naokraj

Žiadne prekvapenie, moja hypotéza, ako zareagujú tunajší heroickí obrancovia ukrajinského režimu a jeho západných sponzorov na ďalšie dôkazy o jeho antihumánnosti sa plne potvrdila. Každý zločin je ospravedlniteľný, ak je namierený voči Rusku a Putinovi! Môže byť páchaný – po vzore Izraela – aj na deťoch, ak sú to Rusi. Problém, ktorí si naši rusobijci nie sú schopní uvedomiť je iba ten, že sa presne – ani na Ukrajine, ani v Rusku – nedá určiť, kto je kto. Predkovia jedných aj druhých tam po generácie pendlovali hore-dolu a všelijako sa miešali, a obzvlášť na tom Donbase a v Novorusku od Odesy, cez Cherson, Mykolajev, Záporožie, Dnepropetrovsk až po Krym by sa to ťažko určovalo, aj keď tam obyvateľstvo prešlo intenzívnou ukrajinizáciou, alebo tí, ktorí sa cítili byť predovšetkým súčasťou ruského národa, odišli do RF.

Keď striehli naši heroji, odhodlane bojujúci proti Putinovi a doma proti Ficovi a jeho koaličníkom na nejaké použiteľné prešľapy svojich úhlavných nepriateľov, išli sa s prepáčením pokakať od radosti, keď po volebnej noci pristihli Fica, že asi neoslavoval len pri kofole a keď vtedajšiemu čerstvému premiérovi Pellegrinimu v marci 2018 vypadlo počas tlačovej konferencie z vrecka nohavíc podozrivé malé vrecúško, ich mienkotvorné médiá šaleli od nadšenia. Pre nás, ktorí ani nepijeme, ani neužívame tie látky vo vrecúškach, ale vieme niečo o ich užívateľoch a ich vnímaní seba a iných, “podozrivé vrecúško” skôr vypovedalo niečo o tých podozrievajúcich, o ich vlastnom probléme so závislosťou. Volá sa to sociálne porovnávanie smerom nadol (downward social comparison) a je to obranný mechanizmus, ktorý slúži drogovo závislému na ochranu svojho vlastného ega, aby sa mohol cítiť nadradene a nahovárať si, že na rozdiel od toho druhého je v norme a dokáže plnohodnotne fungovať.

U Zelenského, hoci viacerí jeho podporovatelia majú tiež svoje skúsenosti s látkami, aké s najväčšou pravdepodobnosťou užíva a poznajú príznaky toho užívania, závislosť popierajú, alebo ju aspoň zamlčiavajú. Keby mal aj na čele SR stáť narkoman a bol by “ich”, asi by to robili rovnako – viď kauzu Šimečkova mama, hodinky Hublot Spirit of Big Bang za 40 000 eur u zberateľa hodinkových “falzifikátov” Mikulca, úmyselné privlastnenie si cudzieho majetku vo Veľkom Slavkove Kiskom a jeho daňový podvod atď., atď. Že alkoholik alebo drogovo závislý (alebo aj taký, čo má “len” nejaké duševné ochorenie) môže svojím nevyspytateľným správaním, ktoré je dôsledkom jeho narušenej psychiky ohrozovať spoločnosť, to by ich nevyrušovalo, hlavná vec, že je z ich vlastného “tábora”. Zelenský, hoci si trápne kompenzuje svoj nedostatočný vzrast a ostatné ne_schopnosti stáť na čele štátu chrapľavým hlasom a veľkohubými vyhrážkami každému, kto by sa mu chcel postaviť, sa zapíše do dejín ako tragikomická postavička, ktorá spôsobila genocídu ukrajinského národa. Hoci vina by sa mala spravodlivo rozdeliť aj medzi jeho predchodcov od čias Oranžovej revolúcie, ba medzi vinníkov by mali byť zahrnutí aj vrahovia Zelenského pokrvných príbuzných – banderovci.

