naokraj

tá ukrajinská je Ppravda! Nie som štátny tajomník, tak ma ukrajinská ambasáda asi nevyzve k jednoznačnej podpore európskej budúcnosti Ukrajiny. Súhlasím s veľvyslancom Ukrajiny, že vecí treba nazývať pravými menami. A preto ich tak aj nazvem.

Nesúhlasím s tým, že je Ukrajina obeť. Na východe Ukrajiny v roku 2014 začali strieľať vtedy vlastných a bezbranných občanov západní Ukrajinci. Lebo tí boli “proruskí”, lebo nesúhlasili so stavaním múru (vtedy ešte len pomyselného) na východných hraniciach, s nenávisťou voči Rusku a Rusom, ktorými chceli oni sami zostať aj naďalej. Len sa bránili a mali holé ruky, V pamäti mi nezmazateľne utkveli výjavy, pripomínajúce 68. u nás, keď neozbrojení civili sedeli na moste, aby vlastnými telami bránili ukrajinským tankom v násilnom potlačení ich nesúhlasu s krvavými barbarstvami na Majdane, s kriesením chorého ukrajinského nacionalizmu, vedúceho v dejinách k masovému vraždeniu. Keď sa v ZSSR po vyhnaní nacistických okupantov odkrývali masové hroby na Ukrajine, sovietska propaganda mlčala o podiele Ukrajincov na tých hromadných bratovraždách. V šesťdesiatych rokoch hrobové ticho prerušil Jevtušenkov výkrik. Vraj obvinil svojou básňou Babí Jar “ruský národ z antisemitizmu”, tvrdia dnes vykladačí významov. Nie ukrajinský národ obvinil – pozor: ruský! Aj keď Babí Jar je pri Kyjeve, vtedy hlavnom meste USSR. V Ľvove, v júni a júli 1941, v tom čase ešte vo východnom Poľsku, dnes na  západnej Ukrajine, sa nie iba Einsatzgruppen, ale predovšetkým ukrajinské milície (OUN) a ukrajinské obyvateľstvo mesta zúčastnilo na pogromoch, ktoré tak veľmi pripomínali tie nedôstojné udalosti na kyjevskom Námestí Nezávislosti v tom dvetisíc štrnástom. AI, ktorá sa stáva pre nejedného robotického voliča jediným smerodajným návodom ako si vysvetľovať veci a aké mená im potom dávať, klame, že  “násilné prestrelky medzi políciou a protestujúcimi viedli …k pádu vlády a úteku prezidenta Janukovyča do Ruska” Aj keď polícia, Berkut, teda špeciálne jednotky nestrieľali! Zato tí barbarskí ukrajinskí nacionalisti neozbrojeným príslušníkom Berkutu vypichovali oči a zaživa ich upaľovali. Nezabudneme! Aspoň niektorí. Pre mňa je symbolom Majdanu agresívny primitív s kastrólom na hlave a fakľové sprievody šibnutých neonacistov. Ktovie, koľkí z nich sa dnes pred odvodom na front skrývajú v cudzine, trebárs aj u nás! A protestujú s opozíciou proti našej demokraticky zvolenej legitímnej vláde, ktorá sa snaží brániť Slovensko pred následkami ukrajinských divokých avantúr.

Melicher sa možno vyjadril príliš skratkovito, keď povedal iba: “Ukrajina mala mať hranice ako spred roka 2014, ale ovládať by ju malo Rusko. Slovensko by potom malo prístup k lacným energiám a získavali by sme tranzitné poplatky.”Takpovediac “na hulváta” skonštatoval, že Ukrajina ničí slovenskú ekonomiku. A my sa jej ešte necháme okrádať, dotujeme jej vojnu proti Rusom a tých s tými kastrólmi, čo sa u nás usadili a začínajú mať nehorázne (!) požiadavky, okrem priamych dotácií ich vojny proti Rusku napr. ukrajinské školy na Slovensku! Ako keby aj za čias nášho ovládania ZSSR – USSR tie ukrajinské školy neboli! Rusínske nie, ale ukrajinské áno! Ak si bol Rusín, hybaj sa učiť na základku a na gymnázium či univerzitu po ukrajinsky! Lebo Rusín je vlastne Ukrajinec, presadili sovietski ukrajinskí nacionalisti aj u nás.

Tam vidím príčinu dnešného marazmu: v sovietskej snahe ututlávať zločiny bratov Ukrajincov v záujme jednoty; namiesto dôsledného potrestania nacistických kolaborantov a vrahov ešte podplácanie a obdarúvanie Ukrajiny. Okrem toho, že po vojne dostala od Stalina “vojnovú korisť” Halič, Volyň, Zakarpatsko, ktoré boli pripojené k ZSSR tesne po vojne, ako aj severné časti  Bukoviny a Besarábie, bol v roku 1954 vďaka Ukrajincovi Chruščovovi a ako symbol „zjednotenia Ukrajiny a Ruska“ prevedený z Ruskej SFSR do Ukrajinskej SSR pri príležitosti 300. výročia Perejaslavskej dohody  polostrov Krym, hoci ho obývali prevažne etnickí Rusi.

