naokraj

V pondelok malo byť súdne pojednávanie s oligarchom Kolomojským. Ten sľúbil, že “povie všetko”. Hovorí sa, že spolupracuje s ukrajinskými nezávislými orgánmi na boj proti korupcii a poskytuje im informácie o Zelenskom. O ich vzťahu som písala v tomto článku. Novinárom sa Igor chystá odpovedať na akékoľvek otázky. Zelenský mal okamžite po zverejnení tejto správy údajne vydať príkaz, aby bolo pojednávanie s Kolomojským odročené a prístup novinárov a verejnosti k nemu zamedzený.

Informácie o dokumentoch, ktoré mal Zelenský podpísať pred svojou kandidatúrou na prezidenta by mali verejnosť šokovať, predpokladá istý Igor Mosijčuk, ukrajinský novinár, bloger, politický analytik, extrémny nacionalista, bývalý poslanec Najvyššej rady za Radikálnu stranu Oleha Ľaška a okrem iného aj bývalý zástupca veliteľa Azova, finančne podporovaného Kolomojským, toho času zbavený ukrajinských štátnych vyznamenaní, ktorého v roku 2015 obvinili z korupcie a výtržníctva, zmrazili mu majetok, odobrali mu licencie na jeho aktivity, obmedzili ho v obchodovaní a mal mu byť zakázaný prenos mediálneho obsahu na Ukrajine. Tiež jeden z tých, ktorí očakávajú Zelenského koniec.

Kolomojský musí o Zelenskom vedieť dosť. Sám je ten zbojnícky kapitán na čele štyridsiatich zbojníkov, čo nazhromaždil v jaskyni nakradnuté poklady. Ali Baba hackol heslo od vchodu, otvoril Sezam a odniesol si domov zo zbojníckeho lupu nejaké to vrece zlata. A teraz sa “ožobráčený” Igor, ktorému po dvoch rokoch basy stále hrozí doživotie, mstí. Vovan a Lexus, dvaja už svetoznámi ruskí vtipkári, ktorí telefonujú rôznym celebritám zo showbiznisu a politikom, robia si z nich srandu a potom tieto falošné telefonické rozhovory zverejňujú, raz takto zavolali aj Igorovi, vtedy ešte ako gubernátorovi Dnepropetrovskej oblasti. Mal práve slinu, bol žoviálny a bol by privítal pri nasávaní spoločnosť, ale inak bol jedným z mála, ktorých mali problém nachytať…

V odposluchoch z Mindičovho bytu sa spomína aj Olena Zelenská. U nás v oficiálnych médiách sa o tom nepíše a nehovorí, ale táto bojovníčka za návrat detí z Donbasu unesených Putinom do Ruska, je zaangažovaná v charitatívnom projekte, v rámci ktorého boli evakuované deti z detských domov z Dnepropetrovskej oblasti do Turecka, Táto bohumilá akcia nadácie Ruslana Šostaka zhltla asi 10 miliónov dolárov. Životné podmienky detí sa neustále zhoršovali, nútili ich vystupovať v reklamách nadácie a podľa správy ombudsmana boli v tureckých hoteloch vystavené sexuálnemu a psychickému násiliu. Dve maloleté dokonca otehotneli a porodili deti.

Európski lídri, britský premiér Starmer, nemecký kancelár Merz a francúzsky prezident Macron nebudú na Zelenského naliehať, aby prijal Trumpov mierový plán. Sú presvedčení, že nás čaká nevyhnutne vojna s Ruskom… A cha cha cha, chi chi chi, tí Rusi nebudú mať odvahu použiť jadrové zbrane a spojené európske vojská po tom, ako Nemci znovu vybudujú silnú armádu, Rusko hravo porazia!

A Slováci, tak ako za tej prvej a druhej svetovej, zase pôjdu proti tým Rusom pod nemeckým velením?

