naokraj

Stretávam svoje niekdajšie mladšie kolegyne, ktoré začínali kedysi v našej škole a neskôr zakotvili v základných školách v okolí, kde chodia žiaci z „marginalizovaných“, alebo inak, zo „sociálne neprispôsobivých“ skupín. A aj dvaja z našich žiakov sa stali pedagógmi a majú teraz možnosť zisťovať na vlastnej koži, aké to je, čeliť tlupám provokatérov na čele s nejakým budúcim Matovičom.

Občas sa zastavíme spolu na kus reči a vypočujem si pár ich veselých zážitkov, ktoré by tým kdejakým ľudskoprávnym aktivistom, zvyknutým na sterilné a bezpečné prostredie svojich bratislavských kancelárií, pripadali exoticky. Asi by sa im zdalo, že prinajmenšom preháňajú, ak si tie historky priamo nevymysleli. A naozaj by som ich chcela vidieť, ako by si poradili v praxi oni. Myslím si, že by ich tie poľné podmienky veľmi skoro vyradili z toho boja za tie všetky možné práva, ktorými nám šermujú pred nosom.

Tie moje bývalé kolegynky sa držia skvele, ale že si poradia s čímkoľvek, to sa v nich dalo tušiť už keď sme sa spoznali. Dievčatá, ako sa vravelo kedysi, aj do koča, aj do voza. S vlastnou hlavou a ešte aj so zmyslom pre humor. Tá robota ich ku všetkému ešte aj baví!

Bodaj by mali takých výchovných pracovníkov aj v NR SR! Poradiť si s takým sociopatom trpiacim navyše ešte aj psychotickými poruchami nie je žiadna sranda pre niekoho neostrieľaného. Najprv treba trochu stvrdnúť, nadobudnúť hrubšiu kožu, aby sa pod ňu agresor nedostal. Prekuknúť jeho stratégiu, pochopiť jeho taktické manévre. Odignorovať jeho provokácie. A ak už to nejde inak, nájsť spôsob, ako sa od neho odizolovať, aby mohol byť ponechaný sebe samému. Aby ho mohla zožrať jeho vlastná zloba!

I keď ak ide o poslanca nášho národného najvyššieho reprezentatívneho orgánu, ktorý by mal byť vzorom správania, tam by azda bolo namieste disciplinárne stíhanie a následné zbavenie mandátu za porušenie sľubu na česť a svedomie, ktoré, ako preukázal, nemá, že bude verný Slovenskej republike, riadne si plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy štátu a dodržiavať Ústavu a ostatné zákony. Nič z toho predsa nedodržiava. Alebo si máme vysvetliť poslaneckú imunitu tak, že si na pôde NR SR môže dovoliť akékoľvek prejavy, okrem krčmových vulgarizmov na adresu iných poslancov a poslankýň alebo členov vlády, ktorých si vo vzdialenosti pol metra od nich provokatívne natáča na mobil, ich napríklad môže aj ocikať? Alebo namiesto toho „športového“ oblečenia a tých svojich už štandardných názorných pomôcok by mohol na zasadnutia NR SR prísť hoci aj v pyžame, prípadne v nejakom slušivom sado-maso oblečku aj s príslušnými rekvizitami?

Hm?