naokraj

Veľmi dobre si spomínam na seba vo veku dnešných kriedových revolucionárov. Pri spätnom pohľade zreteľne vidím, kde som si, ako v tých rozprávkach, v ktorých stoja traja bratia na rázcestí a majú si vybrať jednu z troch ciest, zle vybrala. Na tie rázcestia sa už vrátiť nedá, cesty sú, bohužiaľ, vždy len jednosmerné.

Neprenosnosť skúsenosti vidíme nielen v osudoch jednotlivcov, ale aj národov a celého ľudstva. Neustále sa opakujú. Nie je to moja myšlienka, utkvela mi v pamäti z niektorej z prečítaných knižiek, že nemá zmysel, aby sa rodili nové pokolenia, ak otec a syn žijú rovnaký život. Načo toľko premárnených životov, stačil jeden. Autor, už naozaj neviem, ktorý, ale asi niekto z mojich vtedy obľúbených severanov, nám položil otázku, či nie je zbytočné, ak nie sú ľudia schopní zmeniť spoločnosť a seba k lepšiemu, aby sa znovu a znovu iba trápili. Vlastne to bola tá hamletovská otázka: Byť či nebyť?”

Kedysi som chcela odísť zo Slovenska. Čo ma brzdilo bolo, že by som značne skomplikovala život najbližším príbuzným, napríklad aj v zamestnaní. Ak niekomu zdrhol brat, sestra a jeho zamestnanie bolo spojené s cestovaním do zahraničia, mohol sa s ním rozlúčiť. To by bol veľký zásah do jeho života. A okrem toho, sama som dosť pri svojej neprispôsobivosti fluktuovala, a najprv by bolo treba našetriť peniaze na zájazd do Jugošky a potom ešte získať doložku.

Niekoľko mojich spolužiakov a známych, ktorí sa vôbec nejavili nekonformne, po ukončení štúdia na ten Západ ušlo. Teraz už tam majú svoje rodiny, ktoré sú Austrálčanmi, Američanmi, Francúzmi a oni by sa, ani keby chceli, nemali kam vrátiť, lebo by tu už nenašli ten istý domov, na ktorý túžobne mysleli tam vonku, kde si nepripadali ako doma.

Ja som zo svojho deravého člna nakoniec vyhodila kotvu pri našom skrytom ostrovčeku, kde strávilo život mnoho pokolení mojich predkov. Prežili tam všetky ničivé požiare, Tatárov, Turkov, povstania, vojny, epidémie a hladomory, štátne a politické prevraty, hospodársky rozkvet i úpadok, preťahovanie sa o hranice, všetky možné režimy a s nimi súvisiace prílivy aj odlivy obyvateľov. A aj keď na ten rodostrom neviem napísať ich mená, viem, že tu boli vďaka tým, čo hľadali v koreňoch prvých známych osadníkov. Som s nimi spojená cez tých, s ktorými som ešte stihla byť, tým, čo do mňa zo seba a svojich predkov vložili.

Každý región Slovenska, každá dolina, každé miesto na Slovensku, kde sa usídlili ľudia má svoj osobitý charakter a jeho obyvatelia zvláštnu povahu, odlišnú od vzdialenejších alebo aj bližších susedov. Veď aj medzi dialektami v dvoch susedných obciach môžu byť niekedy rozdiely. Napriek tomu však na území, kde dnes máme svoj štát, Slovenskú republiku, existuje skupina, ktorá zdieľa podobné psychologické vlastnosti, postoje, hodnoty, zvyky, spôsoby správania. Tie sú výsledkom dlhodobého procesu, súčasťou ktorého boli geografické podmienky, historické udalosti, politické usporiadania, náboženské pomery, sociálne podmienky. A je úplne jedno, odkiaľ v minulosti privandrovali niektorí z pokrvných predkov, kým boli predtým, než splynuli s ostatnými na tomto našom území a začali sa cítiť byť ich súčasťou. Pravdaže, tí, čo sa chcú dištancovať od obyčajných Slovákov a Slovenska, vyhrabú nejakého predka s ušľachtilejším pôvodom a budú sa oháňať armálesom. To budú prví, čo zradia, keby niečo.