Áno, mohli by sme tu meditovať o historických krivdách, ktoré museli znášať obyvatelia území, darovaných dedičom Ruského impéria – ZSSR jeho najbohatšej, najviac sa rozvíjajúcej časti – USSR. A kto tých Ukrajincov v tom cárskom impériu a za sovietskeho stalinského režimu utláčal? Aký bol rozdiel medzi nevoľníkom na východe a na západe ríše, medzi obeťami stalinského teroru v 30. rokoch odtiaľ či stamodtiaľ?

Pravda, úplne sa kolaborácia s nacistami, masové zločiny kolaborantov pod vlajkami ukrajinského národného oslobodzovacieho hnutia zatĺcť nemohli, časť vinníkov odsúdili a popravili, poslali do gulagov – a potom veľkoryso oslobodili, i do strany prijali a funkcie pridelili. V záujme národného zmierenia. Nuž, nevyšlo to, čo už. Po celé tie roky sa v podhubí rozrastali tie staré nedoriešené konflikty, ako sme mohli zistiť aj v tom 68., keď medzi okupantami bolo veľa veliacich dôstojníkov, ktorí sa cítili byť Ukrajincami a po nejakom tom stakane vodky (osobne som to samozrejme nezažila, ale počula som od takých, čo s nimi nadviazali obchodné vzťahy a kupovali od nich lacno armádne zásoby) poriadne nadávali na Moskaľov. Nedivím sa, že sa ich potom zastáva nejaký pán Fúrik, ktorý si u nich lacno kupoval nejaké tie pohonné hmoty a iné pre domáce hospodárstvo užitočné veci a mal ako VIP aj tú výhodu, že mu sprístupnili nákup priamo v ich kasárenskom obchode, kde bol vraj luxusný výber skoro ako v nejakom Tuzexe. My, obyčajní zazerajúci na baryšne ukrajinských veliteľov, ktoré sa trepali do plného vlaku s kobercami a s početnými balíkmi s iným spotrebným tovarom, ktorým obšťastňovali svoje príbuzenstvo za našou východnou hranicou, sme “ruské” kasárne nenavštevovali, len sme sa dívali cestou do školy z autobusu, ako skoro ráno tí, čo velili – možno z Kyjeva alebo z hociktorého iného miesta na našej bratskej Ukrajine – buzerujú väčšinou exoticky vyzerajúcich malých počerných vojačikov, ktorých nám bolo ľúto. Ale pre pána Fúrika a jeho politickú bublinu to všetko boli Rusi – aj tí Nemci, čo v 68. prekročili hranice z NDR do ČSSR (ale potom rýchlo museli nazad, lebo niekomu došlo, že by to v tých bývalých Sudetách nerobilo dobrotu) boli Rusi. Zaujímavé, ako vtedy nezáležalo na nejakých etnických princípoch. A zrazu – keď bolo treba rozoštvať Rusov a Ukrajincov – nám bol ten etnický princíp dobrý.

Ja viem, dnes to už bude druhý blog a už by som mala prestať. Idú prázdniny, tak to vynahradím a vyprázdnim priestor. Dobre si uvedomujem, že tá posmešná fráza z názvu môjho článku pochádza od USA, ktoré si takto uťahovali zo sovietskej propagandy, brániacej sa vracaním bumerangu pred kritikou za porušovanie ľudských práv v ZSSR. Je fakt, že od smrti Stalina by bolo možné len ťažko rozhodnúť, kto kde porušuje tie ľudské práva viac. Boli iba porušované všade inak. A za toho McCarthyizmu protikomunistická paranoja a politické represie s vykonštruovanými obvineniami zo zrady, podvratnej činnosti a špionáže bez riadnych dôkazov nemali ďaleko (ak vôbec) k tomu, čo sa dialo na druhej strane Železnej opony. A keď tu v tzv. “diskusiách” vidím dedičov týchto paranoidných polofašistov, pardon, ale chce se mi zvracet…

A keď už nemajú inú výhovorku za tie zverstvá kyjevského režimu, tak poukážu na to, že keby nie Putinovej agresie, nič také by sa nedialo, alebo začnú poukazovať na údajnú hrôzovládu v skorumpovanom a hospodársky a demograficky kolabujúcom Rusku, v ktorom – a zase sme tam, kde sme boli – sú potláčané ľudské práva a občianske slobody. Teda, oni tam v tom Rusku “zas lynčujú tých černochov”.