naokraj

Emir Kusturica aj Jaroslav Dietl. Čítam si o osudoch českej filmovej tvorby a tvorcov poznačených tuposťou ideológov za minulého režimu. Napriek ideologickým tlakom a aj tým priamym zákazom tí tvorcovia vedeli nájsť kľučky, vďaka ktorým sa vyhli tomu, aby stvorili len nejaký ideologický brak poplatný dobe. Zároveň by som poprosila cenzorov a členov posudkovej komisie, pravidelne sa vyjadrujúcich pod mojimi blogmi, aby si dali pohov, lebo tento môj príspevok k rozšíreniu kultúrnych obzorov tých kultúrnejších nie je pre nich. Im keby človek povedal, že: „Táto jahodová zmrzlina nemá dosť sýtu farbu,“ vyvodia z toho, že jahody sa podľa mňa nehodia na výrobu zmrzliny.

Pamätáte si, ako Dietla len preto, že bol tvorcom úspešných seriálov za normalizácie naložili do fúrika a išli ho vysypať na smetisko? Vždy treba niekoho exemplárne potrestať za chyby minulosti – a najhorlivejší žalobci, sudcovia a vykonávači rozsudkov sú práve tí najhorší kolaboranti zúčastňujúci sa aktívne na minulých chybách.

A všímate si, ako sa zrazu kdesi stratilo meno Emira Kusturicu? A že sa ním pražská FAMU prv nevedela dosť vynachváliť! To preto, že tak ako napr. aj ja 🙂 odmieta rusofóbnu propagandu, démonizovanie Putina a Ruska, a naopak poukazuje na skutočné príčiny tejto vojny, na pokrytectvo tých, ktorí sa dlhodobo snažia zrušiť výsledky II. svetovej vojny, rozdeľovať a vládnuť.

Čítaj, veľmi podnetné!

https://www.krajskelisty.cz/kultura/29882-o-izraelcich-neadresne-o-arabech-pohadkove-semitstvi-na-ceskem-platne-i-na-tom-politickem-svet-tomase-koloce.htm