Sme malý národ, malý kúsok zeme uprostred Európy, a kľudne sa môže stať, že sa cez náš malý ostrov prevalia čoskoro také historické tsunami, ktoré už nemusíme prežiť. To, čo ostane, tie ojedinelé trosky po našej existencii vlny odvlečú niekam za horizont, kde sa postupne stratia. Možno, keby sme sa nesprávali ako národ kanibal, ako spieva Robo Grigorov, mali by sme nejakú šancu na záchranu.

A nie je táto kriedová revolúcia už predzvesťou toho konca? Ťažké časy sa bez vzájomnej spolupráce a podpory neprežijú, a nie to ešte za samopožierania!

Ako prvých to potom môže zmietnuť práve týchto kriedových revolucionárov v čiernom s ukrajinskou vlajkou na čele sprievodu. Pistorius, minister obrany jednej z mocností, ktoré o nás bez nás chcú v EU rozhodovať, síce tvrdí, že je predčasné diskutovať o možnom nasadení európskych síl na Ukrajine. Avšak po rozhovoroch so svojimi kolegami z Veľkej Británie, Talianska, Poľska a Francúzska o tejto hypotetickej možnosti zároveň uzavrel, že „nestojí za to odhaliť karty“. Aké karty to asi zatiaľ skrýva?

Ubezpečil tiež, že žiadna súvislosť medzi plánmi na obnovenie vojenskej služby v Nemecku a tzv. mierovými silami vyslanými NATO na Ukrajinu neexistuje, ale súčasne sa v Nemecku zavádza nový model vojenskej služby, keď všetci muži v istom veku budú musieť povinne absolvovať lekársku prehliadku. A ak pri nábore nemecká armáda nezíska dosť dobrovoľníkov, nenaplní sa plánovaný počet príslušníkov Bundeswehru, určí sa žrebom, kto z absolventov lekárskej prehliadky narukuje. Ako je to v tej Seifertovej básni o maličkej Hendele: Na koho to slovo padne, ten musí jít pryč!

Nezdá sa vám to, milí kriedoví revolucionári, ako príprava mocipánov v EU na vojnu? Vladimír Putin by sily NATO na Ukrajine pokladal za legitímny cieľ ruskej armády. Nič iné než dosiahnutie dlhodobých mierových dohôd s Ruskom vojnu nezastaví!

A ak si niekto naivne myslí, že by ho mohol zastaviť nejaký vnútroštátny prevrat, najlepšie za krvavého vnútorného rozpadu, je blázon! Neuvedomuje si, že občianska vojna v dnešnom Rusku by bola tak či tak katastrofou, ktorá by neviedla k žiadnemu mieru vo svete, ale práve naopak? Asi oveľa pravdepodobnejšie je, že aj keby Putin odišiel, postoj Ruska a Rusov k Ukrajine sa nezmení. Možno by sa iba zmenil ich postoj k tomu, ako jednať s tými, čo sa ho snažia vohnať do vojny s NATO, rozvrátiť zvonku aj zvnútra. Už aj teraz sú tam hlasy, aby sa s nimi jednalo rázne a tvrdo. Ale naši mladí revolucionári sú presviedčaní svojimi ideologickými vodcami, že stačí zabiť Putina, alebo iných jemu podobných na čele štátov. Tí na druhej strane zas všetky zločiny zosobňujú Zelenskému a domnievajú sa, že na Ukrajine existuje lepšia možnosť. Tou bol aj Zelenský, keď striedal Porošenka, a kam ho to dostalo?

Keď vás ten Fico posielal na Ukrajinu, na čo ste tak precitlivelo zareagovali, div že vám slzičky nepadali, chcel vám tým len povedať, čím som začala. Že skúsenosť je neprenosná. Že netušíte, za čo to bojujete a kto v tom boji padne prvý!

Vy a vaša budúcnosť.