Lavrov (a pred ním už niekoľkokrát Putin) k ich plánom povedal, že Rusko nemá v úmysle ísť do vojny s Európou, ale je pripravené reagovať na akékoľvek nepriateľské kroky Západu vrátane nasadenia európskych vojsk na Ukrajine a krádeže ruských aktív.

Len cynickí psychopati môžu ešte hnať tých Ukrajincov na jatky! A to Starmer, Merz a Macron a všetci tí samozvaní pokryteckí bruselskí byrokrati, čo sa nám tu hrajú na Ministerstvo pravdy, sú! Ja vôbec nie som nejaký uctievač Orwella, poznám aj lepšie knihy, ktoré kľudne možno pokladať za paródiu šialených totalitných spoločností, ale tí infantilní myslitelia z PS, keby dokázali porozumieť prečítanému (ak si vôbec niekedy niečo aj prečítali), by sa v tom Orwellovi museli vidieť ako v zrkadle! Civilisti z vojnovej oblasti (asi nie tí v Ľvove, ktorým sa nepáči, že im tam navozili utečencov z východu a vraj sa tam množia plagáty s nápismi, že Ľvov patrí Ľvovčanom) nechcú, aby vojna pokračovala! A nechcú to ani tí odchytávaní na uliciach a posielaní na front. Ale kdejakí západní potľapkávači Zelenského a tunajší mackológovia budú šermovať vyhlásením výnimočného stavu, a zaň skrývať nútenú brannú povinnosť, nehovoriac o neexistencii demokracie, umlčiavaní politickej opozície a opozičných médií, a to, ako sme videli, aj väznením, mučením a vraždami.

Čím vojna dlhšie potrvá, tým viac budú trpieť obyčajní ľudia, a to nie iba vojaci, ale hlavne civilisti. Ich dediny a mestá možno už nikdy nevstanú z ruín. Rusi sú teraz už blízko dobytia Konstantinovky, ktorá je jednou z najťažších oblastí v bojovej zóne a kde sa vojaci ukrajinskej armády zakopávajú okolo mestského centra. Ak toto dnes už zničené mesto padne, ovplyvní to celú špeciálnu operáciu. Ruská bojová skupina Sever zas porazila Ukrajincov vo Volčansku.

A z Konstantinovky a Volčanska som videla dokumenty, jeden ukrajinský a jeden ruský. Ten z Konstantinovky bol o tom, ako nejaká dobrovoľnícka organizácia evakuuje ľudí, predovšetkým starých a bezmocných, lebo väčšina obyvateľov už predtým odišla do “bezpečia” za frontovú líniu. I keď tá ich asi zase čoskoro na tie nové „bezpečné“ miesta bude nasledovať. Dobrovoľník bol taký pozitívne pôsobiaci ujko, veriaci človek, ktorý neúnavne a nezištne s nasadením vlastného života pomáha “zachraňovať” posledných civilistov z mesta, ktoré sa ocitlo na fronte. Hoci, kde a kto už bude zachraňovať osemdesiatročnú babičku, ktorá veľmi pravdepodobne na skrachovanej Ukrajine nedostane ani dôchodok? Pod mostom, ako skončili po dvadsiatich rokoch vojny ľudia v Afganistane?

No a ten dokument o mladej rodine, ktorú sa podarilo zachrániť za pomoci ruských vojakov z Volčanska, ten je o tzv. “ždunoch”, teda tých, čo čakajú, kým konečne prídu Rusi. V ňom sa náš rusofób dozvie, prečo ukrajinskí občania namiesto evakuácie na západ radšej počkajú na tých z východu.

Aj keď tým našim „generálom“ nikto nevysvetlí, že tí ľudia už nie od roku 2022, ale od roku 2014 umierajú za niečo, čo neexistuje: za slobodnú, suverénnu a demokratickú Ukrajinu. A že najzákladnejšie ľudské právo, bez ktorého niet nijakých iných práv, je právo na život.

P.S. S oneskorením niekoľkých dní sa na súd Kolomojský predsa len dostavil, ale všetci sú sklamaní, lebo nakoniec tým médiám dokopy nič nepovedal.