naokraj

Autorka článku o zjazde KSČ sneme PS celkom pobavila. V diskusii k nemu si to síce trochu odniesla (“Naozaj Vám v tej Pravde drbe??”), ale podľa mňa čitateľ iba nepochopil, čo je napísané medzi riadkami. Neviem síce naisto, či medzi nimi alebo pod nimi naozaj niečo bolo, no ja som zaznamenala taký nenápadne parodický podtón.

Počasie pred tým divadlom neprialo, ale čo už, vetru-dažďu nerozkážeš. Členovia všeľudového hnutia (chcú, aby sa zaostalí postsedliaci z ťapákovskej chyže hnuli a začali s hlbokou orbou) sa bezprostredne družili pred kamerami TV Markíza, JOJ, RTVS a médiami ako Denník N, SME, Aktuality.sk, Pravda, bedlivo sledujúcimi túto dejinnú udalosť minútu po minúte.

Nával vo foyeri po štartovom signáli z kostolnej veže bol veľký, priestor pre uchádzačov o miestenku v prvej triede príliš malý. Prominenti sa usadili, ako to poznáme už od čias gotických katedrál, v prvých radoch hneď pod kecadlom. Tlieskači a tlieskačky genderovo vyvážene (čo som zvýraznila aj tým, že som v rámci rovnosti nedbala, na rozdiel od vítajúceho Dubéciho, na uprednostnenie tlieskajúcich ženského rodu) zaujali svoje miesta na bidle. V inovovanom prevedení tejto klasickej komédie bezprostrednú, žoviálnu spoločenskú konverzáciu namiesto zastaralých maďarizmov (dokonca aj u takého Dubéciho z Kassa városa) charakterizovali oveľa progresívnejšie anglicizmy. Tretina najaktívnejších aktivistov a influencerov zo zúčastnených nelenila a okamžite zahltila sociálne siete (Instagram, TikTok, Twitter/X, Ksichtbúk) čerstvými videami a selfíčkami s našpúlenými pusinkami, aby sa pochválili pred svojimi followermi účasťou na tomto veľavýznamnom historickom podujatí.

Hups, chybička se vloudila: malé omeškanie! Gong, ako keby išlo o zasadanie najvyššieho orgánu štátnej moci, a konečne prichádzajú pán Štefunko! Ono sa to tak občas robí aj naschvál – v etikete vo vyššej spoločnosti platí, že na najvýznamnejšieho hosťa sa čaká nejakú tú akademickú štvrťhodinku. Zaseknutie slovenskej hymny (azda to nebola dokonca tá jej nová verzia upravená dezolátom Rózsom!) je súčasťou úvodnej performancie, a publikum víta výstižné symbolické vystihnutie bezvýznamnosti nejakého Slovenska a Slovákov v Európe hlasným smiechom. Poďakovanie bratrancovi Matelka a spoluzakladateľovi jeho hnutia, toho času už prebehnutému k PS, za zabezpečenie priestorov – a môže sa začať hlasovať o jedinom kandidátovi na predsedu a o siedmich trpaslíkoch podpredsedníčkach a podpredsedoch (genderovo som to prevážila!). Hlasuje sa cez mobilné telefóny. Tam už nikto nemá tlačídlový, lebo PS je strana mladých štyridsiatnikov (vekový priemer 41 rokov), a tí komunikujú už takmer výhradne cez internet, aj frajerky a frajerov na randenie si tak zháňajú. Treba, aby dbali na neustále nabité telefóny, lebo bez nich a bez AI by bola akákoľvek možnosť komunikácie znemožnená.

Pilotný prieskum potvrdil funkčnosť centrálneho mozgu celého systému hlasným áno. Po emotívnom videu s ukážkami najlepších Šimečkových výstupov (všetky boli najlepšie, tak neviem, ktorých),po frenetickom potlesku a “radostnom kriku” (toto ma ozaj pri čítaní článku rozosmialo, za čo autorke ďakujem), ovácie počas stúpania Miška Šimečku na pódium pokračovali. Predstavte si to spomalene: Šimečka vystupuje po schodíkoch, potom sa plavným krokom, pomaličky, skoro ako keby sa vznášal nad doskami, ktoré znamenajú svet, blíži ku kecadlu – a to všetko sprevádzané extatickými výkrikmi napríklad takej Mesterovej (“temperamentná” Košičanka, známa z incidentu na Bytovom podniku) alebo neustále sexuálne obťažovanej Beáty J.

V nasledujúcom prejave jediného kandidáta nemohol chýbať babrák Fico (to v článku nebolo, ale vraj ho prirovnal k “opitému strýkovi na svadbe” – tak neviem, či sa mu neobjavila asociácia so strýkom Martinom Milanom, a nemyslím tú legendárnu fiktívnu postavičku predstavovanú ľudovým rozprávačom Milanom Mlsnom.) Slovensko si vyslúžilo vtipné prirovnanie k vypĺznutej mačke, ktorá sa nám pôvodne išla tváriť (asi za najúspešnejšieho bačovania Dzurindu a Mikloša, či nie?) ako tatranský tiger. (Medveď – to by znelo rusofilne!)

Obavy staronového predsedu, že by po skončení vyšetrovania, ak by sa to stihlo ešte do volieb, o čom sa dá u našich zametačov pod koberec spriaznených s budúcimi nádejnými koaličnými partnermi PS dôvodne pochybovať, vzali mamu Šimečkovú do väzby, chápem. Sú na to relevantné príčiny. Preto bude  PS mobilizovať voličov v regiónoch a organizovať protesty ako dôkaz volania ľudu po zmene.

Koľko komparzistov z ľudu príde pod tribúny s dnes už (za dodržania “ženských kvót”) zvolenými funkcionármi PS skandovať a tlieskať, koľkých pritiahnu vynikajúce osobnosti s nadpriemernou inteligenciou a pevným charakterom, stojace na čele PS a ich potenciálnych koaličných partnerov, to sa ešte len uvidí. Bude dosť záležať aj na tom, ako sa vyvinie geopolitická situácia a aké budú jej dopady na SR. Či sa podarí EK vyvinúť dostatočný tlak na voličov na Slovensku metódou biča: Tu máš zato, že nechceš poslúchať!

Po nie úplne jednomyseľnom zvolení predsedu (jednomyseľné by ešte viac pripomínalo zjazdy KSČ) a podpredsedníčok a podpredsedov sa volili ešte menej významní členovia predsedníctva, ale tí už médiá nezaujímali.  Najvyšší funkcionári sa vraj nestihli radovať zo svojho zvolenia, lebo mali ihneď pracovné povinnosti a museli poskytovať v rámci svojho PR spriateleným médiám a novinárom rozhovory. A potom ich čakal obed. (Pre tých VIP vo vyhradenom reprezentačnom salóniku, oddelenom od radových delegátov a s iným menu?;-))

Tak sme sa zase trochu pobavili pri sledovaní našich médií, a život ide ďalej. Dúfajme, že si s ním nejako poradíme aj napriek týmto našim politickým spasiteľom.