naokraj

My, vidiečania z regiónov vzdialených od údajne kultúrne najvypelejšej a najprogresívnejšej časti Slovenska, nemáme dostatočný prehľad o tom, kam až pokročila slovenská politická kultúra, lebo sa nezúčastňujeme na jej podujatiach.

Ani v osobnom styku nemám dostatok skúseností s kultúrnosťou politického dialógu medzi Slovákmi. Keďže rešpektujem, že nie každý v mojom okolí s kým komunikujem sa zaujíma o politiku a má – ak vôbec nejaké – na ňu možno iné názory, túto tému cielene vynechávam. Politické debaty s rodinnými príslušníkmi žijúcimi vo vyspelejšej časti tejto krajiny, ktorá vyznáva európske hodnoty na rozdiel od nás, zaostalých dezolátov zo slovenského zapadákova, by mohli ukončiť veľmi dramaticky rodinné stretnutia a vzťahy. Beriem do úvahy, že sú pod tlakom prostredia a atmosféry, ktorá ich obklopuje a radšej netlačím na pílu, lebo zo skúsenosti viem, že to chce čas. A tú skúsenosť.

Dnes som si na začiatku Infovojny vypočula zostrih výziev súčasnej politickej opozície na boj proti Ficovi a Smeru a keďže nevyhľadávam záznamy všetkých tých opozičných protivládnych protestov a vyjadrenia lídrov ako je Matovič, Šimečka, Naď, Galko, Gröhling, Hlina (a neviem, koho každého výroky v tom zostrihu odzneli), a väčšinou sa vyhýbam tým tzv. mainstreamovým médiám, akosi som si ani neuvedomovala, že situácia je až taká vážna. Vravela som si, že to Fico trochu hrotí, ak tvrdí, že na Slovensku možno očakávať podobné incidenty (eufemizmus) ako v Handlovej…

Lenže z toho zostrihu primitívnych a vrcholne vulgárnych opozičných nadávok na vládu, Smer a Fica osobne mi vyplynulo, že sa asi snažím tajiť sama pred sebou vážnosť situácie. Že si ten náš národ idealizujem, aby som sa nemusela hanbiť za tie bezhlavé davy, ktoré dokážu tí vulgárni, agresívni tupci dostať do ulíc a na námestia; aby som si nemusela priznať, že som súčasť takéhoto národa! Národa, v ktorom sa nájdu zradcovia, ochotní kolaborovať s cudzou mocou v Bruseli na politickom vydieraní Slovenska len kvôli vlastnej politickej kariére a ekonomickému prospechu. (Otec Šimečka má peniaze, patrí so svojimi príjmami medzi horných 10% tohto národa, ako o sebe povedal s ním spriaznenej Tódovej – tak by mohol vysvetliť, ako poctivo si ich zarobil, akým bol tou svojou prácou prínosom pre Slovensko.)

Zaútočili vraj najnovšie sústredene aj na pani Šramovú. Mám ju rada a jej rozhovory pokladám za to najlepšie, čo sa na Slovensku (okrem napr. tých na Markeri) o politike dá počúvať. Vypracovala sa na naše pomery na dobrú novinárku, a tie osoby, čo na ňu útočia, na ňu jednoducho nemajú, nech už si o sebe namýšľajú čokoľvek.

Ak by sa po najbližších voľbách mal zmocniť štátu výkvet politickej kultúry, čo nám tu vyrevúva na tribúnach výzvy k násiliu a opľúva každého, kto nesúhlasí tými najsprostejšími nadávkami, aké sa dajú nájsť v slovníku vulgarizmov, potom tomuto národu už niet pomoci!