Krvavý kozácky hajtman Bohdan Chmeľnický (v tradíciách napichávania ľudí na ostré predmety, ich rezania a a upaľovania zaživa Ukrajinci pokračovali aj v 20. a 21. storočí) po povstaní (1648 – 1657) proti Poľsko-litovskej únii hľadal ochranu pred poľským útlakom u ruského cára, čo potom viedlo k pripojeniu územia tzv. ľavobrežnej Ukrajiny (Kozáckeho hajtmanstva) k Rusku. Pravobrežná Ukrajina (na západ od rieky Dneper) bola potom naďalej súčasťou Poľsko-litovskej únie. Nastala tam doba poznačená neustálymi konfliktami, tzv. obdobie Rujny (skazy). Prebiehali tam mocenské boje medzi Poľskom, Ruskom, Osmanskou ríšou a miestnymi kozáckymi atamanmi. Keď Poľsko-litovská únia v 18. storočí upadala a následne došlo v roku 1793 k druhému deleniu Poľska, aj pravobrežná Ukrajina bola definitívne pripojená k Ruskému impériu. Popri ukrajinskom obyvateľstve, čo bola prevažne chudoba a negramotní mužíci, tu žili Poliaci a ekonomicky a duševne vyspelejšie početné židovské obyvateľstvo v mnohých židovských mestách a mestečkách. Pozemky vlastnila najmä poľská alebo polonizovaná šľachta, a tá tradične využívala služby šikovných židovských správcov majetkov, čo vybičovalo nenávisť u zaostalého ukrajinského ľudu.

Gorbačov svojou nepodarenou perestrojkou spustil Západom túžobne očakávaný vnútorný rozpad ZSSR, a hoci v referende väčšina občanov s ním nesúhlasila, už sa nezastavil.  25 miliónov etnických Rusov sa ocitlo za hranicami nového Ruska. Jeľcin potom nové Rusko takmer dorazil, hoci v poslednej chvíli urobil aspoň jednu rozumnú vec: uvedomil si, že je prekážkou v napredovaní svojej vlasti, vzdal sa moci a vymenoval premiéra Vladimira Putina, pre ktorého bol v dobe snáh o reformy skostnateného systému Brežnevovej éry vzorom Andropov, za úradujúceho prezidenta. Putin sa stal hlavou štátu po víťazstve v prezidentských voľbách v marci 2000.  A Západu prekáža(l) práve preto, že počas jeho vládnutia sa Rusko vyhrabalo z dna, na ktoré padlo po rozpade ZSSR a začalo pod tou “pevnou rukou” (hovorte tomu hoci autoritatívny režim) prosperovať…

Bordel, korupciu, zločinnosť, zneužívanie moci, bezprecedentné porušovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorých majú podporovatelia vojny proti tým zlým Rusom plnú hubu, taký Šimečka alebo Remiška nevidia! Nie, v Kyjeve je všetko kľude, aby som opäť parafrázovala slávnu hlášku zo sovietskej rozprávky z nášho detstva. Zdá sa, že Šimečka, Remiška a im podobní vynálezcovia pararelného vesmíru nie sú schopní vziať si ponaučenie ani z tých múdrych príbehov pre deti, nie to ešte z príbehov, ktoré by mali poznať z dejepisu. Isteže, vždy podliehajúceho dobovým výkladom, vhodným pre aktuálnych držiteľov moci.

Ale zamlčiavať, čo už stihlo medzičasom vyplávať napovrch, zase skrývať, čo už sa odhalilo, prekrúcať fakty (na Majdane strieľala do protestujúcich pokrokových zástancov demokracie polícia), používať dvojité kilometre, to sa má?

Teraz zas podsúvate, že Kupjansk ešte nie je stratený! Že Gerasimov klame. Že Rusi klamú. Lebo európsky plán ďalšieho pumpovania peňazí do vojny. Je jasné, že s európskym “mierovým” plánom Rusko, ktoré ten Kupjansk dobyje a nechá za sebou, súhlasiť nikdy nebude. Európski lídri, čo ho predložili, nie sú predsa Remiška so Šimečkom. Tvrdia, že im ide o suverenitu Ukrajiny, čo je samo osebe cynický vtip! Chcú uzavrieť komplexnú dohodu o neútočení medzi Ruskom, Ukrajinou a NATO. (S tajným protokolom na konci?) O požiadavke USA nerozširovať NATO cudne mlčia, hoci vedia, že zo strany Ruska je mimoriadne podstatná. Ukrajina má byť podľa nich vojensky ešte posilnená. Peniaze ukradnúť Rusku je OK! Minimálne “zmraziť” ruské aktíva a vydierať od Moskvy reparácie. (Tak si Moskva opraví mestá, ktoré si dobyje od Ukrajiny späť. ;.)) Ukrajina by sa síce zaviazala neusilovať o oslobodenie okupovaných území vojenskou cestou (a určite by nezinscenovala casus belli), ale – bacha!- rokovania o hraniciach by prebiehali tak, že od súčasnej línie dotyku by sa rokovalo o navrátení území Rusmi už obsadených. Rozumiem tomu dobre?

Záporožská atómka by sa plne vrátila pod ukrajinskú kontrolu.

Ak je toto mierový návrh pre Rusko a Putin by na základe neho začal nejaké rokovania, zjem kefu!

Takže to zhrňme, pán veľvyslanec. Melicher je tu doma. Nie Ukrajinci, ktorí sa nám tu vláčia na námestia s vašimi vlajkami a vyzývajú k účasti na vašej vojne. My chceme žiť v mieri s Ruskom. Nemyslíme si (teda, aspoň my, čo aj myslíme), že RF je pre nás nepriateľ a hrozba. Myslíme si, že by sme s ním mali spolupracovať a že je pre nás veľkou nevýhodou, ak nám v tom násilím bránite. Ak nás vydierate a kvôli vašej vojne nás vydiera bruselská byrokracia. Ako keby ste chceli potláčať našu suverenitu! Vaša vojna nie je naša. Vy nebránite nás, vy nám iba bránite, aby sme si udržali prosperitu, pokoj a mier!