naokraj

Dočítala som sa, že bojuje okrem iného proti “menštruačnej chudobe”, ale mala by sa podľa mňa viac sústrediť na seba a na tú svoju mentálnu. Wikipédia tvrdí, že študovala a aj prednášala na Univerzite v Štrasburgu – skoro som spadla zo stoličky, lebo už som párkrát medzičasom zachytila pár jej mediálnych vystúpení a nemám z nej veru dojem, že by bola nejaký mimoriadny mysliteľ. Skôr by som povedala, že patrí k takým, ktorým to príliš nemyslí.

Na tejto prestížnej univerzite, ktorá je, ako som sa dočítala, spojená s menami svetoznámych osobností, od Goetheho cez Pasteura, Schweitzera po niekoľko súčasných vedcov, ktorí sú nositeľmi Nobelovej ceny za chémiu alebo medicínu, pôsobila právnička Jurík-ová ako odborná asistentka  a  zmluvná doktorandka v odbore právo Európskej únie. V praxi to znamenalo, že na rozdiel od bežných doktorandov, ktorí si štúdium financujú, mala s univerzitou uzavretú riadnu trojročnú pracovnú zmluvu na dobu určitú a poberala plat. Na  Fakulte práva, politických vied a manažmentu vyučovala predmety alebo viedla semináre z predmetov o ľudských právach, ústavnom,  medzinárodnom a európskom práve a vo výskume sa špecializovala na práva detí a inštitúciu Európskeho prokurátora. V súčasnosti ďalej pokračuje v budovaní si nádejnej budúcej politickej kariéry smerujúcej, ako predpokladám, do byrokratických štruktúr EU. Poslankyňa NR SR a podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko Beáta Jurík bola politickou poradkyňou v Európskom parlamente v rámci liberálnej frakcie Renew Europe (to je niečo ako ideologický tajomník ústredného výboru majúci kontrolu nad správnosťou myslenia a názorov v duchu progresivizmu, dohliadajúci na propagandu a médiá). Venovala sa témam právneho štátu, boja proti korupcii, eurofondom a rodovej rovnosti (len trochu iná ideológia a pojmy ako v minulosti, ale tiež idú vychovávať “nového človeka” prázdnymi floskulami, a tak ako u ich predchodcov aj u nich pretrváva rozpor medzi ich teóriou a praxou).

Už počas pôsobenia na tej spomínanej fakulte sa táto Jurík-ová zaujímala špeciálne o Súdny dvor Európskej únie, ako odborná asistentka vyučovala predmet súdne spory v EÚ a venovala sa vtedy vznikajúcemu úradu Európskej prokuratúry.

Takže mám také podozrenie, že nám tu pomaly rastie nejaký nový Karel Vaš!

Stále si ju mýlim s tými ďalšími lesbo-feministkami z progresívneho mozgového trustu, s tou tiežprávničkou známou fyzickým útokom na bývalého šéfa, alebo s tou Petrík, čo sa tiež nechce žensky prechyľovať. Všetky melú furt dookola tie isté somariny, ako v nejakom sci-fi thrilleri, kde sa ešte nie celkom technologicky dokonalí AI humanoidi, v hlave s kontrolným modulom, ovládaným korporáciou-zloduchom v pozadí, snažia získať politickú moc. A ľuďom stále na nich niečo nesedí, majú chuť odšróbovať im ten dekel a pozrieť sa, či majú v hlave normálny ľudský mozog, alebo nejaký procesor, alebo možno len nejaký mechanický nástroj na hovorenie.

Nie, nepozerala som tú “diskusiu” Beáty s Uhríkom a Laššákovou, videla som iba množstvo titulkov, ktoré nepriamo naznačovali, že Uhrík je fašista, a tá Jurík-ová sa znížila k tomu, aby s ním šla do diskusie. A vraj je to on, kto sa správa nevhodne, myslia si v Aktualitách.

Tento plátok, ako si všímam, sa tomu Uhríkovi a Republike nejako príliš v ostatnom čase venuje. A tuším prečo! Lebo im preťahuje nádejných mladých voličov. PS už nie je taký módny trend. Ujkovia a tety (štyridsiatnici – päťdesiatnici) už verklíkovaním tých svojich fráz nudia. Teraz sa mladým čoraz viac začína páčiť Republika. Je iná, je dynamická, má šmrnc. Lívia, ktorá si rovno z gympla založila rodinu a porodila dve deti namiesto toho, aby sa naháňala za doktorátmi zo Štasburgu či Oxfordu a kariérou v Bruseli, je oveľa zaujímavejšia ako nejaká arogantná Jurík-ová s jej nudnou feministickou agendou. Laššáková, ktorá robí výborne osvetu o práve EU, rétoricky – a som presvedčená, že aj právnicky – strčí Jurík-ovú do vrecka. A ak už je reč o tom, kto tu vykazuje znaky podobajúce sa tým fašistickým, tak je to PS a jeho predstavitelia a prívrženci. Oni sú Európania hlásiaci sa k vyššej západnej kultúre a civilizácii a k jej nadradenej rase a Slováci sú pre nich malý, zaostalý a zbabelý národ, sú neschopní kriticky myslieť, postsedliaci, ktorí nedokážu pochopiť elity a prispôsobiť sa modernému svetu. Takže si nevedia vládnuť. Treba nad nimi pevnú ruku, prinútiť ich, aby poslúchali – a v neomylnom Bruseli už budú vedieť najlepšie, ako ich k tomu dokopať!  

(Ak sa zamyslíme, na progresivizmus sa dajú aplikovať všetky znaky fašistickej totality:

Kontrola všetkých aspektov života spoločnosti, vrátane kultúry a súkromia občanov, likvidácia nezávislých inštitúcií (napr. tzv. alternatívnych médií alebo aj politických strán, ktoré neuznávajú progresivistickú ideológiu a politické názory tzv. “liberálnych demokratov”a vyjadrujú sa k nim kriticky.)

Eliminácia politických strán, hnutí, ich predstaviteľov, ktorých myšlienky a názory ohrozujú zhora predpísanú ideológiu – ich dehonestácia, kriminalizácia, perzekvovanie.

Hľadanie nepriateľa, podpora vojny a militarizácia pod zámienkou dosiahnutia “vyšších cieľov”, demokracie, slobody a mieru.

Xenofóbia a rasizmus – momentálne sú menejcenní a zlí RuSSi a hrozbou pre budúcnosť Číňania.

Korporativizmus – tu je namieste otázka, kto vás vytvoril, financoval a financuje.

Propaganda a kontrola médií – o tom sa ani nemusíme baviť.)

A to nehovorím ešte o agresivite, s akou reagujú na každý nesúhlas s názormi, ktoré razia. Ich nenávistné, vulgárne, dehumanizujúce reakcie na oponentov pripomínajú útoky Čiernych košieľ a ich metódy sqadrizmus (=násilie, zastrašovanie a teror proti politickým oponentom). Zámerne podnecujú v tých sugestibilnejších a ľahko podliehajúcich populizmu a davovej hypnóze (i keď „populizmus“ vytýkajú iným) zlobu a nenávisť. Celý ich politický marketing je zameraný na hádzanie polien pod nohy demokraticky (!) zvolenej vláde, aby padla. A oni potom mohli nastoliť poriadok!