naokraj

Dnes ráno konečne vyšlo zase slnko, tak len krátko. Zase k tým slušným, inteligentným a útlocitným péesákom a k s nimi dočasne spriazneným opozičným spolubojovníkom, ale tiež k falošnej korektnosti, o takom tom Photoshope, s ktorým si radi vylepšujeme imidž vo vlastných očiach a v očiach druhých.

A teraz odstráňme úpravy, retuše a efekty a pozrime sa, ako vyzerá ten obrázok reálne. To, čo nám vstúpilo do politiky cez všelijaké tie príživnícke politické neziskovky je hotová katastrofa. Vôbec neodsúdim komentátora, ktorý už otvorene verejne prehlási, že hysterická a agresívna poslankyňa je ešte aj tupá, keď preukázateľne tupá je. Keby si bola tupá niekde v súkromí, kde by nikoho neotravovala, nech si je, nie je povinnosť mať aspoň priemerné IQ, ale ak ho nemá, nech nelezie do verejných funkci. Lenže to si hlupák neuvedomuje. Nemusím byť fanúšik jej oponenta (ako sa dá oponovať hlupákovi, ktorý ani nevie, že je hlupák?), ale ten nebetyčný rozdiel medzi ním a tou štekajúcou čivavou, u ktorej zlyhala socializácia, si nemôžem nevšimnúť. To spojenie, hlúposť a arogancia si jednoducho pýta hrubú záplatu.

Netreba okolkovať. Neviem si predstaviť nikoho, kto by sa bol s týmto dobrovoľne a v triezvom stave ochotný rozmnožovať a žiť s tým pod jednou strechou. A vylepšiť sa to už v tomto veku nedá. Nekorektné? Kruté? Hej, ale pravdivé.