naokraj

Pravda sa zase niekde pozabudla a opäť sa za ňu vydáva lož. Je zamaskovaná v článku pod titulkom “ Jadrový útok do dvoch rokov. Putinov poradca chce vymazať Európu z mapy.”

Ten Putinov “poradca” (už bývalý) je Sergej Karaganov. V rozhovore s Tuckerom Carlsonom v januári 2026 poznamenal, že Rusko by mohlo v priebehu jedného až dvoch rokov podniknúť jadrové útoky na Nemecko a Spojené kráľovstvo, ak Európa bude naďalej podporovať Ukrajinu a blokovať mierovú dohodu.

Čomu ste, vážení súdruhovia z „Pravdy“, neporozumeli? Ak by Západ chcel silou mocou trvať na strategickej porážke Ruska, na jeho opotrebúvaní, pokračovať v blokádach, sankciách, vyvolávaní vnútornej nestability, jeho vojenskej neutralizácii, ak by chcel ďalej viesť vojnu na diaľku (podporou vojny Ukrajincov proti Rusom, dodávaním systémov dlhého doletu ničiacich ruskú logistiku a velenia hlboko v zázemí), potom môže očakávať “trest.” Lebo ako povedal už Putin nie jeden raz, ak nemá existovať Rusko, nebudú existovať ani tí, čo sa ho pokúšajú zlikvidovať. Rusi nepripustia nijakú riadenú transformáciu Ruska pod zámienkou “autonómie” regiónov, s ušľachtilým cieľom, aby prestalo byť rozpínavým iímpériom, ako si to predstavujú západné mocnosti na čele s Britmi, ktorí sa nedokážu zmieriť so zánikom Britského impéria, najväčšej ríše v dejinách ľudstva, nad ktorou „slnko nikdy nezapadalo“. Ani tie koncentráky nevymyslel Hitler a spol., ale to oni ich masovo využívali už počas Búrskej vojny (1899 – 1902) v Južnej Afrike, keď bojovali s potomkami holandských osadníkov – Búrmi, vypaľovali ich farmy a ničili im úrodu ako nacisti v Bielorusku a na východe Ukrajiny, Ženy, deti a starcov, ktorí zostali bez domova, ako aj černochov zo zničených fariem zhromaždili v stanových táboroch, ktoré začali nazývať „koncentračné tábory”, kde živorili v katastrofálnych podmienkach a hromadne umierali.

Ak by niekto chcel namietať, že netreba spomínať lanské snehy, nech v prvom rade prestane so stotožňovaním dnešného Ruska s nejakou totalitou z čias “diktatúry proletariátu” a Putinovho “režimu” so stalinským, alebo nebodaj hitlerovským (o tom bude reč ešte nabudúce)!

Ten Karaganov európskych vojnových štváčov (len si spomeňme na tú nedávnu intelektuálne neschopnú koalíciu na všetko ochotných!) obvinil, že sa priamo pred našimi očami šplhajú do tretej svetovej vojny.

A nie je to tak? Ešte nedávno v NATO razili prístup „asertívneho odstrašovania“, mali plno siláckych rečí, napínali svaly, demonštrovali pred Rusmi svoju jednotu a odhodlanie poraziť Rusko všetkými prostriedkami! Navrhovali zvyšovanie počtu jadrových zbraní, urýchlené rozmiestnenie modernizovaných taktických jadrových zbraní v Európe (napr. v Nemecku a Poľsku), obkľúčiť Rusko zo všetkých strán, aby sa bálo! Odmietali rozhovory s Ruskom o riešení konfliktu, namiesto toho naň štekali svoje ultimáta!

Zaujímavé, ako sa Rus, vnímaný prv ako prozápadný liberál a prívrženec integrácie Ruska do „spoločného európskeho domu“, stane zástancom tvrdých protiopatrení voči tomu Západu, ku ktorému predtým s obdivom a rešpektom vzhliadal!

Karaganov pochádza z prostredia sovietskej intelektuálnej elity, jeho rodina patrila k moskovskej inteligencii. Otec Alexander bol významný sovietsky filmový kritik, literárny vedec a vysoký funkcionár Zväzu filmových tvorcov ZSSR.  V čase Sovietskeho zväzu bol Karaganov považovaný za jedného z „mladých reformátorov“ a expertov na Západ. Absolvoval prestížnu Ekonomickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity. V rokoch 1974 – 1977 pôsobil v sovietskej misii pri OSN v New Yorku.  Od roku 1978 pracoval v Inštitúte USA a Kanady (ISKAN) pod vedením Georgija Arbatova, poradcu sovietskych lídrov pre vzťahy s Washingtonom. Karaganov sa tu špecializoval na americkú zahraničnú politiku a jadrové zbrane. V roku 1988 za Gorbačovovej perestrojky sa stal zástupcom riaditeľa Inštitútu Európy Akadémie vied ZSSR. Podieľal sa na formulovaní novej zahraničnej politiky Gorbačova, ktorá viedla k ukončeniu Studenej vojny. Bol poradcom ruských lídrov vrátane na Západe obľúbeného Jeľcina.

Po rozpade ZSSR a drsných 90. rokoch sa jeho názory na Západ zmenili. A nebol sám, kto stratil ilúzie, že by Rusko mohlo “patriť do Európy”. Že pravda a láska zvíťazí!

Mimochodom, oficiálna funkcia  poradcu v ruskej prezidentskej administratíve mu skončila. Vedie Radu pre zahraničnú a obrannú politiku, zaoberá sa stratégiami na „zadržiavanie Západu“. Je dekanom Fakulty svetovej ekonomiky a medzinárodných záležitostí na Národnej výskumnej univerzite Vysokej školy ekonomickej v Moskve a akademickým riaditeľom v tejto inštitúcii.

Keď sa povie A, treba povedať aj B! Dobrať sa v reťazi príčin a následkov k počiatočným ohnivkám. Rusko a Rusi nie sú na začiatku reťaze. Alebo tam aspoň nie sú sami. Toľko by tá lož, čo sa preobliekla za pravdu mohla urobiť, aby sa hneď tak hlúpo neprezradila, že ide podvádzať a kradnúť.