukrajine totálnu vojnu, čo by znamenalo, že sú v nej nasadené všetky ľudské a hospodárske zdroje krajiny a že sa nerozlišuje medzi bojovníkmi a civilistami, keďže aj civilisti sa považujú za súčasť nepriateľského vojnového úsilia. Často pritom pri zničení vojenskej výrobnej kapacity dochádza k zabíjaniu civilistov; napr. ako pri bombardovaní Drážďan alebo pri zvrhnutí atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. A ak už teda s obľubou tí, čo mávajú na námestiach žltomodrými zástavami a skúšajú voodoo bábkami Putina zasadiť mu smrteľnú ranu a poraziť Rusov hovoria o newspeaku, mali by sa započúvať do toho, čo sami tárajú.

Ak nám nastavia štít proti informáciám, ktoré sa nebudú hodiť úradníkom Ministerstva pravdy v ich európskom superštáte, nebudeme sa môcť na veci pozerať aj z druhej strany. A tá poukazuje na to, že od začiatku konfliktu v roku 2022 (hoci ten začal oveľa skôr a prerástol do krviprelievania a trestania proruského obyvateľstva na Donbase už v roku 1914) už Rusko a Ukrajina uskutočnili niekoľko kôl rokovaní v Bielorusku a Turecku. Rokovalo sa o neutrálnom štatúte Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky zo strany Ruska. V máji 2022 sa však dialóg po udalostiach v Buči, ktoré Moskva označila za cielenú provokáciu, zastavil. Podľa Putina bola už v Istanbule dosiahnutá dohoda, na jej základe Moskva stiahla svoje jednotky z Kyjeva, no Kyjev od nej po odchode ruských vojsk odstúpil. Bývalý šéf ukrajinskej delegácie zúčastnenej na istanbulských rokovaniach David Arachamia povedal, že Kyjev tak urobil na radu Borisa Johnsona, čo ten poprel a označil za „nezmysel“. Podľa Arachamiu po návrate delegácie z Istanbulu prišiel Johnson (všetci sme vtedy videli tie jeho rozviate vlasy slameného panáka) do Kyjeva a povedal, že “s nimi vôbec nič nepodpíšeme” a “poďme jednoducho do vojny”. Stačí si prejsť články z toho obdobia u našich objektívnych mienkotvorcov a človek si o Johnsonovi a jeho úsilí o svetový mier vytvorí vlastný úsudok. Príčinu náhleho odstúpenia od už predbežne podpísanej dohody mali potvrdiť aj bývalý námestník ministra zahraničných vecí Ukrajiny Alexander Chaly a bývalý poradca prezidenta Zelenského Olexij Arestovyč, ktorého v roku 2023 osvietilo, náhle zistil, že Západ zneužil Ukrajinu na vojnu proti Rusku do posledného Ukrajinca a následne sa ocitol na Zelenského sankčnom zozname.  

Ešte neuplynula lehota, ktorú Zelenský a jeho západní protektori určili Putinovi na bezpodmienečné splnenie ich rozkazu, keď ten v nočnom prejave 11. mája navrhol Ukrajine obnoviť priame rokovania, ktoré boli prerušené na jar 2022, keď sa kyjevská delegácia pod tlakom západných partnerov prestala zúčastňovať na rokovaniach o mieri a odmietla návrh dohody. Podľa neho Kyjev zmaril tri pokusy o zavedenie prímeria, vrátane toho trojdňového v čase osláv Dňa víťazstva. Prezident RF Vladimír Putin zdôraznil, že hlavným cieľom Ruska je odstránenie základných príčin konfliktu a nastolenie dlhodobého mieru v „historickej perspektíve“. Rozhovory by sa mohli uskutočniť 15. mája v  Istanbule bez predbežných podmienok.

Trump sa k tomu vyjadril na sociálnej sieti, že 15. máj by mohol byť po Putinovom návrhu skvelým dňom pre Rusko a Ukrajinu.

Ešte dodám, že Víťazného sprievodu v Moskve sa zúčastnili aj Emir Kusturica, Steven Segal a Oliver Stone. A že na Slovensko, do bášt podporovateľov vojny, do Bratislavy a Košíc, príde Goran Bregovič. Takže, milé iniciatívy z progresívnych a za demokraciu a slobodu a proti opernej dive Netrebko bojujúcich mimovládok, aby ste si chystali rapkáče, bubny a plechovky s červenou farbou. A voodoo bábky!